Ruská federácia v súčasnosti zažíva silnú vlnu politických represií. Po tom, ako Rusko začalo agresiu voči Ukrajine, musí Kremeľ stupňovať svoje úsilie pre zabezpečenie domácej politickej podpory. Pre tento účel používa mnoho nástrojov. Okrem iného ide o silnú propagandu, dezinformácie, ale aj cenzúru a boj proti tzv. „piatej kolóne“.
„Piata kolóna“ ako hlavný domáci nepriateľ
Ruský prezident Vladimír Putin po rozpútaní agresie na Ukrajine v prejave naznačil potrebu „očisty“ ruskej spoločnosti od piatej kolóny. Pojem označuje záškodnícku skupinu, ktorá má napomáhať nepriateľom v protištátnej činnosti. Skupiny majú pritom fungovať na princípe infiltrácie do spoločnosti, kde pracujú v utajení.
Pojem sa dodnes využíva na vyvolávanie strachu či nedôvery medzi obyvateľmi ako súčasť konšpiračných teórií. Putin naznačil existenciu piatej kolóny aj v súčasnom Rusku, pričom jej tvorcom má byť Západ.
Tvrdenie sa teda stalo pojítkom v širšom proti-západnom naratíve. Západ sa má podľa tohto naratívu spájať proti Ruskej federácii a využívať pritom občanov so slabšou morálkou na zapojenie do rôznych činností. Okrem toho sa má Západ podieľať na boji proti Rusku prostredníctvom údajných „ukrajinských nacistov“, ktorých vraj tajne podporuje.
Stalinské praktiky sú opäť v kurze
Okrem zastaraného pojmu piatej kolóny prichádzajú ruskí propagandisti s taktikami, ktoré sa v mnohom podobajú stalinským časom. Očista spoločnosti sa prejavuje čoraz agresívnejšími represiami. Tie sa dotýkajú aj členov Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Médiá uvádzajú približne 150 zatknutí v jej centrálnych štruktúrach od spomínaného Putinovho prejavu 16. marca tohto roku.
Analytici uvádzajú, že aktuálny stav má od Stalinskej éry v mnohom „ďaleko“, tón verejnej diskusie je však najsilnejší od obdobia druhej svetovej vojny. Taktiež je potrebné dodať, že politické represie v posledných rokoch rastú kontinuálne. Počet politických väzňov neustále rastie a Kremeľ bojuje proti „zahraničných agentom“.
V súčasnosti sa rétorika Moskvy mení aj s ohľadom na vývoj vojny na Ukrajine, kde „ukrajinskí nacisti“ údajne páchajú zverstvá na obyvateľoch Donbasu. Títo údajní nacisti zároveň plnia úlohu vonkajšieho nepriateľa Ruska.
Šírenie „falošných správ“ o Ukrajine je prísne trestané
Kremeľ sa taktiež pustil do boja proti tzv. „falošným správam“. V tomto prípade však ide primárne o informácie a tvrdenia, ktoré nepochádzajú z oficiálnych zdrojov a odporujú naratívom o „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine.
Ako príklad môže slúžiť uvádzanie vyššieho počtu obetí potopenia krížnika Moskva než píšu oficiálne zdroje. Zákon, ktorý šírenie takýchto tvrdení trestá, bol prijatý 4. marca.
Organizácie alebo jednotlivci, ktorí konajú v rozpore s Kremľom nastavenými pravidlami, môžu byť označení za extrémistov. Ide pritom o nálepku, ktorej vytvorenie si nevyžaduje rozhodnutie súdu, má však ďalekosiahle následky. Takto označeným osobám môže byť zmrazený majetok a môžu prísť o prácu. Oficiálny zoznam „extrémistov“ sa tiež rozrastá, do augusta minulého roka ho tvorilo približne 410 osôb.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
