V kontexte škandálu, ktorý nám postupne vykresľuje svet v ktorom dochádza ku globálnym volebným manipuláciám na priemyselnej úrovni je prirodzené, že aktéri uprednostnia výhody anonymity. Najmä ak požívajú všeobecnú dôveru.
Keď sa v piatok 3.1.2020 na internete objavili prvé interné dokumenty marketingovej firmy Cambridge Analytica, ktoré zverejnila jej bývalá zamestnankyňa, dnes whistleblowerka Brittany Kaiser, rýchlo sme si všimli, že obsahujú čiastočný zoznam spolupracovníkov agentúry. Zástupcovia Slovenska na zozname nie sú.
Uniknuté dokumenty obsahujú zoznam osôb, ktoré v danej krajine firme sprostredkovali kontakty na potenciálnych klientov. V Infosecurity.sk sme si všimli, že jedno meno sa nachádza aj v rubrike pre Litvu. Darius Antanaitis je bývalý príslušník litovských ozborojených síl, dnes zapojený do niekoľkých citlivých obranných projektov krajiny.
Bezodkladne sme sa obrátili na náš kontakt v litovskej bezpečnostnej komunite a túto informáciu im posunuli. Pán Antanaitis bol následne konfrontovaný miestnou televíziou. Prijal pozvanie do diskusnej relácie v ktorej potvrdil svoj status kontaktnej osoby, no zároveň dodal, „že keď sa objavili podozrenia, spoluprácu ukončil“ (1). Náš zdroj však potvrdil, že slová pána Antanaitis sú v medzi odborníkmi brané s rezervou: „nehovorí celú pravdu … toto môže byť pokojne iba začiatok.“
Je spolupráca s Cambridge Analytica problém?
Aké by mali byť implikácie pre spoločnosť a celý demokratický proces, keby sme zistili, že aj niektorí naši volení zástupcovia sa dostali k moci nelegitímnym spôsobom, na základe toho, že naše intímne osobné údaje, bez nášho vedomia a súhlasu zneužili na kognitívnu manipuláciu obyvateľstva pred voľbami?
