Kremeľ sa už dekádu pokúša vytvoriť autonómny internet. Chce tak získať kontrolu nad používateľmi aj zdieľaným obsahom

Od roku 2014 sa Kremeľ pripravuje na možné odpojenie ruského internetu od zvyšku sveta. Keďže na to ešte nie je technologicky pripravený, siaha po prísnejšej kontrole a obmedzeniach prístupu k informáciám. Cieľom je internet bez anonymity, na ktorý budú mať užívatelia prístup len po registrácii pasom.

Rusko už dekádu intenzívne pracuje na spôsoboch, ako využívať internet primárne v prospech vlády a jej záujmov. V Kremli si totiž plne uvedomujú riziká, ale aj výhody, ktoré internet prináša. Na jednu stranu ponúka jednoduchý spôsob, ako kontrolovať obyvateľstvo a šíriť propagandu, no zároveň umožňuje opozícii organizovať sa a komunikovať so zahraničím.

Obmedzenia sa neustále sprísňujú

Od začiatku agresie na Ukrajine v roku 2014 Kremeľ postupne sprísňuje kontrolu nad ruským internetom. Už v máji 2014 bol vydaný zákon, ktorý vyžadoval, aby boli blogy, ktoré majú viac ako 3-tisíc návštevníkov denne, registrované pod inštitúciou Roskomnadzor, ruským cenzorným úradom.

Ten má podľa zákona právo blogy vypnúť, ak obsahujú „nelegálne aktivity“. Krátko po uvedení zákona do platnosti boli vymazané blogy opozičných politikov Alexeja Navaľného a Garriho Kasparova, práve z dôvodu údajnej nelegálnej aktivity.

Druhé výrazné obmedzenie internetovej slobody prišlo v roku 2017, keď Putin podpísal zákony obmedzujúce anonymitu na internete. Jedným z nich bol zákon obmedzujúci služby VPN a softvéry, ako napríklad Tor, ktoré umožňujú používateľom navštevovať štátom zakázané stránky.

Zákon tak obmedzil možnosť navštevovať zahraničné weby, čo obmedzilo predovšetkým ruskú opozíciu, ktorá týmto spôsobom prichádzala k informáciám a komunikovala mimo ruských hraníc. V čase zákazu mal Tor v Rusku 300-tisíc používateľov, čo predstavovalo 15 % z jeho celkového počtu používateľov.

Kremeľ zároveň nariadil komunikačným aplikáciám registrovaným v Rusku, aby od používateľov vyžadovali registráciu prostredníctvom telefónneho čísla. To prakticky vymazalo anonymitu z týchto aplikácií.

Zároveň dal ich prevádzkovateľom povinnosť zakázať prístup do aplikácie na pokyn autorít, ak občania zdieľajú nelegálny obsah. Od roku 2019 sa za nelegálny obsah považuje aj znevažovanie vlády, spoločnosti a štátnych symbolov.

Odpojenie od globálneho internetu by narušilo ruský bankový sektor

Na ceste k samostatnému a autonómnemu internetu vydal Kremeľ v roku 2019 zákon o „suverénnom internete“. Podľa neho sú všetci poskytovatelia internetového pripojenia povinní nainštalovať si zariadenia na „prevenciu proti hrozbám pre stabilitu, bezpečnosť a funkčnú integritu internetu“. Prostredníctvom týchto zariadení dokáže Roskomnadzor kontrolovať používateľov a blokovať stránky.

Na základe zákona bol zároveň vytvorený ruský národný doménový systém (DNS), ktorý už nespadá pod Internetovú korporáciu pre prideľovanie a rozdeľovanie čísel (ICANN). Putin vtedy obhajoval tento postup tým, že organizácia ICANN by mohla odpojiť Rusko od zvyšku internetu.

Ukrajinské autority žiadali organizáciu ICANN o odpojenie od ruskej DNS pár dní pred inváziou Ukrajiny. Mychajlo Fedorov, vtedajší minister pre digitálnu transformáciu, žiadosť odôvodňoval zabránením šírenia ruských dezinformácií a propagandy. Organizácia to zamietla, keďže vraj nechcela vytvoriť precedens, v rámci ktorého by bola celá krajina odpojená od internetu kvôli politickým dôvodom.

Spomínaným zákonom Kremeľ taktiež deklaroval cieľ vytvoriť vlastnú internetovú sieť oddelenú od zvyšku sveta. Aj napriek tomu experti tvrdia, že odpojenie ruského internetu je na najbližšiu dobu nereálne.

„Stále je tu bankový sektor a medzinárodný obchod, tam sa stále komunikuje so zvyškom sveta, a na to je potrebné pripojenie do globálnej siete. Ale tieto prepojenia sa vytrácajú a komunikácie medzi používateľmi a zahraničnými službami je stále menej,“ povedal pre The Insider Sargis Darbinyan, vedúci právneho oddelenia v ruskej mimovládnej organizácii Roskomsvoboda, ktorá podporuje ochranu digitálnych práv používateľov internetu.

Spustenie autonómneho internetu by mohlo trvať roky

Vybudovanie autonómnej internetovej siete nie je jednoduché a vyžaduje si rozsiahle technické zabezpečenie. Ruská federácia síce už vlastný doménový systém má, no ešte stále ho nemá plne implementovaný.

Ruské dáta by totiž museli byť kompletne prenesené do ruskej databázy. „Technicky sú schopní spravovať domény v rámci krajiny, systém číslovania adries, ale zatiaľ ho plne neimplementovali. […]  Ak sa vezme do úvahy, kto je do toho zapojený, a ako sa to rieši, tak to môže trvať aj roky. Neexistuje čarovný vypínač,“ povedal Alexej Škittin, riaditeľ Inštitútu pre vývoj verejných digitálny sietí (IEDN).

Je taktiež otázne, či sú internetové výmenné body (IXP) v Rusku prepojené tak, že by dokázali vytvoriť jednotnú sieť. Síce najväčšie ruské domény sú hostené v moskovskom IXP, a celkovo ich Rusko má približne 40, no v prípade odpojenia od zvyšku svetového internetu by sa všetky museli centralizovať. Preto existuje riziko, že niektoré časti ruského územia by mohli ostať bez pripojenia na internet, keďže by daný proces mohol trvať aj roky.

Existujú dva spôsoby, ako by sa Rusko vedelo izolovať svoj internet od zvyšku sveta

V súčasnosti existujú pre Kremeľ dve možnosti, ako vytvoriť suverénny internet – môže ho dosiahnuť čínskou alebo severokórejskou cestou. Oba spôsoby sú ale v pozícii Ruska komplikované na dosiahnutie, keďže internet v týchto krajinách bol konštruovaný s ohľadom na tvorbu cenzúry a kontrolu obyvateľstva.

Čína dosiahla suverenitu internetu prostredníctvom vytvorenia takzvaného „čínskeho firewallu“, ktorý blokuje prístup k zahraničným stránkam. Firewall je však možné obísť pomocou VPN, keďže čínsky internet nie je úplne izolovaný, ale štát iba obmedzuje prístup k zahraničnému obsahu.

„Je to [pozn. čínsky internet] ako plot, je možné cez neho preliezť alebo nájsť v ňom dieru. Ale suverénny internet má úplne inú podstatu. Obsahuje implementovanie vnútorného číslovania, filtráciu sietí v rámci krajiny a udržiavanie registru domén, a IP adries na ich vnútorné prideľovanie. Vtedy by sa mohlo dosiahnuť úplné odpojenie od vonkajších zdrojov a nič, ani VPN, by nepomohlo,“ povedal Škittin pre The Insider.

Na druhú stranu, Severnej Kórey sa podarilo vytvoriť vnútroštátnu sieť oddelenú od zvyšku sveta nazývanú Kwangmyong aj s vlastným systémom na prideľovanie domén a IP adries. Tá je postačujúca pre krajinu s malým počtom obyvateľov, z ktorých má ešte menší počet prístup k internetu alebo celkovo k počítaču. Dosiahnuť podobnú sieť v prípade Ruska by však bolo nesmierne komplikované.

Kremeľ ide cestou absolútnej kontroly a cenzúry

Z toho dôvodu sa Kremeľ prikláňa skôr k riešeniu podobnému Číne. V Rusku zvyšujú kontrolu internetu a obmedzujú možnosti kontaktu s vonkajším svetom. Na to slúži predovšetkým Roskomnadzor, ktorý aktívne blokuje kritiku voči režimu a reguluje obsah na internete. Od roku 2021 musia podľa zákona samotné sociálne siete regulovať nelegálny obsah, čo ich núti aktívne odstraňovať kritiku voči Kremľu.

Andrej Soldatov a Irina Borogan, investigatívni novinári venujúci sa ruskému internetu, predpokladajú, že na konci roku 2021 bol Kremeľ schopný kontrolovať 73 % internetovej prevádzky a 100 % telefonickej komunikácie. To sa Kremľu malo podariť predovšetkým vďaka inováciám, ktoré prišli po prijatí zákona o „suverénnom internete“ v roku 2019.

Podľa organizácie Roskomsvoboda bolo minulý rok na ruskom internete v rámci „vojenskej cenzúry“, ktorá oficiálne slúži na ochranu spravodajských a taktických informácií, zablokovaných približne 20-tisíc stránok.

Sargis Darbinyan ale upozorňuje, že môže hroziť úplné zakázanie aj ďalších celých sociálnych sietí. Ohrozené sú predovšetkým siete YouTube a Telegram, keďže na nich stále fungujú autonómni blogeri, ktorí sú kritickí voči režimu.

Tieto sociálne siete by teda čakal rovnaký osud ako Facebook a Instagram vlastnené spoločnosťou Meta, ktoré boli Kremľom úplne zakázané po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Kremeľ zablokoval obe sociálne siete na základe protiextrémistického zákona. Podľa neho totiž Meta prevádzkovala na sociálnych sieťach „extrémistické aktivity“.

Počas súdneho procesu sa Igor Kovalevskij, reprezentant Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB), vyjadril, že Meta na Facebooku vytvára „alternatívnu realitu a rozdúchava nenávisť voči Rusom“.

Novou myšlienkou je internet prístupný len s pasom

Koncom tohto roku má Kremeľ v pláne spustiť pilotný test takzvaného „bezpečného internetu“. Ide o pokus, v rámci ktorého by sa na internet používatelia prihlasovali prostredníctvom svojho vlastného identifikátora. Ten obdržia po registrácii, na ktorú je potrebný pas. Vďaka tomu budú vedieť bezpečnostné zložky ľahko identifikovať jednotlivých používateľov internetu.

„Bezpečný internet“ má podľa Andreja Svinstova, podpredsedu výboru ruskej Dumy pre informačnú politiku a komunikácie, vytvoriť bezpečný priestor pre používateľov, aby neboli ohrozovaní podvodmi či kyberútokmi. 

Svinstov ale taktiež deklaroval, že test bude prevedený v rámci väčšej firmy. Podľa Škittina mal pravdepodobne na mysli nejakého ruského poskytovateľa internetu, napríklad Rostelecom. Predpokladá totiž, že by bolo nezmyselné testovať takýto systém vo firme, ktorá už prevádzkuje vlastný intranet.

Sankcie na export elektroniky dokázal Kremeľ taktiež využiť na zintenzívnenie kontroly nad obsahom, ktorý Rusi konzumujú. Keďže je z USA zakázané vyvážať elektronické zariadenia drahšie ako 300 dolárov, túto príležitosť využili čínski distribútori, ktorí do telefónov určených pre ruský trh predinštalovávajú RuStore, ruský obchod s aplikáciami, ktorý má byť zbavený údajného „škodlivého obsahu“.

Kroky Kremľa bezpochyby vedú k virtuálnej železnej opone, ktorá ešte viac rozdelí Východ a Západ. Spolu s Čínou sú to v súčasnosti hlavní propagátori obmedzovania prístupu k informáciám prostredníctom internetu.

Predovšetkým Rusko ukazuje, ako je možné prostredníctvom investícií do infraštruktúry a sprísnením kontroly monitorovať aj internet. A to aj napriek tomu, že internet je považovaný za ťažko regulovateľný, vďaka čomu je jedným z hlavných prostriedkov slobodnej komunikácie a prístupu k dátam.

V súčasnosti sa odohráva zápas o globálny internet a autokratické štáty sústavne pracujú na odradení svojich občanov od zahraničia aj informácií, ktoré z neho prichádzajú. Je preto možné, že projekt globálneho internetu bez hraníc, ktorý mal ľudí spájať, skončí rozdelený na viacero samostatných sietí, ktoré budú prísne ohraničené štátnymi hranicami.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentom bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na University of Glasgow. Je vice-prezidentom študentského združenia Glasgow European Society. Zaujíma sa o spôsoby fungovania a udržania demokracií, Rusko a jeho vplyv na európsku politiku, a aktuálne politické dianie.