Nemecko a Francúzsko už regulujú sociálne siete zákonom

105
Pačil sa Vám článok? Zdieľajte ho.
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Francúzska poslankyňa podala návrh zákona, ktorý premietne zákony reálneho sveta do kyberpriestoru sociálnych sietí a zmení tak súčasné pravidlá hry. Čo to znamená pre internetových gigantov ako Facebook, či YouTube a ich užívateľov?

Laeticia Avia, bývalá právnička a poslankyňa za Macronovu stranu Vpred! (La République En Marche) predstavila zákon, ktorý bude vo francúzskom parlamente prerokovaný tento týždeň. V skratke ide o to, že ak štát netoleruje verbálne rasistické, či homofóbne útoky na ulici, rovnaké správania by si mal vynucovať aj v kyberpriestore.

Zákon konkrétne navrhuje:

  • Správcovia veľkých internetových platforiem ako Facebook, Twitter, YouTube musia urýchliť skenovanie a odstránenie diskriminačného obsahu, či obsahu ktorý je založený na rasových, národnostných, náboženských, či sexuálnych predsudkoch.
  • Sociálne siete sú povinné takýto obsah odstrániť do 24 hodín odkedy bol tento nahlásený. Nahlasovací systém musí byť jednoduchý, intuitívny a „na jeden klik“.
  • Správcovia sociálnych sietí budú musieť zamestnať nových moderátorov, ktorí dodržiavanie nových štandardov zabezpečia. 
  • V prípade, keď relevantný obsah nebude do 24 hodín odstránený, budú firmy čeliť prísnym pokutám niekoľkých miliónov eur do maximálnej výšky 4% ich celosvetového zisku.
  • Zákon tiež navrhuje zriadenie úradu špeciálneho prokurátora, zameraného na potieranie nenávistných prejavov a internetovej šikany (cyberbullying), aby sa zvýšilo číslo úspešných súdnych sporov v prospech štátu.

V roku 2018 používalo Facebook vo Francúzsku aktívne asi 10 miliónov ľudí vo veku 25 až 34 rokov. Ak návrh zákona prejde parlamentom, posunie sa do senátu. Ak bude úspešný aj tam, Francúzko sa pripojí k Nemecku, ktoré k podobným krokom už pristúpilo.

V Nemecku podobný zákon platí už pol roka

V Nemecku zákon vstúpil do platnosti v januári tohto roku. Minulý piatok zverejnili Facebook a YouTube prvé dáta o tom ako bol implementovaný. Takzvaný NetzDG alebo Gesetz zur Verbesserung der Rechtsdurchsetzung in sozialen Netzwerken (v preklade zákon na zlepšenie vymožiteľnosti práva na sociálnych sieťach), tiež známy ako Facebookový zákon.

Podobne ako návrh z dielne francúzskej političky, nemecký zákon umožňuje užívateľom oznamovať nenávistné prejavy a ukladá spoločnostiam povinnosť, ak sa preukáže, že nahlásený obsah je naozaj protizákonný, tento v lehote 24 hodín odstrániť

Kým časť si časť verejnosti zákon pochvaľuje ako účinný prostriedok proti dezinformáciám a nenávistným prejavom, existujú aj kritické hlasy, ktoré sa obávajú obmedzovania slobody prejavu, alebo nesúhlasia s údajne príliš všeobecnými definiciami s ktorými zákon pracuje, či s krátkou lehotou, ktorá môže v obave z prísnych finančných sankcií viesť k preventívnemu odstraňovaniu legitímneho obsahu.

Prvé dáta

Minulý piatok zverejnili Facebook a YouTube prvé čísla, ktoré ukazujú, ako užívatelia prvý polrok nový zákon využívali. YouTube udáva, že odstránil približne 27% z 214,827 nahlásených videí. Spoločnosť uvádza, že sa jednalo obsah ktorý bol v rozpore s pravidlami platformy, či samotným zákonom. Tvrdí, že 92% odstráneného obsahu sa podarilo vymazať v predpísanej 24 hodinovej lehote. Videá ktoré boli v rozpore iba s novým zákonom, YouTube zo svojej platformy neodstránil, no iba blokoval pre používateľov s nemeckými IP adresami, uvádza nemecký Spiegel Online. Zmeniť svoju IP adresu tak aby vás navštevovaná stránka registrovala ako užívateľa inej krajiny je možné s akýmkoľvek VPN, štandardným bezpečnostným nástrojom. 

Užívateľské rozhranie Proton VPN s bohatým výberom krajín za ktorých IP sa môže užívateľ skryť

Čísla ktoré poskytol Facebook boli neporovnateľne menšie. Spoločnosť tvrdí, že z 1704 ohlásených postov zablokovali alebo vymazali 362. Nemecké ministerstvo spravodlivosti podrobilo Facebook kritike, pretože spôsob nahlasovania škodlivého obsahu je podľa štátnych orgánov príliš zložitý. Jeden z bodov francúzskeho návrhu zákona je práve možnosť podozrivý obsah nahlásiť jediným kliknutím.

Potrebujeme podobný zákon aj na Slovensku?

Presah sociálnych sietí do reálneho života je dnes už nespochybniteľný. Kým v minulosti sa verejnosť dostávala k informáciám skrze tradičné médiá, ktoré by sme mohli nesporne kritizovať napríklad za nadmernú komercializáciu obsahu, či určovanie mantinelov verejnej diskusie, vytváranie alebo podporu stereotypov, zaručovali, že sa nenávistný obsah nedostával do éteru, alebo že tieto komunikačné kanály nebudú zneužité na nebojové vojenské (napr. informačné) operácie, tak ako sa to dnes na sociálnych sieťach deje bežne.

Firmy, ktoré ich spravujú sú súkromné spoločnosti, ktorých cieľom je vyrábať zisk, nie spoločenský, či štátny záujem. K ich rozmachu došlo tak rýchlo, že naň legislatívy národných štátov nestihli reagovať. Nemecko a, zdá sa, teraz už aj Francúzsko sa rozhodli svoje národné záujmy chrániť zákonmi, ktoré tentoraz presahujú už aj to kyberpriestoru

Odborná a verejná debata by sa mala čím skôr začať aj na Slovensku, pretože rovnosť pred zákonom musí platiť nielen pre každého, ale aj všade rovnako.

Victor Breiner
Administrátor a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk