Zbrane a internet. Ako Taliban ovládol Afganistan

Taliban, ktorý v auguste 2021 po stiahnutí amerických vojsk ovládol Afganistan, uspel aj vďaka využitiu moderných internetových technológií. Smartfóny, internet a sociálne siete sa osvedčili v boji Talibanu proti centrálnej vláde rovnako dobre ako zbrane. Detailnejší pohľad do histórie ukazuje, že táto radikálna nábožensko-politická skupina viedla jedinečnú, jasne zameranú, dvadsaťročnú informačnú vojnu.

Spojenecký vojak v Afganistane
Obrízok: pixabay

Hnutie Taliban vládlo na väčšine územia Afganistanu v rokoch 1996-2001, hoci diplomaticky bol uznaný len troma krajinami. Po útokoch z 11. septembra a americkej invázii do Afganistanu v roku 2001 bol Taliban zvrhnutý.

Napriek oficiálnemu pádu hnutia v decembri 2001 sa jeho činnosť neskončila. V roku 2003, keď Spojené štáty americké zahájili inváziu do Iraku, Taliban využil skutočnosť, že na Afganistan sa upriamuje menej pozornosti. 

Skupina sa začala reorganizovať a postupne podkopávať činnosť afganskej vlády podporovanej USA.

Začiatky informačných stratégií Talibanu

Taktika Talibanu bola jasná: šíriť naratívy propagujúce Taliban a vrhať USA a afganskú vládu do negatívneho svetla. Prívrženci hnutia sa spočiatku zamerali na šírenie propagandistického materiálu najmä vo vidieckych oblastiach prostredníctvom tzv. nočných listov. 

Listy sú tradičnou afganskou metódou zastrašovania. Taliban ich okrem hrozenia každému, kto pomáhal americkým silám alebo afganskej vláde, používal aj ako nástroj propagandy.

Formálna digitálna prezentácia hnutia prišla v roku 2005 s oficiálnou webovou stránkou. Obsahovala najmä tlačové správy a informácie o víťazstvách Talibanu.

V rannom období hnutie však čelilo aj komunikačným nedorozumeniam a zápasilo s organizačnými problémami. Označenie „Taliban“ si nárokovali mnohí falošní alebo neoprávnení hovorcovia. 

Tento problém bol vyriešený v roku 2008. Komunikácia Talibanu bola konsolidovaná pod kontrolou niekoľkých jednotlivcov, ktorí sú online hlasom Talibanu až dodnes.

Taliban vs. afganské inštitúcie. Rýchlejší vyhráva

Postupom času a s nárastom popularity moderných sociálnych sietí rástla aj potreba Talibanu rozšíriť si propagandistický aparát. Hnutie sa pripojilo na sociálne siete ako YouTube, Twitter a Facebook.

Prítomnosť na sociálnych sieťach Taliban využil predovšetkým na rýchle a bezkonkurenčné informovanie verejnosti. Skupina zdieľala podrobnosti o rôznych bitkách, či dokonca poskytovala komentáre západným novinárom – hodiny predtým, ako oficiálni predstavitelia Afganistanu boli schopní predložiť formálne oznámenie.

Úspech Talibanu ako nového člena v informačnom online prostredí už od začiatku umocňovala jeho schopnosť veľmi rýchlo šíriť propagandistické príbehy či upravené správy o priebehu bojov v porovnaní s afganskou vládou. Aj vďaka tomu počet jeho priaznivcov a sledovateľov rástol.

Ďalší vývoj informačných taktík

Taliban v roku 2015 oznámil spustenie kanálov na Telegrame a WhatsAppe. Tento krok nielenže zlepšil dosah skupiny a pomohol pri správe oblastí, ktoré mal Taliban pod kontrolou, ale tiež priniesol komunikáciu na šifrované platformy.

Aj obsah propagandy šírenej Talibanom sa časom menil. So vznikom radikálnej organizácie Islamský štát (ISIS) prišla aj nová inšpirácia. Videá Talibanu sa čoraz väčšmi podobali na tie, ktoré sa šírili z oblastí ovládaných ISIS. 

Kvalita videa sa výrazne zvýšila, pribudli videá nakrútené dronmi a nový dôraz sa kládol na akcie ako prestrelky či samovražedné útoky.

Digitálne operácie Talibanu celé roky prekvitali v dôsledku nečinnosti sociálnych médií. Spočiatku totiž Facebook, YouTube a Twitter odstraňovali príspevky Talibanu len v ojedinelých prípadoch. 

Po veľkom tlaku verejnosti spojenom s odporom voči propagande ISIS v roku 2014 začali tieto siete prísnejšie regulovať obsah.

Taliban ovládol Afganistan, dobyl aj online priestor

V priebehu 21. storočia sa informačné prostredie Afganistanu drasticky zmenilo. V čase americkej invázie v roku 2001 tam internet a mobilné telefóny prakticky neexistovali. 

Neskôr, v roku 2019 už malo prístup k telekomunikačným službám 89% Afgancov. Krajina mala viac ako 25% aktívnych používateľov internetu.

Do roku 2019 digitálna propaganda Talibanu úplne dozrela. Správy boli dostupné v angličtine, informovalo sa nielen o víťazných bitkách, ale aj o tých prebiehajúcich. 

Často boli hlásenia dopĺňané infografikami či krátkymi videoklipmi. Nejednalo sa však len o informácie o bojoch, vo videách predstavitelia Talibanu napríklad sľubovali, že ochránia menšinovú náboženskú skupinu či pomôžu zdravotníkom udržať si prácu.

Príkladom intenzívnej činnosti Talibanu sú twitterové účty predstaviteľov hnutia. V júli 2021 tieto účty tweetovali takmer 50 tweetov denne a ich vyjadrenia bývali vo veľkom preberané mainstremovými médiami.

Oficiálne účty vlády Afganistanu a nimi zdieľané informácie zaostávali vo svojom dosahu na verejnosť.

Vytrvalosť, tlak a rozšírenie sféry vplyvu Talibanu spolu s ochabujúcimi afganskými inštitúciami prispeli k tomu, že afganská vláda pomaly ale isto prehrávala informačnú vojnu.

Nový Taliban. Naozaj?

Dnešný Taliban vie, ako šíriť svoju propagandu vo veľkom rozsahu a rýchlo. Orientuje sa aj na oslovovanie medzinárodného spoločenstva prostredníctvom správ v anglickom jazyku. 

Zámerom teraz už vládnuceho Talibanu je vykresliť sa v lepšom svetle, snažiac sa zakryť masakre a násilie, ktoré pácha.

Ovládnutím Afganistanu Talibanom však tento informačný konflikt ani zďaleka nekončí. Práve naopak, začína sa nová kapitola, kedy informačné prostredie zaplavujú protichodné príbehy. 

Na jednej strane stojí tzv. nový Taliban 2.0, ktorý sa snaží presvedčiť medzinárodné spoločenstvo projektovaním svojej novej, umiernenej tváre. Na strane druhej, afganskí občania, ktorých úsilím je prelomiť tvrdenia Talibanu o umiernenosti a milosti a odhaľovať stále divokú a násilnú realitu jeho vlády.

Vývoj a praktiky Talibanu za posledných takmer 20 rokov však svedčia o tom, že je to vojna, v ktorej je toto hnutie odhodlané a pripravené bojovať.

Študuje inžinierske štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V súčasnosti pôsobí aj ako stážistka u MEP M. Hojsíka. Absolvovala študijný pobyt na univerzite v Španielsku, v bakalárskej práci rozoberala špecifiká migrácie v tejto krajine. Okrem toho sa zaujíma o dianie na blízkom východe, dezinformácie a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: monika.jakabova@infosecurity.sk