Ruská propaganda získala vo svete videohier nové útočisko a prenikla do populárnych herných titulov ako sú Minecraft, World of Tanks, Roblox a ďalšie. Hráči používajú tieto platformy na rekonštrukciu historických udalostí, ktoré sú následne cielene zneužívané Kremľom na sprostredkovanie proruských naratívov.
V hrách sa objavuje symbolika či rekonštrukcia bojov
V populárnej hre Minecraft, ktorá patrí spoločnosti Microsoft, ruskí hráči zrekonštruovali bitku o ukrajinské mesto Soledar, ktoré začiatkom roka obsadili ruské sily. Následne hráči zdieľali videá z tejto hry na ruskej sociálnej sieti VKontakte.
V ruskej verzii hry World of Tanks sa zase uskutočnila rekonštrukcia tankovej prehliadky Sovietskeho zväzu v Moskve. Podobne aj v hre Roblox sa pri príležitosti osláv Dňa víťazstva Ruska konala prehliadka jednotiek ruského ministerstva vnútra.
Tieto hry sa spolu s platformami ako Discord a Steam, ktoré hráči využívajú ako diskusné fóra, stávajú kanálmi pre ruskú agitáciu. Prostredníctvom nich sa tak propaganda dostáva prevažne k mladšiemu publiku.
Naratívy prezentované v hrách napríklad odrážajú snahy Kremľa odôvodniť konflikt na Ukrajine. Hráči tiež môžu demonštrovať symboly spojené s ruskými silami, podporovať nelegitímne ruské územné nároky a posilňovať protizápadnú rétoriku prezidenta Vladimira Putina.
Propaganda v hrách môže vplývať na deti a mládež
Potenciálny vplyv tohto šírenia propagandy na verejnú mienku najmä medzi mládežou neostal bez povšimnutia odborníkov. Tanya Bekkerová zo spoločnosti ActiveFence, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, upozornila na schopnosť herného sveta ovplyvňovať vnímanie jednotlivcov.
Prezident spoločnosti Microsoft Brad Smith zase priznal, že boli zaznamenané ruské snahy o infiltráciu herných komunít, a to napríklad prostredníctvom Minecraftu alebo platformy Discord. Ich význam však bagatelizoval, s tým, že takémuto šíreniu sa v rôznych online priestoroch nedá vyhnúť.
Clint Watts, vedúci tímu pre analýzu hrozieb spoločnosti Microsoft, poukázal na propagáciu škodlivých naratívov napríklad Wagnerovou skupinou na platformách Discord a Steam. Cieľom tejto propagandy je podľa Wattsa vykresliť ruské polovojenské sily v pozitívnom svetle. V čase zvýšených bojových strát sa tieto uskupenia navyše môžu pokúšať o nábor nových členov.
Herná propaganda v službách Kremľa
Zapojenie ruskej vlády do šírenia propagandy prostredníctvom ňou poverených aktérov je evidentné, rovnako ako jej odhodlanie využívať západné platformy na politické ciele.
Aj po zavedení sankcií, ktoré obmedzujú prístup Ruska k západným technológiám a online službám, sa Kremľu aj naďalej darí využívať hry a materiály s nimi súvisiace na zacielenie svojej propagandy na širšie publikum. Veľká časť obsahu je pritom v ruštine.
Využívanie videohier na propagandu je súčasťou širšej stratégie, ktorá zahŕňa sociálne médiá a spotrebiteľské produkty na presadzovanie záujmov Kremľa. Samotný ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol potenciál herného priemyslu na vštepovanie hodnôt a vlastenectva medzi mladými. V priebehu posledných mesiacov niekoľkokrát zdôraznil zámer Kremľa využiť herný priemysel ako prostriedok na formovanie spoločenských hodnôt.
V prejave k občianskej organizácii Rusko – krajina príležitostí, ktorú v roku 2018 založil Putin s cieľom riešiť obavy mladých ľudí týkajúce sa sociálnych a ekonomických otázok, charakterizoval ruský prezident herný sektor ako kolosálny trh. Počas podujatia zároveň podpredseda vlády Piotr Tolstoj uviedol, že každý štvrtý Rus je hráčom online hier. Podľa Putina by preto hry mali v ideálnom prípade spájať prvky umenia a vzdelávania.
Silu a potenciál herného priestoru si uvedomuje aj ruský sused – Čína. Tá oficiálne využíva hru Genshin Impact od domácich tvorcov ako nástroj mäkkej moci. Peking sa tiež dlhodobo venuje rozvoju e-športu ako priestoru pre budovanie dobrého mena Číny.
Herné tituly môžu obsahovať aj proukrajinské prvky
Okrem hier zneužívaných na ruskú propagandu existujú aj také, ktoré sa snažia hráčom predstaviť pohľad Ukrajiny a Západu na konflikt. Nemecký vývojár napríklad pomenoval svoj herný titul „Smrť zhora“ („Death From Above“). V ňom hráčom umožňuje simulovať útoky ukrajinských dronov na ruské sily. Autor Hendrik Lesser pritom sám tvrdí, že ide o propagandistickú hru.
Tematicky môže hra pôsobiť na hráčov dvojakým účinkom. Na jednu stranu proukrajinské symboly podporujú rozvoj spolupatričnosti s napadnutou krajinou. Na druhú stranu môže protiruský charakter teoreticky slúžiť ako spúšťač nenávisti voči ruskému obyvateľstvu, čo sa podľa nemeckého psychológa Benhamina Strobela dá považovať za určitý prvok informačnej vojny.
Vďaka videohre sa navyše podarilo vyzbierať nemalé množstvo finančných prostriedkov na podporu ukrajinskej armády.
K podobnému kroku pristúpili aj fínske noviny Helsingin Sanomat, ktoré využili hru Counter-Strike na osvetu. Zdieľali totiž faktické informácie o vojne s ruskými hráčmi. V hernej mape zobrazujúcej vojnou zničené tradičné východoeurópske mesto dizajnéri umiestnili tajnú miestnosť. Tá obsahuje texty, obrázky a audio nahrávky zachytávajúce reálne udalosti z vojny na Ukrajine.
Odborníci zdôrazňujú, že nepriateľskí aktéri oportunisticky vyhľadávajú platformy na ovplyvňovanie zraniteľných osôb. Kombinácia podmanivej povahy hier a rozšírenosti propagandy robí tieto platformy vhodnými na takúto manipuláciu. Keďže Rusko pokračuje v úsilí o šírenie svojich posolstiev, jeho vplyv na vnímanie ľudí po celom svete zostáva naďalej veľkým problémom.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
