Žaloby prichádzajú niekoľko rokov po začiatku genocídy moslimskej menšiny Rohingov vykonávanej mjanmarskou armádou. Organizácia spojených národov (OSN) v roku 2017 prípad označila za „učebnicový príklad etnickej čistky“.
Meta sa v podobných prípadoch bránila americkým zákonom z roku 1996. Ten chráni internetové platformy pred trestnou zodpovednosťou za obsah vytvorený užívateľmi.
Aktuálne žaloby ale žiadajú, aby súd rozhodol v súlade s mjanmarským zákonom, ktorý obdobnú výnimku nemá.
Výmena ľudských životov za profit
V súčasnosti sú vo veci podané dve žaloby: jednu oznámila britská právnická firma, ktorá od Facebooku požaduje odškodnenie vo výške 150 miliárd dolárov. Druhá pochádza z USA od skupiny, ktorá sa špecializovala na právne stíhanie Facebooku od jeho vzniku.
Jay Edelson, zakladateľ právnickej firmy so sídlom v Chicagu, verí, že počet Rohingov, ktorí budú požadovať od Facebooku prevzatie zodpovednosti, sa bude ešte zvyšovať. Firma Edelson PC je v súčasnosti v kontakte s vyše stovkou príslušníkov rohingskej menšiny. V USA sa ich pritom nachádza okolo 10-tisíc.
Celosvetovo je v súčasnosti na úteku viac než milión z nich, väčšina sa z Mjanmarska presídlila do susedného Bangladéša.
Americká žaloba okrem iného obviňuje Facebook z toho, že firma si bola plne vedomá nenávistného prejavu propagovaného na stránke. Namiesto bezpečia užívateľov bol ale jej hlavným cieľom zisk v podobe čo najväčšieho počtu reklám. Preto nepodstúpila potrebné kroky na zmiernenie hrozby.
Podklady boli podľa Edelsona pripravované vyše roka. Zahŕňajú rozsiahle vyšetrovania a výpovede utečencov.
Nenávistná a nepravdivá rétorika trvala roky
Rada OSN pre ľudské práva v nezávislom reporte z roku 2018 varovala pred nepriaznivým vplyvom Facebooku na mjanmarskú populáciu. V 54 miliónovej krajine je na sociálnej sieti aktívna takmer polovica populácie a pre veľkú časť z nich je Facebook jediným zdrojom správ online.
Správa dokonca explicitne uvádza, že kvôli relatívnej neoboznámenosti s používaním internetu v krajine funguje vnímanie, že „Facebook je internet“.
Podľa správy bol tiež Facebook hlavným nástrojom zoskupovania ultra-nacionalistických budhistických skupín, ktoré zacieľovali rohingskú menšinu.
V roku 2018 tiež Facebook verejne uznal, že v Mjanmarsku nespravil dosť na to, aby zabránil podnecovaniu násilia a nenávistného prejavu na svojej platforme.
Britská právnická firma McCue Jury & Partners vo svojom liste oznamujúcom žalobu proti Mete tento fakt uznala. Len priznanie vraj ale nestačí, nakoľko Meta dodnes neposkytla obetiam žiadne kompenzácie, reparácie alebo podporu.
Facebook reaguje zákazom vybraných spoločností na platforme
Deň po oznámení americkej žaloby Meta ohlásila plošný zákaz príspevkov firiem, ktoré sú napojené na mjanmarskú armádu. To nadväzuje na kroky z februára 2021, kedy boli na platforme zrušené reklamy daných spoločností.
Podľa aktivistov zaoberajúcich sa genocídou Rohingov však nové pravidlá prišli neskoro. Tvrdí to aj Burma Campaign UK, nezisková organizácia bojujúca za ľudské práva v Mjanmarsku. Rozhodnutie Mety vraj pôsobí skôr ako zúfalý čin v reakcii na oznámenú 150 miliardovú žalobu, než ako úprimná snaha o pomoc obetiam genocídy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
