Online priestor k dosahovaniu svojich záujmov nevyužívajú iba štátni, ale aj neštátni aktéri. Výborným príkladom sú teroristické skupiny, ktoré na šírenie svojich myšlienok využívajú komunikačné platformy a sociálne siete. Džihádistická propaganda v súčasnosti využíva rôzne témy, ale aj nástroje svojho pôsobenia.
V podcaste, ktorý vznikol s podporou Férovej Nadácie O2 a Sekcie verejnej diplomacie NATO sa téme venuje riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Čo predstavuje samotná džihádistická propaganda?
- Ako využívajú teroristické skupiny pôsobenie na sociálnych sieťach?
- Na čom je ich propaganda založená?
- Aké hlavné naratívy alebo príbehy sa zvyknú objavovať?
- Na aké hlavné témy sa džihádistická propaganda zameriava dnes?
- Aké motívy vo všeobecnosti sleduje?
V dnešnom diele sa budem rozprávať s riaditeľom Infosecurity.sk Matejom Spišákom o džihádistickej propagande a o tom, akú úlohu v nej zohrávajú sociálne siete. Prečo sa rozprávame o džihádistickej propagande?
Vo všeobecnosti sa dlhodobo bavíme o tom, akým spôsobom je online priestor zneužívaný rôznymi aktérmi na dosahovanie ich záujmov alebo cieľov. Okrem štátnych aktéroch, o ktorých hovoríme v našich podcastoch pomerne často, či už o Rusku alebo o Číne, online priestor môže byť využitý aj neštátnymi aktérmi. V tomto prípade budeme hovoriť o teroristických skupinách.
Tento fakt zohľadňuje aj Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. V nej stojí, že teroristi dokážu v kybernetickom priestore vďaka rozsiahlym sieťam sympatizantov šíriť teroristickú propagandu a extrémizmus a budovať si vlastné spôsobilosti. Aby som to nejako zhrnul, rôzne skupiny využívajú online priestor na propagovanie svojich myšlienok alebo na verbovanie ľudí. Prípadne aj na inšpiráciu jednotlivcov k rôznym útokov, na plánovanie útokov, alebo dokonca na fundraising.
Tými vedúcimi skupinami v džihádistickej propagande v súčasnosti ostávajú Islamský štát a Al-Káida, to sú asi tie najznámejšie teroristické skupiny. Ale v rámci tohto rozhovoru si môžeme spomenúť aj Taliban.
Na úvod je určite dôležité spomenúť – aby to tak nevyznelo, – že 99% moslimov nie sú radikáli, s džihádizmom sa nestotožňujú. Dosvedčuje to aj fakt, že väčšina teroristických útokov sa odohráva na Blízkom východe, kde sú ich obeťami práve moslimovia. To by uviedol na úvod v rámci korektnosti.
Akým spôsobom teda tieto teroristické skupiny fungujú na sociálnych sieťach?
Šírenie tejto džihádistickej propagandy v online priestore vieme popísať takou pravidelnou štruktúrou, ktorá môže byť niekedy mierne zmenená, ale väčšinou vyzerá nejako takto.
Ten proces začína napríklad na rôznych komunikačných platformách ako Telegram, kde je textový a audiovizuálny obsah zverejnený ako prvý. To znamená, na tejto platforme sa vyskytne najskôr. Napríklad, Islamský štát (ISIS) mal v jednom momente na Telegrame približne 8 900 kanálov. Tie boli navzájom poprepájané a 97% z nich bolo napojených na jeden hlavný najväčší kanál.
To znamená, že iba veľmi malý počet kanálov uverejňoval vlastný originálny obsah, a tento obsah bol preberaný a zverejňovaný na rôznych kanáloch. To v preklade znamená, že ak bol jeden z kanálov vymazaný kvôli porušeniu pravidiel alebo komunitných noriem, obsah bol aj naďalej dostupný na stovkách ďalších kanálov, prípadne môžeme hovoriť až o tisíckach kanálov.
„Z mainstreamových platforiem je podľa všetkého najrozšírenejší práve Twitter, keďže až 40% tohto džihádistického online obsahu sa vyskytuje na tejto platforme.“
Následne je takýto obsah preberaný fanúšikmi, v terminológii sa hovorilo o výraze „fan boys“. Sú to ľudia, ktorí dobrovoľne venujú svoj čas a energiu na to, aby takýto obsah rozširovali ďalej. Keď sme boli pri tom Telegrame, tak povedzme, že títo fan boys obsah z Telegramu preberú a odtiaľ ho rozširujú na ďalšie sociálne siete, napríklad na Twitter, YouTube, Instagram alebo Facebook. Aj tieto sociálne siete sú, samozrejme, nevyhnutné pre džihádistov, a to preto, že vďaka nim sa ten obsah dostane k podstatne väčšiemu počtu ľudí.
Čiže, šírenie obsahu na ďalšie sociálne siete je, ako som už spomenul, riadené podľa dostupných informácií predovšetkým zo šifrovanej komunikačnej platformy Telegram. Z mainstreamových platforiem je podľa všetkého najrozšírenejší práve Twitter. Až 40% tohto džihádistického online obsahu sa vyskytuje na tejto platforme, kde by tie skupiny mali byť aktívne približne od roku 2010. Podľa toho, čo vieme, v istom momente podporovatelia, členovia ISIS disponovali na Twitteri počtom približne 46-tisíc účtov.
Na čom je táto ich propaganda založená?
Za úspechom propagandy napríklad ISIS stojí, samozrejme, aj stratégia na sociálnych sieťach. Na rozdiel od iných podobných teroristických organizácií ISIS vo svojej propagande ponúka víziu nejakého utopického sveta, toho kalifátu, ktorý sa pokúšali vytvoriť. Svojich nasledovníkov tak chcú presvedčiť, že aj s ich pomocou môžu tú víziu premeniť v realitu.
Túto cestu za vysneným kalifátom ilustrujú ako nejaké dobrodružstvo. Napríklad, boje v Sýrii propagovali skoro ako nejakú počítačovú hru spojenú s útulnými večerami strávenými v spoločnosti iných džihádistov a podobne.
„Propaganda Islamského štátu sa podobala skôr na reklamu nejakého značkového tovaru. Táto skupina pre svojich nasledovníkov priam vytvorila životný štýl a propagovala zážitky.“
ISIS veľmi šikovne využívala aj narastajúcu islamofóbiu a nenávistné prejavy voči moslimom v online priestore. Táto nenávisť nejakým spôsobom podporila ich argument o existujúcej vojne medzi Západom a islamským svetom. Svoju aktivitu vlastne ISIS mohol rámcovať ako reprezentáciu záujmov tejto marginalizovanej skupiny moslimov.
Ale napríklad, podľa najnovších štúdií sa propaganda Islamského štátu podobala skôr na reklamu nejakého značkového tovaru. Táto skupina pre svojich nasledovníkov priam vytvorila životný štýl, propagovala zážitky, nejakú konkrétnu symboliku. Pomocou týchto nástrojov potom to hnutie odlišovala od ostatných.
Vieš nám dať nejaký konkrétny príklad?
Typickým príkladom takejto propagandy je napríklad príbeh s naratívom, ktorý môže znieť nasledovne. Máme tu nejakého moslima, ktorý žije na Západe a cíti sa byť odcudzený. Dostane sa k myšlienkam tejto propagandy kalifátu alebo propagandy teroristických skupín, ktoré mu ukážu, že Západ môže byť videný aj ako hriešne miesto.
Táto nemorálnosť je potom dôvod pocitu odcudzenia takéhoto moslima, ktorý žije na Západe. Ten by sa mal vrátiť naspäť do kalifátu, kde sa bude konečne cítiť ako doma, pretože podľa tej propagandy na kalifát o svojich ľudí stará.
Veľmi podobný je aj ďalší takýto naratív alebo príbeh, kedy máme znova nejakého mladého moslima žijúceho na nemorálnom Západe. Moslim sa rozhodne odísť a stať sa džihádistickým bojovníkom, ktorý bojuje a umrie ako hrdina. V propagande Islamského štátu je teda vykreslený ako dobrý človek. To hrdinstvo zomrieť za druhých, alebo za tých svojich bratov iba zdôrazňuje kolektivitu tej skupiny.
Čiže tá propaganda takto cieli na tie rozdiely – hovorí o nemorálnom Západe a moslimoch, ktorí by sa mali vrátiť domov do kalifátu. Vidíme, že tak ako pri niektorých iných formách propagandy, aj sa nejakým spôsobom apeluje na city a využívajú sa vlastne aj tieto formy.
Na čo sa propaganda týchto skupín sústreďuje dnes?
Podľa najnovšej správy organizácie Europol, ktorá sa zaoberala takouto online džihádistickou propagandou, sa v súčasnosti propagandistické videá Islamského štátu snažia demonštrovať silu a schopnosti skupiny. Vieme, že Islamský štát dnes už nie je taký silný a taký aktívny ako to bolo pred niekoľkým rokmi. V Jemene, v oblasti Sahelu alebo v Afganistane sa snažia svojou propagandou podkopať verbovanie členov iných džihádistických skupín, vrátane Al-Káidy. Očividne tam existuje rivalita medzi týmito skupinami čo sa týka verbovania nových členov.
Tiež, podľa Europolu je jednou z hlavných aktivít v súčasnosti kampaň za oslobodenie väzňov. Napríklad kampaň s názvom Answer the call (Odpovedz na volanie) podporila mnohé skupiny z tohto hnutia k útokom na väznice. Tie mali viesť k oslobodeniu džihádistických väzňov a spolubojovníkov.
„Islamský štát vraj označoval pandémiu za trest Číny, ktorý mal prísť za správanie Pekingu voči ujgurskému obyvateľstvu.“
Napríklad Islamský štát vo svojej propagande využil aj súčasnú situáciu okolo pandémie Covid-19, čiže vidíme, že sa vedia prispôsobovať aj súčasnému dianiu. V úvode, keď to celé začalo, ju vraj označoval za trest Číny, ktorý mal prísť za správanie Pekingu voči ujgurskému obyvateľstvu, čo je moslimská menšina v Číne, na ktorej je páchaná čínskym režimom genocída. Kvôli trestu bol tak silne zasiahnutý aj šiitsky Irán a nemorálny Západ.
Neskôr tieto skupiny alebo Islamský štát konkrétne, začal pandémiu rámcovať ako predzvesť konca sveta, na ktorého záver má prísť moslimský mesiáš. Podobne, aj Al-Káida sa venovala súčasnej pandémii. Al-Káida tvrdila, že súčasná pandémia poukazuje na skostnatelosť globálnej ekonomiky, ktorá je vedená Spojenými štátmi americkými. Rozšírenie vírusu v moslimskom svete bolo interpretované ako dôsledok odpojenia moslimov od pravej podstaty islamu.
„ISIS sa vďaka propagande na sociálnych sieťach podarilo naverbovať viac ako 18-tisíc členov z približne 90 krajín.“
Ďalšia časť propagandy sa snaží ukazovať, aký je život, alebo aký bol život v Islamskom štáte. Takýto obsah bol určený predovšetkým pre potenciálnych nových členov a príslušníkov týchto teroristických skupín. Propaganda je teda určená, samozrejme, aj na verbovanie nových členov, a to asi primárne.
Z dát, ktoré sú dostupné, vyplýva, že ISIS sa vďaka propagande na sociálnych sieťach podarilo naverbovať viac ako 18-tisíc členov z približne 90 krajín. Cieľom propagandy je ale aj osloviť ľudí z čo najväčšieho počtu štátov. Preto nebola zverejňovaná iba v arabčine, ale napríklad aj v angličtine, prípadne v ruštine, francúzštine, alebo dokonca v nemčine.
Už si spomínal verbovanie či kampane na oslobodenie väzňov. Existuje ešte nejaký iný motív, ktorý tieto skupiny sledujú?
Keď sa na to pozrieme z iného hľadiska, samozrejme, digitálny priestor môže takýmto aktérom pomáhať, alebo oni môžu využívať digitálny priestor na zlepšovanie si imidžu v očiach verejnosti.
Ako príklad tu môžeme uviesť Taliban. Ten od roku 2011 aktívne využíva sociálne siete Twitter a Facebook. Už v roku 2009 sa hnutie pripojilo na platformu YouTube, ktorá mu v tej dobe umožnila šírenie rôznych propagandistických videí. V roku 2015 Taliban napríklad oznámil spustenie kanálov v aplikáciách Telegram a WhatsApp, čiže prešiel na tieto komunikačné platformy. Je známy aj svojou mimoriadne častou a pravidelnou aktivitou na sociálnej sieti Twitter.
„Taliban bol v období, keď v Afganistane ešte nemal moc, približne o 10% aktívnejší ako ministerstvo vtedajšej vládnej moci.“
Rôzne analýzy hovoria o tom, že od januára do marca 2018, keď mala ešte v Afganistane moc predošlá vláda, publikoval Taliban 502 tweetov alebo príspevkov na Twitteri. Ministerstvo obrany predošlej vlády publikovalo v tom období iba 450. V prepočte na percentná bol Taliban v období, keď v Afganistane ešte nemal moc, aspoň v mesiacoch, kedy vznikala táto analýza, približne o 10% aktívnejší ako ministerstvo vtedajšej vládnej moci. Vidíme, že Taliban sa snažil celkom aktívne komunikovať svoje názory alebo myšlienky.
Dnešný Taliban disponuje sofistikovanou informačnou sieťou, prostredníctvom ktorej sa pokúša zmeniť svoje predošlé renomé, čiže hovoríme o vylepšovaní imidžu. Takmer okamžite po oficiálnom prevzatí moci v Afganistane pred niekoľkými mesiacmi sa reprezentanti hnutia snažili prezentovať ako, trochu zľahčene povedané, ochrancovia práv žien a náboženských menšín, keďže v médiách sa následne začalo objavovať označenie ako Taliban 2.0.
Prezentovali sa teda ako niekto, kto už nie je taký radikálny ako predtým. Je to aj kvôli tomu, že hnutie po získaní moci vyhlásilo, že nemá v úmysle opäť zaviesť takú tú tvrdú fundamentalistickú vládu, ako tam bola do roku 2001, počas prvej vlády hnutia. Hlavnou myšlienkou, ktorú sa Taliban snažil sprostredkovať svetu bolo, že sa zmenil. Samozrejme, že to nebolo úplne tak, ako Taliban tvrdil.
„Už v prvých dňoch druhej vlády Talibanu nebolo ženám v niektorých pozíciách prísť do práce. Nehovoriac o tých násilnostiach, ktoré údajne majú byť páchané. Zo sľubov zostali len prázdne reči.“
Napríklad, predstaviteľka OSN pre ľudské práva uviedla, že obdržala dôveryhodné informácie o vykonávanom násilí na civilistoch. Toto násilie bolo, samozrejme, vykonávané hnutím Taliban. Informácie sa týkali aj hromadných popráv civilistov a bývalých členov bezpečnostných zložiek, ktorí vlastne predtým slúžili afganskej vláde.
Hneď niekoľko dní po prevzatí moci v Afganistane poskytol hovorca Talibanu rozhovor médiu BBC, ktoré je v Európe mimoriadne obľúbené. Svojimi vyjadreniami sa Taliban snažil akoby zmeniť ten obraz, ktorý vo verejnosti rezonoval. Opakovane sľuboval, že bude rešpektovať ženské práva, nebude trestať ľudí, ktorí bojovali na strane NATO, nebude podporovať pôsobenie teroristických skupín na území Afganistanu a podobne. Ale už v prvých dňoch druhej vlády Talibanu nebolo ženám v niektorých pozíciách prísť do práce. Nehovoriac o tých násilnostiach, ktoré údajne majú byť páchané. Čiže, vidíme, že zo sľubov zostali len prázdne reči.
Aby bol to celé nejako zhrnul, vidíme, že rôzne teroristické skupiny džihádistickú propagandu na sociálnych sieťach využívajú pre rôzne účely. Či už ide o verbovanie nových členov, alebo dokonca môže ísť o nejaké konkurenčné boje s inými teroristickými skupinami. Taktiež môže ísť o pokusy zlepšovať svoj imidž v očiach verejnosti.
Toto bol riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák.
Podcast nájdete TU.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
