Pripravovaná austrálska legislatíva by mala zaviesť nové pravidlá a postupy proti šíreniu škodlivého obsahu na digitálnych platformách. V gescii Austrálskeho úradu pre komunikáciu a médiá (ACMA) by mal byť dohľad nad reguláciou dezinformácií. Zákon ešte musí schváliť parlament.
Zákon na reguláciu škodlivého obsahu neznamená zásah do slobody slova
Nový zákon by umožnil ACMA zhromažďovať informácie na digitálnych platformách týkajúce sa ich postupov proti šíreniu dezinformácií. Týmto spôsobom by úrad mohol pritlačiť na spoločnosti, ktoré opätovne zlyhávajú pri odstraňovaní škodlivého obsahu.
ACMA nebude mať právo nariadiť odstránenie škodlivého obsahu, poskytne však platformám cestu na boj proti jeho šíreniu. Dodržiavanie opatrení proti šíreniu dezinformácií by malo byť vymáhateľné v podobe pokút vo výške 6,2 milióna eur alebo 5 % zo svetového obratu spoločnosti.
Legislatívny návrh na reguláciu digitalnych platforiem kritizujú poslanci zo strany Koalícia, podľa ktorých by z ACMA vzniklo „ministerstvo pravdy“. Hlavným argumentom Koalície je hrozba zásahu do slobody slova a ovplyvňovanie toho, čo je a čo nie je dovolené povedať.
Poslanci zavádzajúco tvrdia, že tým, že ACMA definuje, čo je to škodlivý obsah, získa právo rozhodovať o tom, čo predstavuje pravdivú alebo nepravdivú informáciu. Má sa tak údajne stať „regulátorom pravdy“.
Posudzované budú škodlivé dopady šíreného obsahu
Podľa návrhu zákona je poslednou inštanciou na zásah ACMA to, či obsah spôsobuje vážne škody. Takými môže byť napríklad podnecovanie nenávisti voči skupine ľudí, podkopávanie nestrannosti austrálskeho volebného riadiaceho orgánu alebo ohrozenie demokracie či zdravia a bezpečnosti obyvateľov.
Pri posudzovaní škodlivosti obsahu podľa návrhu zákona regulátor zohľadňuje viacero faktorov: či je obsah nepravdivý, zavádzajúci alebo klamlivý; či má potenciál rýchlo sa šíriť; aká je závažnosť dopadov; kto je autorom; aký je účel šírenia; či informácia odkazuje na overiteľný zdroj; a ďalšie relevantné okolnosti.
Ministerka komunikácie Michelle Rowlandová vysvetlila, že ACMA nebude mať „žiadny záujem a žiadnu moc [nad] tým, čo môžu jednotliví používatelia uverejňovať“. Dodala tiež, že „dôraz sa bude klásť na systémové problémy, nepôjde o moderovanie obsahu“.
Členovia Koalície pritom sami úradu prisľúbili zavedenie regulačných opatrení proti šíreniu škodlivého obsahu ešte v roku 2022, keď austrálsky kabinet viedol líder strany Scott Morrison. Návrh zákona na boj proti škodlivému obsahu bude predložený na schválenie do parlamentu v priebehu tohto roka.
Ani na Slovensku sa blokovanie škodlivého obsahu nevyhlo kritike
K zavádzaniu pravidiel na reguláciu škodlivého obsahu, ktorý negatívne vplýva na bezpečnosť štátu, národné záujmy či zdravie obyvateľov, postupne pristupujú ďalšie štáty. V prípade Slovenska sa problémom stalo najmä zvýšené šírenie manipulatívnych informácií a dezinformácií v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu.
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) preto 1. marca 2022 pristúpil k blokovaniu škodlivého obsahu v informačnom priestore na základe novely zákona o kybernetickej bezpečnosti. Zablokované boli štyri dezinformačné platformy – Hlavné správy, Hlavný denník, Armádny magazín a InfoVojna, a to s platnosťou do 30. júna 2022.
Parlament následne síce predĺžil možnosť blokovania webov do 30. septembra 2022, bolo však potrebné otvoriť nové konania a NBÚ nevydal žiadne ďalšie rozhodnutie o blokovaní.
Opatrenia sa stretli s kritikou týkajúcou sa slobody slova a nízkej transparentnosti kritérií na blokovanie webov. Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šramko sa vyjadril, že NBÚ týmto získal právomoci na cenzúru. Šéf mediálnej spoločnosti News and Media Holding Michal Teplica videl nedostatky v definícii dezinformácie aj špecifikácii metodiky, na základe ktorej mal byť škodlivý obsah zablokovaný.
Platný zákon vymedzuje škodlivú aktivitu ako „činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb“. O spôsobe blokovania rozhoduje NBÚ.
Sloboda slova má podľa odborníka na hybridné hrozby Tomáša Kriššáka svoje hranice a nesie istú mieru zodpovednosti. Zneužívanie tejto slobody môže vážne zasiahnuť do bezpečnosti či národných záujmov.
Nové pravidlá na boj proti dezinformáciám budú platiť na európskej úrovni
Po vypršaní mandátu na blokovanie webov 30. septembra 2022 boli na stole nové pravidlá, ktoré by túto právomoc NBÚ novelizovali. Návrh zákona schválila vláda, parlament však materiál vrátil na dopracovanie a ďalej sa ním nezaoberal. Budúcnosť blokovania škodlivého obsahu na Slovensku je preto momentálne nejasná.
Od februára 2024 však bude uplatniteľné nariadenie Európskej únie známe ako Akt o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA). To má zaručiť efektívnejší boj proti dezinformáciám a škodlivému obsahu v online priestore. Digitálne platformy, ako napríklad Meta, Google alebo Microsoft, budú musieť prijať opatrenia na odstránenie nelegálneho obsahu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
