DISINFO REPORT – 114. týždeň

Vitajte pri čítaní 114. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.

Správa Reuters: Dôvera v spravodajstvo klesá, najmenej veria médiám Slováci

Minuloročná správa Reuters obsahovala niekoľko pozitívnych signálov pre spravodajský priemysel. Vo všeobecnosti totiž dôvera v médiá, aj napriek prebiehajúcej pandémii, rástla. V aktuálnom roku však správa priniesla o niečo menej optimistické výsledky. Ľudia konzumujú menej správ, zvyšuje sa počet osôb, ktoré tvrdia, že sú zo správ unavené, a preto sa im vyhýbajú. Dôvera v médiá sa na Slovensku dostala na nové dno – klesla na 26 %. Tým naša krajina spolu s USA obsadila poslednú priečku z pozorovaných 46 štátov. V prípade Slovenska ide o najnižšiu hodnotu od roku 2017. Viac v článku.

Ruská agresia na Ukrajine nie je v súlade s Chartou OSN

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého je ruská vojna na Ukrajine v súlade s Chartou OSN. Príspevok, ktorý má tisícky interakcií (reakcie, komentáre a zdieľania), sa odvoláva na články 106 a 107 Charty OSN. Autor príspevku tvrdí, že Rusko môže vojensky „zasiahnuť voči ktorémukoľvek štátu s fašistickým smerovaním, napríklad kde sa vyznamenávajú nacisti, zdraví sa nacistickým pozdravom na najvyššom poste, ekonomicky, politicky a morálne sa podporujú neonacistické režimy a ich nacistickí vodcovia“. Články sú však v dnešnej dobe prekonané a na ospravedlnenie vojny na Ukrajine by sa ani v teoretickom prípade nedali využiť. Viac v článku.

Kandidáti Jednotného Ruska mali dostať návod, ako interpretovať vojnu na Ukrajine

Obrázok: Vladimir Putin reční na stretnutí strany Jednotné Rusko v roku 2017. Zdroj: Wikimedia Commons.

Medzi usmerneniami, ktorými sa majú kandidáti Jednotného Ruska riadiť, sa nachádzajú štyri základné body. Dotýkajú sa histórie Ruska a Ukrajiny, obnovenia mieru v ľudových republikách, konfliktnej povahy vzťahov medzi Ruskom a západným svetom, ale aj tzv. „hrdinov Z“, teda vojakov, ktorí bojujú na Ukrajine. Ciele takéhoto výberu odporúčaní a ich formulácie je možné rýchlo identifikovať. Dlhodobé a systematické šírenie klamlivých naratívov smeruje najmä k živeniu mýtov o Ukrajine a vytváraniu pochybností o jej nezávislosti a suverenite u domáceho obyvateľstva. Viac v článku.

Ruská armáda na Ukrajine viackrát zasiahla civilné ciele, zo zločinov však obviňuje Kyjev

Kedykoľvek ruská armáda zasiahne civilný cieľ, Kremeľ útok obhajuje tvrdením, že na mieste sa nachádzal sklad munície, veliteľstvo či základňa zahraničných vojakov alebo nacionalistických jednotiek. Sú aj prípady, kedy zásahy označí za vymyslené alebo z nich rovno obviní ukrajinskú armádu. Tento naratív býva často prehĺbený aj provojnovými komentátormi, ktorí ruské naratívy propagujú, aby ospravedlnili páchané násilie. Nezávislí zahraniční pozorovatelia a medzinárodné organizácie spolu s ukrajinskými expertmi však podobné tvrdenia vyvracajú a dokumentujú cielené ruské zásahy civilného obyvateľstva. Viac v článku.

Rezignácia Borisa Johnsona je začiatkom kolapsu Západu, tvrdia slovenskí dezinformátori

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • Nárast počtu nových prípadov nákazy koronavírusom viedol aj k zvýšenému šíreniu dezinformácií o očkovaní. Dezinformační aktéri sa snažia vyvolať nedôveru rozširovaním nepravdivých informácií o účinnosti a bezpečnosti vakcín.
     
  • O vojne na Ukrajine sa stále objavujú rovnaké dezinformácie. Prokremeľskí propagandisti sa snažia pomôcť Rusku tým, že podkopávajú kroky Západu alebo šíria falošné správy o krokoch ukrajinskej armády.
     
  • Dezinformátori na Slovensku zneužili aj novinku zo Spojeného kráľovstva o odstúpení premiéra Borisa Johnsona. Zavádzajú tým, že Johnson odstupuje kvôli svojim zahraničnopolitickým krokom, najmä podpore Ukrajiny. Skutočným dôvodom jeho odstúpenia sú však rôzne vnútropolitické škandály.
     
  • Propagandisti využívajú pád premiéra Johnsona na vytvorenie naratívu, že západná politika voči Rusku zlyháva a táto udalosť v britskej politike je začiatkom širšieho kolapsu Západu. Viac v reporte.

Ukrajina nie je Rusko. Kremeľská propaganda však tvrdí opak

Na stotožňovaní Ukrajiny s Ruskom sa pracuje celé stáročia. Zo strany Ruska nejde iba o vlastnú interpretáciu dejín či súčasnosti, ale o ich falšovanie. Informačná vojna Ruska však nie je namierená iba proti vonkajšiemu nepriateľovi, ale aj voči vlastnému národu.

Prečo existuje tendencia stotožňovať Ukrajinu a Rusko? Aké komunikačné kanály Rusko používa na šírenie tohto naratívu? Akým spôsobom Rusko usiluje o diskreditáciu ukrajinskej štátnosti či samostatnosti? Akú úlohu hrá v tejto ruskej stratégii Krym? Ktoré mýty Rusko dodnes využíva pre spochybnenie samostatnosti Ukrajiny?

Na otázky v novej epizóde odpovedá ukrajinistka Lenka Víchová.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

Krátko z domova a zo sveta

  • Bývalý zamestnanec Twitteru je obvinený zo špionáže pre Saudskú Arábiu. Zamestnanec mal zneužiť svoj prístup k údajom o používateľoch Twitteru, keď zhromaždil osobné informácie politických disidentov a odovzdal ich Saudskej Arábii výmenou za luxusné hodinky a státisíce dolárov.
     
  • Putin sa snaží posilniť vzťahy s Bieloruskom v rámci Zväzového štátu Ruska a Bieloruska (Union state). Možné zjednotenie by však bieloruská verejnosť zrejme nepodporila. 
     
  • Zelenskyj prepustil dvoch vysokopostavených funkcionárov kvôli podozreniu zo špionáže pre Rusko. Na Ukrajine je totiž množstvo zamestnancov štátu, ktorí kolaborujú s Ruskom. 
     
  • Ukrajinská vláda odmietla, že by sa krajina mohla stať zdrojom pašovaných zbraní. Priznala však, že potrebuje rozšíriť svoje systémy sledovania zbraní.
     
  • Ruský súd udelil spoločnosti Google pokutu vo výške 360 ​​miliónov dolárov za neodstránenie obsahu, ktorý krajina považuje za „falošný“, a teda nezákonný. Zakázaný obsah zahŕňa napríklad klipy nabádajúce ruských občanov k účasti na protestoch. 

Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, ochranu ľudských práv, americkú diplomaciu a oblasť Blízkeho východu. Ovláda angličtinu, ruštinu a základy španielčiny. Kontakt: barbora.jamriskova@infosecurity.sk