Tento konflikt má svoj prapočiatok na konci osemnásteho storočia, jeho moderná podoba však súvisí až s dianím v dvadsiatom storočí. Valné zhromaždenie OSN prijalo v novembri 1947 rezolúciu č. 181, ktorou vyzvalo k rozdeleniu Palestíny na židovský štát a arabský štát. Palestínčania túto rezolúciu odmietli, následkom čoho bola séria konfliktov medzi Židmi a Arabmi.
Korene a vinníci konfliktu
Štát Izrael vyhlásil svoju nezávislosť 15. mája 1948. Aj napriek tomu bolo obdobie do roku 1949 poznačené nespravodlivosťami, medzi ktoré môžeme zaradiť vyhostenie Palestínčanov, zhabanie ich pôdy a ďalšiu sériu ozbrojených konfliktov. Napätie v regióne výrazne ovplyvnilo aj rozhodnutie Egypta znárodniť Suezský prieplav, čo v roku 1956 vyvrcholilo do suezskej krízy.
V júni 1967 vypukla medzi Izraelom a arabskými štátmi tzv. šesťdňová vojna, počas ktorej Izrael dobyl Jeruzalem, Pásmo Gazy, Západný breh Jordánu, Golanské výšiny a Sinaj. Bezpečnostná rada (BR) OSN rezolúciou č. 242 vyzvala Izrael, aby sa stiahol z okupovaného územia. Ani dodnes však neexistuje jednoznačná odpoveď na otázky, či bola táto vojna nevyhnutná a či Izrael konal v sebaobrane.
Izrael ale výzvu OSN neuposlúchol a začal budovať osady v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu. V októbri 1973 vypukla Jomkippurská vojna, počas ktorej Egypt a Sýria napadli Izrael. Udalosti z roku 1967 a 1973 viedli BR OSN k prijatiu rezolúcie č. 338, ktorá vyzvala všetky zúčastnené strany na pokoj zbraniam a Izrael k prinavráteniu okupovaných území. Spory o tieto územia a s nimi súvisiace konflikty výrazne ovplyvnili a ovplyvňujú aj súčasné dianie.
Bez ohľadu na to, kto sa v danom konflikte cíti byť v práve, naň doplácajú najmä nevinní.
Misinformácie vyhrocujú izraelsko-palestínsky konflikt
Prostredníctvom Twitteru, TikToku, Facebooku, WhatsAppu a Telegramu sa 14. mája 2021 šírili rôzne misinformácie typu „izraelskí vojaci obsadili Gazu a davy Palestínčanov sa chystajú vyčíňať v ospalých izraelských predmestiach“.
The New York Times oslovil expertov na dezinformácie, podľa ktorých je „následok misinformácií potenciálne smrteľný“, keďže „zvyšuje napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi v situácii, v ktorej je miera podozrenia a nedôvery vysoká“.
Denník oslovil aj predstaviteľov spomínaných sociálnych sietí, no na žiadosť zareagovali iba WhatsApp a TikTok. WhatsApp vraj bojuje s nepravdivým obsahom obmedzovaním preposielania správ, zatiaľ čo TikTok tieto správy údajne odstraňuje.
Psychologická vojna ako súčasť izraelsko-palestínskeho konfliktu?
„Vzdušné a pozemné jednotky izraelských obranných síl útočia na Pásmo Gazy.“
Takto znel tweet izraelských obranných síl (IOS). Vyjadrenie ich hovorcu hovorilo o „prítomnosti pozemných jednotiek v Gaze“. Ako sa ale neskôr ukázalo, skutočnosť bola odlišná.
Konflikt v Pásme Gazy opäť ožil 10. mája 2021, kedy vojenské krídlo palestínskeho islamistického hnutia Hamas začalo ostreľovať izraelské mestá. Novinár Mirek Tóda poznamenal, že nové napätie výrazne ovplyvnila „kontroverzná snaha o vysťahovanie arabských rodín zo štvrte Šajch Džarráh vo východnom Jeruzaleme.“ Za zmienku stojí ale aj to, že reakcia Hamasu nebola proporcionálna a zasiahla nielen izraelský protiraketový kryt, ale aj budovy s civilným obyvateľstvom.
Viaceré svetové médiá preto priniesli informácie o veľkej eskalácii izraelsko-palestínskeho konfliktu. Krátko nato ale tieto vyjadrenia korigovali informáciou, podľa ktorej k žiadnej invázii nedošlo a pozemné jednotky „zahájili paľbu na ciele v Gaze z izraelského územia, zatiaľ čo stíhačky a drony útočili zo vzduchu“. Izraelské denníky neskôr prišli s tvrdením, podľa ktorého komunikácia IOS nebola omylom, ale súčasťou premyslenej taktiky.
Hamas mal uveriť, že sa začala invázia a zareagovať vyslaním veľkého počtu bojovníkov do Pásma Gazy, kde by čelili paľbe zo strany IOS. Predstaviteľ IOS ale toto tvrdenie poprel s tým, že hovorca IOS iba dezinterpretoval realitu a urobil úprimnú chybu. Ako ale pripomenul novinár Judah Ari Gross: „Nebolo to prvýkrát za posledné roky, čo bol hovorca IOS obvinený zo zavádzania reportérov v nádeji, že oklame nepriateľské jednotky.“
Simon Handler pre The Hill ale pripomenul, že taktiky informačnej vojny nie sú cudzie ani Hamasu. Príkladom je dezinformácia z júna 2018, ktorá tvrdila, že nálet IOS zasiahol detské ihrisko. V skutočnosti pritom zasiahol teroristické výcvikové zariadenie.
Potrebná deeskalácia napätia a regulácia obsahu
V súčasnosti čelí oblasť Pásma Gazy ďalšej zo série zdanlivo nekončiacich konfliktov s neistou budúcnosťou. Uvedené skutočnosti dokazujú, že izraelsko-palestínsky konflikt ani v blízkej dobe ukončený nebude.
V súčasnej situácii by bola preto potrebná intervencia medzinárodných aktérov snažiaca sa o deeskaláciu tohto napätia, rovnako ako aj adresnejší prístup zo strany sociálnych sietí namierený na reguláciu obsahu vyhrocujúceho napätie.
