Čínsky pohľad na vojnu na Ukrajine

Štyri dni po záverečnom ceremoniáli zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu sa svet zobudil do rána, počas ktorého začala ruská invázia na Ukrajinu. Dnes sa objavujú informácie, že nemuselo ísť o náhodu. Akú úlohu v konflikte zohráva Čína?

ZOH v Pekingu boli ceremoniálne ukončené 20. februára. Hneď ďalší deň, po mesiacoch koncentrácie vojenských jednotiek a techniky na ukrajinsko-ruských hraniciach, Vladimír Putin rozhodol o ich vstupe na územie samozvaných separatistických republík – Donetskej a Luhanskej oblasti.

24. februára začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa skrývala za dlhodobo pretláčané naratívy demilitarizácie, denacifikácie či genocídy. Chýbajúci dôvod pre vojnu, ktorá bola predstavená ako špeciálna vojenská operácia, Putinovi nezabránil v jej realizácii. Po boku mal silného partnera. 

Čínsky postoj

Strategické spojenectvo medzi Ruskom a Čínou sa v priebehu posledných rokov vyvíjalo na základe konfrontácie so Západom, jeho štruktúrami a predovšetkým Spojenými štátmi americkými. Jednoducho povedané, Moskvu a Peking spojil spoločný nepriateľ.

Tesne pred otvorením ZOH v Pekingu Si Ťin-pching a Vladimír Putin podpísali 15 významných dohôd o spolupráci, ktoré sa týkajú širokého spektra geopolitických a obchodných oblastí. Potvrdenie partnerstva mohlo Putinovi dopomôcť k finálnemu rozhodnutiu o agresii voči Ukrajine.

S čínskou pomocou by dokázal západným sankciám odolávať ľahšie. Zároveň, od začiatku vojny sa čínski predstavitelia stavajú na stranu Ruska. Síce volali po rozvahe a rokovaniach, no ruské konanie odmietli označiť za inváziu. Peking radšej hovorí o „ruskej operácii“.

Svoju podporu Čína nepriamo vyjadruje aj na úrovni dezinformačných naratívov. Ruské obavy z NATO chápe, za eskalujúce napätie na Ukrajine viní USA. Porušenie medzinárodného práva a suverenity Ukrajiny ospravedlňuje zložitým historickým kontextom dvoch národov.

Podobne sú na tom aj čínske médiá. Štátny denník Beijing Daily zverejnil vyhlásenie ruského veľvyslanectva v Pekingu, ktoré vyzývalo, aby svet nepomáhal „neonacistickej“ vláde v Kyjeve.

Inak povedané, Čína celkom ochotne preberá a ďalej šíri naratívy, ktoré boli vyrobené prokremeľskou propagandistickou mašinériou. Síce s pozlátkom, ale predsa, Peking hlása tie isté naratívy, ktoré ruskú agresiu umožnili a následne sa snažili o jej legitimizáciu.

Vedel Peking o invázii už vopred?

V posledných dňoch sa objavujú podozrenia, že Čína mala o ruských plánoch agresie na Ukrajine vedieť už skôr. Vyplýva to aj zo zistení média The New York Times (NYT), ktoré prinieslo na základe správy západných spravodajských služieb.

Peking mal zároveň Kremeľ požiadať, aby s inváziou nezačínal pred ukončením zimných olympijských hier. Spravodajské informácie o komunikácii medzi čínskymi a ruskými predstaviteľmi zozbierala západná spravodajská služba. Podľa zdrojov NYT môžu byť považované za dôveryhodné.

Podľa amerických a európskych predstaviteľov je ťažké uveriť, že Putinova invázia sa začala až tesne po olympijských hrách len náhodou. Čína obvinenia odmietla a označila ich za špekulácie.

Taiwanská otázka

Čína sa síce chce od ruskej agresie na Ukrajine dištancovať, no stále je tichým partnerom, ktorý v pozadí sleduje vlastné záujmy. Poukazuje na to aj hlasovanie o rezolúcii OSN, ktorá mala ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdiť. Peking sa hlasovania zdržal.

Netrvalo dlho, kým sa na sociálnej sieti Weibo, čínskej verzii Twitteru, objavili prvé hlasy, ktoré volali po dobytí Taiwanu. Podľa niektorých komentárov má ísť o „najlepšiu šancu“ získať ostrov späť.

V čínskom ponímaní je Taiwan stále považovaný za jeden zo základných cieľov zahraničnej politiky. Kým Putin nedokáže akceptovať suverenitu Ukrajiny, Si Ťin-pching bude volať po opätovnom zjednotení Číny.

Ruská agresia na Ukrajine je pre Čínu prinajmenšom šancou spoznať možnú reakciu medzinárodnej scény a Západu na prípadnú agresiu voči Taiwanu. Situácia zároveň odkláňa pozornosť medzinárodného prostredia, ktoré predtým čínske aktivity sledovalo celkom dôkladne.

Čínska mediálna mašinéria

Kľúčovou stále ostáva stabilizácia domácej verejnej mienky. Z tohto dôvodu čínsky režim manipuluje a kontroluje informácie o situácii na Ukrajine. Tak v médiách, ako aj na sociálnych sieťach.

Aktivity štátnych médií sa každým dňom prispôsobujú rétorike Pekingu. Jedným z mála stabilných prvkov ostáva ich prevažne proruská orientácia, kedy v obsahu zákonite nie sú používané slová ako „útok“ či „invázia“.

Priestor dostávajú aj rôzne dezinformácie a konšpirácie. Napríklad, ukrajinský prezident mal dávno z Kyjeva utiecť, jeho videá vraj boli nahrané vopred. Pri informovaní o Putinom aktivovaných ruských odstrašujúcich síl médiá vynechávali informáciu, že vlastne ide o nukleárne zbrane.

Záchranné lano

Vo finále môže byť Čína záchranným lanom ruskej ekonomiky. V tichosti a vďaka svojej pozícii môže na vojne na Ukrajine celkom úspešne parazitovať.

Hoci Peking ruskú inváziu na Ukrajinu pravdepodobne nikdy priamo nepodporí, udržanie partnerstva s Moskvou je stále jeho záujmom. Či už pôjde o viac alebo menej tajné poskytovanie hospodárskej pomoci.

Napokon, Rusko v súčasnosti stojí na čele tých, ktorí si s demokratickým svetom nerozumejú a odmietajú ho.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako doktorand. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk