Pravicové extrémistické organizácie dlhodobo využívajú sociálne médiá na radikalizáciu. Obmedzenia na bežných platformách ako sú Facebook, Twitter a YouTube prinútili krajnú pravicu využívať alternatívne aplikácie. Ide napríklad o Telegram, Signal a Gab, v ktorých je monitorovanie publikovaného obsahu obmedzené.
Tieto fóra poskytujú extrémistickým organizáciám slobodu publikovať nenávistné prejavy a zdieľať dezinformácie bez obáv z odvetných opatrení alebo vyhodenia zo stránky. Vzhľadom na to, že môžu ľahko mobilizovať ľudí na týchto platformách, krajne pravicoví radikáli sú čoraz nebezpečnejší.
Striedanie klasických sociálnych sietí za ich alternatívy
Keďže mnohí ľudia sa pri získavaní informácií spoliehajú na známe platformy, ako sú Facebook a Twitter, tieto sociálne siete boli nútené zaviesť nové funkcionality na obmedzenie šírenia problematického obsahu. Patrí medzi ne overovanie faktov pomocou tretích strán, obmedzovanie dosahu vybraných príspevkov alebo pozastavie účtov, ktoré opakovane zverejňujú obsah porušujúci komunitné štandardy. Ako reakcia na tieto opatrenia sa objavilo niekoľko nových sociálnych médií, ktoré sa výslovne prezentujú ako „raje pre slobodu prejavu“.
Alternatívy ku klasickým platformám sú priestory, kde antidemokratické organizácie koordinujú svoje online a offline aktivity. Tam extrémisti zdieľajú násilné myšlienky, šíria konšpiračné teórie aj osobné údaje svojich politických oponentov za účelom doxxingu.
Medzi najpopulárnejšie stránky na komunikáciu medzi pravicovými extrémistami patria Discord, Telegram, Signal a Gab. Tieto platformy ponúkajú anonymitu a šifrovanie obsahu a správ, čo zjednodušuje radikalizáciu medzi jej používateľmi.
Tieto sociálne médiá v poslednej dobe prilákali milióny nových používateľov, a to najmä v dôsledku nízkych obmedzení. Monitorovanie zdieľaného obsahu a blokovanie používateľov, ktorí šíria nenávistný alebo extrémistický obsah, v rámci týchto médií nie je dodržiavané. Platformy ako Gab a Signal, ktoré obsahujú možnosti šifrovania a ochrany údajov, pomáhajú zakryť identitu extrémistov, ktorí na ich stránkach rozširujú svoje názory.
Aj keď šifrovanie osobných údajov a súkromnej komunikácie slúži pre vyššiu bezpečnosť používateľov, predstavuje dvojsečnú zbraň. Ak sa šifrovanie začne rozšírene používať medzi extrémistami ako rúško anonymity, stávajú sa ich nebezpečné aktivity v podstate nedopátrateľnými.
Obmedzenie obsahu neznamená úplný zánik krajnej pravice
Niekoľko expertov, ktorí sledujú extrémistické hnutia, varovalo, že zákaz vstupu na mainstreamové platformy extrémistov nemusí zastaviť. Môže ich len zahnať ďalej z monitorovateľného dosahu internetu. Obzvlášť znepokojujúce sú chatovacie aplikácie ako Signal a Telegram, ktoré umožňujú používateľom šifrovať ich komunikáciu. To znemožňuje orgánom činným v trestnom konaní a spravodajským agentúram ich monitorovanie.
Tieto platformy taktiež umožnili tzv. „gamifikáciu“ pravicovej komunikácie. Gamifikácia v ponímaní krajnej pravice je technika, ktorá je zameraná na nábor mladších cieľových skupín a šírenie propagandistických a nenávistných kampaní prostredníctvom odkazov na najnovšie online hry alebo popkultúru.
Popularita náhradných sociálnych sietí a ich dosah
Odborníci naznačili, že Telegram hrá dôležitú úlohu v pravicovom informačnom ekosystéme, kde predstavuje priestor, v ktorom nie sú dezinformácie a extrémistické názory ničím kontrolované.
Slovenská dezinformačná scéna taktiež eviduje presun niektorých svojich aktérov na tieto online platformy. Sociálna sieť Telegram sa v slovenskom kontexte preukazuje ako najviac využívaná konšpirátormi a krajne pravicovými osobnosťami. Na Slovensku Telegram zároveň funguje aj ako vstupná brána pre proruský obsah.
Prostredníctvom analýzy na platforme Telegram vedci potvrdili priame prepojenie migrácie krajne pravicových aktérov na druhotné sociálne siete a zjednodušenú radikalizáciu nových členov.
Táto analýza tiež ukázala, že hromadenie dezinformácií, konšpiračných teórií a nenávistných komentárov na mnohých sieťach škodí najmä mladým ľuďom a ich rozvoju. V približne 35 % prípadov štátne mediálne orgány vyhodnotili obsah ako podozrivý z nezákonného alebo inak škodlivého obsahu, ktorý ohrozuje mládež a jej rozvoj.
Mnohí extrémisti však využívajú viaceré online platformy na oslovenie rôznych cieľových skupín a na obchádzanie obmedzení a kontroly. V dôsledku toho sa problematický obsah čoraz viac šíri prostredníctvom menej regulovaných platforiem. Tam má však aj oveľa nižší dosah.
Návštevnosť na stránke Gab, pravicovej alternatíve Twitteru, výrazne vzrástla vzhľadom na obmedzenie publikovaného obsahu na tejto platforme. Väčšina nových členov na Gabe sú Trumpovými podporovateľmi, vyznávači konšpiračnej teórie QAnon a ďalší pravicoví extrémisti.
Od roku 2010 používala teroristická skupina Islamský štát Telegram ako účinný nástroj náboru a propagandy pre svoje vojny v Iraku a Sýrii. Nárast v používaní Signalu a Telegramu bol tiež spôsobený odporom voči WhatsAppu vlastneného spoločnosťou Meta. WhatsApp aktualizoval svoje zásady ochrany osobných údajov, aby mohol zdieľať viac údajov so svojou materskou spoločnosťou, a tak sprístupniť zdieľaný obsah.
Zjednodušená radikalizácia
Tieto alternatívy ku klasickým sociálnym sieťam používatelia využívajú na rýchle šírenie dezinformácií. Distribúcia a uchovávanie určitého naratívu na týchto platformách prispieva k upevneniu zainteresovaných strán a k radikalizácii nových používateľov. Sebaradikalizácia je výsledkom online šírenia krajne pravicových informácií.
Nedostatok monitorovania obsahu chatovacích kanálov a šifrovania na týchto platformách umožňuje šírenie prejavov nenávisti a otvoreného rasizmu. Tieto nemonitorované diskusné fóra krajne pravicových skupín tak predstavujú hrozbu pre menšinové skupiny, nakoľko verbálne hrozby niekedy vedú k násilným činom.
Pre mnohých členov pravicových skupín je zablokovanie na mainstreamových sociálnych sieťach čestným odznakom. Je to znamenie, že sú hrozbou pre autority, vďaka čomu si sami pomýlene predstavujú, že sú skutočným hlasom pravdy.
Regulácie a budúcnosť
Funkcia „Bezpečný režim“ na Twitteri umožňuje používateľom nahlásiť obsah, ak v nich vzbudzuje podozrenie zo šírenia nebezpečného obsahu. Aj napriek nárastu dezinformácií, nenávistných prejavov a viacerým problémom v monitorovaní zdieľaného obsahu, ktoré na Twitter priniesol nástup nového majiteľa Elona Muska, má „Bezpečný režim“ potenciál veci zlepšiť. Prijatie podobných funkcií všetkými online platformami by mohlo obmedziť šírenie extrémistického obsahu.
Aj keď je použitie tejto funkcie na nahlasovanie obsahu na uvážení používateľa, jej kombinácia s overovaním faktov pomáha znížiť online šírenie násilnej rétoriky krajnej pravice.
Je dôležité, aby sme online a offline priestor nepovažovali za oddelený. Nenávisť a obťažovanie na internete môže byť živnou pôdou pre extrémne násilné činy. Ako dokazuje nedávny útok na Zámockej ulici v Bratislave, znepokojujúce činy pravicového extrémistického násilia vykazujú hmatateľnú súvislosť s nenávisťou na internete.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
