Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) vydala novú správu mapujúcu fungovanie zahraničnej manipulácie a zasahovania do informácií (FIMI). FIMI je charakterizované ako „väčšinou nezákonný model správania, ktorý ohrozuje alebo má potenciál negatívne ovplyvniť hodnoty, postupy a politické procesy. Takáto činnosť má manipulatívny charakter a je vykonávaná zámerným a koordinovaným spôsobom štátnymi alebo neštátnymi aktérmi, vrátane ich zástupcov, na vlastnom území i mimo neho.“
Report skúmal 750 incidentov FIMI a varoval pred možnými rizikami, ktoré môžu kompromitovať sériu volieb konajúcich sa v tomto roku. „Nekontrolovaný škodlivý obsah sa šíri ako rakovina a ohrozuje zdravie našich demokracií,“ zhodnotil vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell na konferencii EEAS.
Všade, kde sa niečo deje
Report EEAS prišiel hneď s niekoľkými zisteniami. Väčšina z nich však nie je prekvapivá. Trendy z predchádzajúceho roka naberajú na sile, rozširujú oblasť pôsobenia a vyberajú si nové ciele.
Spomedzi skúmaných krajín bolo najviac prípadov FIMI namierených proti Ukrajine (160 zo 750 incidentov). V prvej trojici krajín, ktoré sa stali terčami FIMI, sa umiestnili tiež USA a Poľsko. V októbri 2023 sa v Poľsku totiž konali parlamentné voľby. USA mali zase v roku 2022 za sebou tzv. polčasové voľby (midterms), a pomaly sa rozbiehali volebné kampane k blížiacim sa tohtoročným prezidentským voľbám, keďže primárky odštartovali 15. januára 2024.
Zrejmými terčmi pre FIMI sú organizácie a osoby pohybujúce sa v politickom prostredí. Report uvádza, že najčastejšie sú to EÚ, NATO, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský a prvá dáma Olena Zelenská, vysoký predstaviteľ EÚ Josep Borrell, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či francúzsky prezident Emmanuel Macron. Značnú časť cieľov tvoria aj médiá, predovšetkým Euronews, Reuters, Deutsche Welle a New York Times.
Podujatia, ktoré si v spoločnosti získali veľa pozornosti a mediálneho priestoru, sú dôležitým katalyzátorom činnosti FIMI. Takými sú napríklad politické summity, voľby či verejné vystúpenia.
„Udalosti, ktoré vyvolali najviac prípadov FIMI vo výskumnej vzorke zahŕňali útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, útok Hamasu na Izrael z 26. júla 2023, štátny prevrat v Nigeri a prejav vysokého predstaviteľa EÚ Borrella zo 7. februára 2023 na konferencii „Za hranicami dezinformácií“, na ktorej bola prezentovaná 1. správa EEAS o hrozbách FIMI,“ uvádza report.
Aktéri FIMI fungujú ako ekosystémy naprieč rôznymi platformami. Najčastejšie však ide o X a Telegram. Prekvapivo, využitie AI v týchto operáciách zatiaľ nie je rozšírené. EEAS tu vidí väčší potenciál AI pre inštitúcie, ktoré aktívne bojujú proti nástrahám FIMI.
Cielenie na LGBTIQ+
V roku 2023 EEAS vydala osobitnú štúdiu mapujúcu cielenie FIMI na queer ľudí. Nedostatočná koordinácia a spolupráca či slabé využívanie už existujúcich mechanizmov patria medzi hlavné dôvody neefektívneho boja a prevencie proti týmto špecificky namiereným FIMI. Medzi najčastejšie šírené naratívy patrí obviňovanie LGBTIQ+ ľudí z rozvracania hodnôt tradičnej rodiny z dôvodu ich sexuálnej orientácie či ich dehumanizovanie a označovanie za sociálnu chorobu.
S podobnými závermi prišiel v roku 2023 aj antidiskriminačný orgán a ľudskoprávna inštitúcia Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré vykonalo analýzu komentárov a statusov politikov na sociálnej sieti Facebook. Najčastejšie v nich bola využívaná stereotypizácia, nenávistné a násilné prejavy a označovanie tejto skupiny ľudí za hrozbu.
Terčami FIMI sú tak nielen komunity, organizácie a osoby, ale aj zákonné nariadenia, ktoré ochraňujú a zaručujú práva LGBTIQ+ ľudí. „Z 31 prípadov LGBTQ+ FIMI identifikovaných v období od júna 2022 do júla 2023 takmer 80 % využívalo naratívy zahŕňajúce západné vlády, ukrajinskú vládu, organizácie občianskej spoločnosti, Európsku úniu, medzinárodné organizácie alebo športové organizácie s cieľom degradovať alebo uraziť LGBTIQ+ komunity. Viac ako polovica identifikovaných prípadov sa pripisuje Rusku,“ uvádza štúdia EEAS.
LGBTIQ+ témy pritom Kremeľ preukázateľne zneužíva v informačnej vojne už niekoľko rokov. Odkláňa tak pozornosť verejnosti od skutočných problémov, v ktorých sa krajina zmieta.
The article is a part of the project “Strengthening the Resilience of Czech, Slovak and Polish Societies Prior to the 2024 European Parliament Elections” supported by the EU. You can find more information about the project on its website.
Funded by the European Union. The views and opinions expressed represent the views and opinions of the authors and do not necessarily reflect the views and opinions of the European Union or the European Commission. Neither the European Union nor the European Commission can be held responsible.
