Vzájomné spory ruskej ambasády a bulharskej vlády prebiehajú od februára 2022, keď sa Bulharsko postavilo na stranu napadnutej Ukrajiny. Ruská ambasáda svojou súčasnou aktivitou zasahuje do vnútropolitického diania v Bulharsku. Vyjadruje totiž priamu podporu antisystémovej a proruskej politickej strane Vazrazhdane.
Nová vláda nastavila prozápadné smerovanie
Začiatkom júna 2023 získala vláda po nedávnych parlamentných voľbách dostatočnú podporu na vládnutie. Dôveru jej odmietlo vyjadriť 69 poslancov z 240, pričom títo poslanci pochádzali prevažne z nacionalistických a proruských politických strán.
Nová vláda je pritom výsledkom už piatych parlamentných volieb za posledné dva roky. Bulharská strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) a Pokračujeme v zmene (PP) vytvorili koalíciu, ktorá sa otvorene postavila na stranu Ukrajiny a drží si prozápadný politický kurz.
Západné smerovanie sa pochopiteľne nestretlo s nadšením na ruskej ambasáde v Sofii. Bulharsko sa zvykne považovať za proruskú krajinu. Rôzne prieskumy verejnej mienky, ako aj protesty, ukazujú na jednu z najvyšších mier podpory osoby Vladimira Putina či pozitívneho vnímania Ruska v rámci EÚ. Napriek tomu si však voliči zvolili v posledných voľbách prozápadné politické strany.
Spor s ruskou veľvyslankyňou
Bulharské ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Marie Gabrielovej z GERB muselo ihneď reagovať na vyjadrenia ruskej veľvyslankyne, ktorá zneužila gratuláciu k získaniu podpory členov parlamentu.
Cez oficiálny kanál ruskej ambasády na Facebooku v Sofii bol zverejnený status. V tom zazneli už známe výhražné naratívy o vtiahnutí Bulharska do konfliktu a hroziacich zlých následkoch pre Bulharov.
Podľa ministerstva boli pokusy o propagandu a dezinformácie zo strany ruskej veľvyslankyne Eleonory Mitrofanovej cez čiaru: „Akékoľvek pokusy o propagandu a dezinformácie kompromitujúce demokratické hodnoty sú neprijateľné a neprípustné. Sme dôslední v našej solidárnej pozícii s obyvateľmi Ukrajiny, ako aj v našej bezvýhradnej podpore nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti krajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, vrátane teritoriálnych vôd.“
V tomto prípade ide o veľmi rýchly nástup vzájomnej konfrontácie dvoch inštitúcií. Nie je to však prekvapením. Napäté vzťahy medzi ruským veľvyslanectvom a bulharskou vládou sú prítomné už od februára 2022.
Dlhodobá konfrontácia
Jedným z hlavných katalyzátorov vzájomných konfliktov bolo pristúpenie Sofie na sankčné balíčky EÚ voči Rusku. Okrem toho bola dôležitá aj akcia masového vyhostenia diplomatov z ruských ambasád a konzulátov naprieč celou Úniou.
V lete 2022 vyhostilo Bulharsko až 70 zamestnancov ruskej ambasády. Vo vyhláseniach sa uvádzalo, že prvým dôvodom vyhostenia bola reciprocita. Druhým bol fakt, že činnosť ruských úradníkov je nezlučiteľná s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Diplomati teda vykonávali na území štátu špionážnu činnosť.
Po ohlásenom vyhostení nasledovala konfrontačná výmena, v rámci ktorej sa Kremeľ vyhrážal zatvorením celej svojej ambasády v Sofii a taktiež tej bulharskej v Moskve. Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanovová vtedy uviedla, že požiada ruskú vládu o zrušenie misie v Sofii. K zatvoreniu ambasád však dodnes nedošlo.
Negatívnu reakciu vyvolal aj rozhovor, ktorý poskytla ruská veľvyslankyňa v apríli 2023 pre bývalého bulharského novinára Martina Karbowského na jeho YouTube kanále. Veľvyslankyňa sa v rozhovore krátko po parlamentných voľbách v Bulharsku vyjadrovala k tomu, koho by volila ona, ak by mala tú možnosť.
Mitrofanová v diskusii verejne podporila osobu Kostadina Kostadinova, predsedu strany Vazrazhdane (v preklade Obnova). Tá je otvorene proruská, antidemokratická, antizápadná a popularitu si získava šírením dezinformácií a nenávisti.
Ruská ambasáda sa snaží zasahovať do vnútorných záležitostí Bulharska
Politická strana Vazrazhdane každými predčasnými voľbami výrazne rástla a v súčasnosti má 37 z 240 kresiel v Národnom zhromaždení. Aktuálne je strana súčasťou opozície.
Rusko cez svoju veľvyslankyňu verejne podporilo túto politickú stranu, ktorá organizuje proruské mítingy a akcie, kde dochádza k stretom s bezpečnostnými zložkami aj k vandalizmu. Napríklad, v máji 2023 došlo počas nimi organizovanej akcie k poškodeniu budovy Domu Európy v Sofii, miestneho sídla Európskej komisie a Európskeho parlamentu.
Vzhľadom na vzájomné spory, verejné vystupovanie veľvyslankyne a jej prejavy politických sympatií je možné tvrdiť, že Rusko sa priamo snaží zasahovať do vnútorných záležitostí balkánskej krajiny. Keďže je badateľný výrazný rast popularity strany Vazrazhdane, je možné túto aktivitu hodnotiť za čiastočne úspešnú.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
