Informovanie o ruskej agresii na Ukrajine v tieni potlačených kazašských demonštrácií

Od nepokojov v Kazachstane, ktorých potlačeniu dopomohla spolupráca s Ruskom, uplynul už viac ako rok. Kazašskí novinári sa dnes potýkajú s ďalšou výzvou – ako informovať o vojne na Ukrajine, v ktorej je agresorom práve Ruská federácia.

Nepokoje v Kazachstane vypukli začiatkom januára 2022. Vyvolalo ich rapídne zvýšenie cien plynu, ktorým si bežní občania nemohli dovoliť vykurovať obydlia. Protesty sa postupne rozrástli do mnohých miest, najsilnejšie však boli v kazašskej metropole Almaty.

Občianske nepokoje, ktoré predstavovali najväčší hýbateľ spoločenského a politického diania za posledných 30 rokov, krvavo potlačila polícia a špeciálne bezpečnostné zložky.

Kassym-Jomart Tokajev, nástupca dlhoročného proruského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, poveril príslušníkov polície, aby do demonštrantov strieľali. Napokon o pomoc požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) pod vedením Ruska a z demonštrácií obvinil „teroristov“.

Počas nasledujúceho týždňa sa vládne zásahy zmenili z pokojných protestov na masové zatýkanie a mučenie. Podľa oficiálnej štatistiky došlo počas protestov k úmrtiu 238 osôb.  Prokremeľsky orientované médiá pôsobiace v Kazachstane situáciu klamlivo vykreslili ako dôsledok Západom zorganizovanej revolúcie.

Štátne médiá o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine mlčia

Tesne po potlačení demonštrácií museli kazašskí reportéri a novinári reagovať na ďalšiu tragickú udalosť – ruskú inváziu na Ukrajinu. Bezprostredne po začiatku invázie zdieľali novinári v online priestore prejavy solidarity s napadnutou Ukrajinou. Naopak, štátne zdroje o situácii mlčali, pravdepodobne v očakávaní oficiálneho vládneho stanoviska.

Ako prvé provládne médium začala o invázii na Ukrajinu informovať mediálna agentúra Khabar. Agentúru v minulosti prevádzkovala Dariga Nazarbajevová, dcéra bývalého lídra krajiny. Spravodajstvo agentúry zamerané na tému Ukrajiny malo primárne objektívny charakter.

Aj v iných štátnych médiách prevažovalo informovanie v neutrálnom tóne, pravdepodobne pre obavy z možného narušenia diplomatických stykov s Ruskom, ak by domáca mediálna sféra využívala príliš ostrú rétoriku. V prípade niektorých médií – napríklad NUR.kz alebo TengriNews – bol však evidentný proruský prístup. Celkovo sa tiež štátne médiá vyhýbali prinášaniu informácií o veľmi citlivých otázkach, ako sú ruské vojnové zločiny v Buči alebo Iziume.

Vnímanie ruskej agresie na Ukrajine je naprieč spoločnosťou rôzne

Okrem neutrálneho informovania alebo výrazne proruského príklonu v reportovaní o dianí na Ukrajine niektoré médiá používajú aj protiruskú rétoriku. Vo svojom slovníku majú termíny ako „ruskí okupanti“ alebo „Putler“. Šéfredaktor stredoázijskej platformy Adamdar/CA Timur Nusimbekov označuje ruských vojakov na Ukrajine za „Putinových fašistov“.

Nálady v kazašskej spoločnosti napovedajú, že vládna proruská propaganda nemá na obyvateľov až tak zásadný účinok. Každopádne však stále existujú dva segmenty, ktoré podľa kazašskej novinárky Aigerim Toleukhanovej žijú takpovediac v „paralelných informačných bublinách“ – rusky hovoriace a kazašsky hovoriace obyvateľstvo.

Rozpor v jazykových skupinách bol evidentný už začiatkom minulého roka, keď kazašsky hovoriace obyvateľstvo hovorilo o intervencii OZKB ako o „zahraničnom zasahovaní do vnútroných záležitostí Kazachstanu“, zatiaľ čo rusky hovoriaci Kazaši mali tendenciu preberať rétoriku o „Putinovej pomoci pri znovunastolení poriadku“.

Rozdiely sa ukazujú aj v rámci vekových skupín. Kremeľským propagandistickým naratívom o oprávnene spustenej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine veria podľa prieskumov skôr starší obyvatelia, keďže informácie získavajú zväčša zo štátnych televíznych zdrojov.

Kazachstan ako predpríprava na inváziu Ukrajiny

Mladší ľudia v Kazachstane sa stavajú skôr kriticky k svojej prokremeľskej vláde aj k ruskej invázii na Ukrajinu. Podľa prieskumov mäkká moc Kremľa v krajinách centrálnej Ázie postupne klesá. Až 70 % obyvateľov Kirgizska, 55 % Kazachov a 30 % Uzbekov viní zo súčasných hospodárskych problémov ruskú inváziu na Ukrajinu. Upadá tiež popularita využívania ruského jazyka.

O tendencii k prehodnoteniu blízkeho vzťahu Kazachstanu k Ruskej federácii vypovedá aj presvedčenie, že Rusko si inváziu na Ukrajinu „nacvičilo“ práve pri potláčaní protestov v Almaty a ďalších mestách.

Vyjadril sa tak napríklad aj bývalý poradca šéfa štábu Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč. Niektoré z ruských výsadkových jednotiek, ktoré zohrali úlohu „mierotvorcov“ v Kazachstane, mali byť neskôr nasadené priamo do bojov na Ukrajine.

Kazašskí nezávislí novinári tvrdia, že porážka Ruska na Ukrajine by bola prospešná aj pre Kazachstan, ktorý je dlhodobo pod vplyvom Kremľa. „V Európe je to tak, že Ukrajina bojuje za Európu, ale v Kazachstane a iných krajinách je to tak, že Ukrajina bojuje za svoju nezávislosť a za všetky tie postsovietske krajiny, ktoré boli pod ruskou nadvládou,“ myslí si novinárka Toleukhanová.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Zároveň je výskumníčkou pre Adapt Institute. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute. Absolvovala krátkodobú stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk