Clickbaitové stránky na Facebooku hrali úlohu aj v genocíde Rohingov

Doterajšie výskumy odhalili, že spoločnosť Meta vedome umožňovala šírenie dezinformácií a negatívnych príspevkov na sociálnej sieti Facebook. Najnovšie vyšetrovanie MIT Technology Review však ukázalo, že Meta šírenie dezinformácií nielen umožňuje, ale ich tvorcom dokonca priamo platí.

V roku 2015 spoločnosť Meta spustila program zvaný Instant Articles, do ktorého sa môžu dobrovoľne zapojiť vlastníci facebookových stránok. 

Pred spustením programu sa zdieľané články na Facebooku otvárali v okne niektorého z prehliadačov, čo trvalo priemerne 7 sekúnd. V dôsledku toho časť používateľov článok zatvorila ešte predtým, ako sa stihol načítať a zobraziť. 

Program Instant Articles umožnil, aby sa články nezobrazovali v prehliadači, ale priamo v aplikácií sociálnej siete Facebook. Tým sa znížil čas načítania článku na 1 sekundu. 

Zároveň sa zvýšil počet používateľov, ktorým sa článok zobrazil. Nezobrazoval sa im však len článok, na ktorý klikli, ale aj reklama, ktorá bola do článku vložená.

Spoločnosť Meta tvrdí, že dôvodom spustenia programu Instant Articles bola snaha o zlepšenie používateľskej skúsenosti. Programom však vytvorila ďalší priestor pre reklamu. A viac reklamy znamená väčší profit pre spoločnosť.

Viac klikov = viac peňazí

Program však neprispel len k väčším zárobkom spoločnosti Meta, ale aj samotných používateľov Facebooku. Instant Articles totiž ponúka stránkam, ktoré sa doň zapoja, speňaženie svojho obsahu poskytnutím reklamného priestoru inzerentom spoločnosti Meta. 

Tých spoločnosť združuje v tzv. Facebook Audience Network a v súčasnosti ich počet dosahuje 10 miliónov. Pre porovnanie, na začiatku roka 2016 ich boli 3 milióny. 

Stránkam zisk mesačne vypláca priamo spoločnosť Meta a výška zárobku stránky závisí od počtu ľudí, ktorí na článok kliknú.

S článkami, ktoré by sa zobrazovali prostredníctvom funkcie Instant Articles sa väčšina slovenských používateľov nestretáva často. Táto funkcia a forma zárobku totiž nie je dostatočne atraktívna pre veľké mainstreamové médiá.

Atraktívnou sa stala pre malé stránky, predovšetkým zo štátov v južnej časti sveta. Vidina väčšieho zárobku však viedla k vzniku clickbaitových fariem. 

Takzvanú clickbaitovú farmu tvorí skupina facebookových stránok, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, ale v skutočnosti ich spravuje jeden človek a stránky v rovnaký moment zdieľajú rovnaký obsah.

Z interného dokumentu spoločnosti Meta vyplýva, že v jednom momente až 60% stránok, ktoré boli zapojené do programu Instant Articles, boli stránky, ktoré využívali taktiku spamu používanú clickbaitovými farmami. 

Keď je článok zdieľaný na viacerých stránkach, klikne naň viac používateľov, čo zaručí správcovi stránok väčší zisk vyplatený spoločnosťou Meta.

Používateľov lákajú na fotky celebrít a zvierat 

Cieľom clickbaitových fariem je získať čo najväčší počet klikov. Na tie sú však najprv potrební sledovatelia.

Na získanie čo najväčšieho počtu sledovateľov tieto stránky často uverejňujú obsah týkajúci sa celebrít, zvierat alebo jedla. Následne sa zapájajú aj do šírenia dezinformácií, ktoré sú tiež zdrojom veľkého počtu kliknutí. Túto taktiku využíva aj ruská štátom kontrolovaná spravodajská sieť Sputnik Česká republika.

Facebookové príspevky stránky Sputnik Česká republika.

MIT Technology Review objavil približne 2-tisíc stránok riadených z Kambodže a Vietnamu, ktoré využívali taktiku spamu a vytvárali clickbaitové farmy. Mnohé zo stránok majú niekoľko miliónov sledovateľov. 

Obsah zo stránok sa však šíril aj v iných krajinách. Príkladom môžu byť Kosovo a Macedónsko. Výskum zistil, že až 75% používateľov z týchto krajín nesledovalo žiadnu zo stránok clickbaitových fariem, ktorých obsah sa im zobrazil.

Z interných dokumentov Meta vyplýva, že spoločnosť mala o týchto skutočnostiach dostatočné informácie. Aj napriek tomu sa rozhodla problém neriešiť, ale ho s vidinou vyššieho profitu prehĺbiť.

Spoločnosť spustila ďalšie programy, vďaka ktorým majú používatelia možnosť spoplatniť svoj uverejňovaný obsah. Vznikli programy Ad Breaks pre videá na Facebooku a na Instagrame vznikol program IGTV Monetization a In-Stream Ads pre živé vysielanie. 

Clickbaity umožnili genocídu Rohingov

Problém clickbaitových fariem nezostáva len v rovine výskumov. Clickbaitové farmy ovplyvňujú aj skutočný svet, spoločnosť a politickú situáciu. 

Príkladom môže byť Mjanmarsko, kde v auguste 2017 ozbrojená skupina Rihingov ​​Arakan Rohingya Salvation Army (ARSA) zaútočila na hinduistickú komunitu. Útok si vtedy vyžiadal niekoľko desiatok obetí. 

Po útoku sa na sociálnych sieťach začala objavovať anti-moslimská propaganda a dezinformačné clickbaitové články, ktoré zarábali na napätí v mjanmarskej spoločnosti. Dezinformácie a clickbaity mali vplyv na verejnú mienku, čo umožnilo masové vraždy 100-tisíc Rohingov a vysťahovanie vyše 700-tisíc ďalších.

V roku 2018 Organizácia spojených národov (OSN) označila násilie voči Rohingom za genocídu a vyhlásila, že sociálna sieť Facebook v nej hrala kľúčovú úlohu. Spoločnosť Meta o mesiac neskôr svoju vinu priznala.

Aktérom, ktorí šíria dezinformácie však neplatí len Meta, ale aj Google, ktorý vypláca tvorcov videí na platforme YouTube.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, ochranu ľudských práv, americkú diplomaciu a oblasť Blízkeho východu. Ovláda angličtinu, ruštinu a základy španielčiny.