Európska komisia (EK) v polovici decembra minulého roka predstavila Nariadenie o digitálnych službách (Digital Services Act, ďalej DSA), ktoré by malo vstúpiť do platnosti v roku 2023. Dlho očakávané nariadenie nadväzuje na existujúci systém, napríklad na Smernicu o elektronickom obchode. Dané legislatívne akty dopĺňa a špecifikuje niektoré nové oblasti.
Čím je DSA prelomové?
Nová legislatíva o digitálnych službách je zásadná tým, že ako prvá pripravuje pôdu pre komplexnú reguláciu internetového obsahu, reklamy, algoritmov pre odporúčanie obsahu používateľom, internetového obchodu, autorských práv či transparentnosti.
Cieľom nariadenia je dosiahnutie vymožiteľnosti pravidiel, vyššej transparentnosti a regulácie obsahu, pod ktorým sa rozumie aj odstraňovanie nelegálneho či škodlivého obsahu. Pod škodlivý obsah spadajú dezinformácie a hate speech, ktorých šírenie sa viaže najmä na sociálne siete.
EÚ má pri kreovaní DSA na zreteli dva ciele: vytvorenie bezpečnejšieho a otvorenejšieho digitálneho priestoru, a zároveň podporu zdravej súťaživosti firiem, rastu a inovácií na európskych trhoch. Dôraz pritom bude kladený najmä na veľké platformy a internetových gigantov, ktorí môžu predstavovať spoločenské riziká.
Odborníci sa obávajú negatívnych dopadov
Implementácia DSA môže podľa expertov priniesť nezamýšľané dôsledky. Stanoviská viacerých odborníkov boli predstavené na moderovanej diskusii „DSA a médiá: dopady Nariadenia o digitálnych službách na slovenský mediálny trh“. Tú 8. júna organizovala Rada pre vysielanie a retransmisiu v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR.
Slavomíra Salajová z Creative Industry Forum na podujatí upozornila na obavy vydavateľov a vlastníkov médií z toho, že by platformy mohli vylučovať konkrétny mediálny obsah. Tým by totiž dochádzalo k narúšaniu práva na informácie a slobodu prejavu. Problémom podľa nej môže byť aj zasahovanie do systému financovania reguláciou reklamy. To by mohlo mať dosah na lokálne médiá a subjekty kreatívneho priemyslu.
Ján Oravec, tajomník Ministerstva hospodárstva SR, upozornil na možný vznik asymetrického dopadu na malé a stredné firmy, pre ktoré môže vyplývať neopodstatnená regulácia obsahu či reklamy. Zároveň sa obáva možného spomalenia inovácií.
Proces prípravy DSA na Slovensku
V rámci SR je za prípravu DSA zodpovedné Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. MH SR pripravilo návrh predbežného stanoviska, ktorý v marci posunulo do medzirezortného pripomienkového konania.
Zároveň ministerstvo usporiadalo diskusiu so skupinami spotrebiteľov, platforiem, ako aj malých a stredných firiem. Upozorňuje pritom na potrebu prijatia adekvátnych opatrení, ktoré by ale nemali byť zdiskreditované nezamýšľanými dôsledkami.
Diskusia priniesla mnoho zaujímavých informácií, pričom boli zdôraznené aj možné problémy.
DSA v boji proti dezinformáciám a škodlivému obsahu
Podľa Martina Husovca z London School of Economics nebude mať DSA na riešenie dezinformácií výrazný dosah. Na druhej strane však poskytne vhodný set nástrojov, ktoré môžu byť v danej veci využité. Následne je potrebné v rámci štátov podporovať subjekty občianskej spoločnosti a sledovať lokálne trendy. Členské štáty Únie by preto mali vystupovať aktívne a usilovať o budovanie vlastnej expertízy.
Na druhej strane, podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestager sa o DSA a DMA už pred niekoľkými mesiacmi vyjadrila: „Oba návrhy majú rovnaký cieľ: zabezpečiť, aby sme ako používatelia mali prístup k širokému výberu bezpečných produktov a online služieb. A tiež, aby podniky pôsobiace v Európe mohli slobodne a spravodlivo súťažiť online rovnako ako offline.“
Eurokomisárka zároveň upozornila na nutnosť zabezpečiť dôveryhodnosť informácií, ktoré konzumenti čerpajú online, ako aj odstrániť nelegálne a škodlivé správanie z platforiem, ktorých sa bude nariadenie týkať. DSA teda môže mať dosah aj na riešenie problému šírenia dezinformácií. Či a do akej miery sa stav informačného prostredia v Únii zlepší, ukáže proces implementácie nariadenia.
