Prebiehajúca ruská vojenská agresia na Ukrajine ukázala, že vo vedení modernej vojny je moc v digitálnom priestore mimoriadne dôležitý. Kombináciou využívania konvenčných zbraní a riadených kybernetických útokov sa totiž Moskva pokúša o narušenie spoločenskej stability.
Spoločne s poškodením plynovodov Nord Stream 1 a 2 sa ukázalo to, čo Vladimir Putin skrýva ako svoje „eso v rukáve“. Fragmentácia jednoty, strach, chaos a panika sú nástroje, s ktorými udržuje svoju poslednú nádej. Rozsiahle raketové útoky na ukrajinské obyvateľstvo dňa 10.októbra 2022 zosilnili vôľu Západu naďalej podporovať Kyjev materiálne i politicky.
Digitálny priestor ako nové „skryté“ bojisko
S postupnou digitalizáciou celej spoločnosti sa ukazuje nielen pokrok techniky, ale aj nové miesta, kde môžu byť bežní civilisti napadnutí. Preukázalo sa to na Ukrajine v roku 2015 a 2016, keď kybernetické útoky mierené z Ruska spôsobili energetické výpadky počas zimy.
Preto sa aj dnes objavujú obavy z krehkosti kritickej infraštruktúry štátov, medzi ktoré patrí zdravotníctvo, finančný sektor, doprava či energetika. Nebezpečenstvo sa vystupňovalo využívaním skupín „kyber kriminálnikov“, ktorí Kremľu odprisahali lojalitu v digitálnom terore.
Ministerstvo obrany SR čelilo v júni 2022 podobnému kybernetickému útoku, ktorý bol neúspešný. Štrukturálna časť Vojenského spravodajstva, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou znemožnila únik významných dát.
Preto je žiadúce udržiavať a vylepšovať „neviditeľný múr“, ktorý bude schopný čeliť agresorom a ochraňovať všetky základné hodnoty liberálnej demokracie v kybernetickom svete i mimo neho.
Obranyschopnosť Európskej únie
V roku 2016 bola predstavená smernica o sieťových a informačných systémoch (NIS). Tá predstavuje prvé prehĺbenie spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Jej prijatím boli zavedené základné bezpečnostné povinnosti pre poskytovateľov sieťových a informačných služieb. Tie sú v súčasnosti veľmi potrebné pre elementárne zložky štátu. Súbežne bol zavedený zákon zvyšujúci právomoci a silu mandátu Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), ktorý slúži na koordináciu kybernetických opatrení.
Rôznorodosť členských štátov sa preukázala i v oblasti bezpečnostných certifikácií. Aby bezpečnostné garancie boli kompatibilné bolo potrebné ich zjednotenie.
Akceptácia Systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti EÚ zvýšila odolnosť, rýchlejší presun informácií medzi agentúrami zaoberajúcimi sa kybernetickým priestorom a hlavne znemožnila fragmentáciu medzi členskými štátmi.
Schválenie stratégie agentúry ENISA v roku 2020 bolo podstatným krokom v rámci udržania rezistencie v nasledujúcom období. Hlavným cieľom je dosiahnutie efektívnej spolupráce medzi členskými štátmi, ktoré si v rámci digitálnej ochrany ponechávajú strategickú autonómiu.
Prepojenosť inštitúcií Únie a jej členských krajín v tejto oblasti je nevyhnutná na celkovú ochranu spoločnej digitálnej jednoty. V nasledujúcich rokoch plán počíta aj s väčšou možnosťou rozvíjať zákony týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, odolnosti a spätnej väzby v prípade akéhokoľvek útoku.
Nasledujúce mesiace
Najvyšší predstavitelia z Moskvy sa svojou rétorikou pokúšajú zneistiť západné štáty. Propagandu, dezinformácie, malwarové útoky či pokusy o zvýšenie spoločenského nepokoja je potrebné očakávať najmä v prípade štátov, ktoré otvorene politicky alebo materiálne podporujú Ukrajinu vo vojne s Ruskom.
V porovnaní s rokom 2019 sa útoky ransomwarov zvýšili päťnásobne. To tento rok predstavuje celkovo vyše 600 prípadov. Kolaborácia štátov EÚ s rôznymi bezpečnostnými firmami, inštitúciami a organizáciami zvyšuje našu obranyschopnosť voči externým hrozbám, ktorých intenzita bude s najvyššou pravdepodobnosťou stúpať.
Napriek tomu všetkému, technologický vývoj naďalej napreduje s čím sa objavujú nové spôsoby útočenia a preto je nevyhnutné pokračovať vo vylepšovaní obranných prvkov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
