Rusko za posledné dni vyjadrilo podozrenie, že by sa USA mohli nepriamo zapojiť do prezidentských volieb v Moldavsku a ovplyvniť tak ich výsledok. Motiváciou má byť vysoká šanca pre znovuzvolenie súčasného prezidenta, Igora Dodona, ktorý má otvorene pro-ruský postoj a blízke vzťahy s Kremľom. Americké veľvyslanectvo v Kišiňove malo dokonca obdržať úlohu pripraviť opozičných politikov na revolúciu v prípade Dodonovej výhry. Dôkazy o možnej manipulácii volieb však hrajú práve proti Rusku.
Dôvera nad dôkazy
S informáciou prišiel riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR), Sergej Naryškin, podľa ktorého je možné jasne vidieť plánovanie revolučného scenára. Majú totiž existovať informácie o pripravovanom príchode „špecialistov na farebné revolúcie“ s jasným cieľom prevážiť váhy moci v prospech USA a Západu.
Ak však takéto informácie skutočne existujú, tak si ich Naryškin nechal pre seba, keďže nedoložil nijaký zdroj pre toto tvrdenie. Rovnako neboli doložené zdroje ani k ostatným „dôkazom“, a preto môžeme jeho celé vyhlásenie brať iba ako skúšku dôvery voči nemu a SVR – a vzhľadom na ruský vplyv a záujmy v Moldavsku je zrejmé, že iba jeho vyhlásenie bez dodatočných zdrojov nie je možné brať ako objektívne a dôveryhodné.
Diverzia po rusky
Obvinenia majú základ v osobných telefonátoch podtajomníka Ministerstva zahraničných vecí USA pre politické záležitosti, Davida Halea, v ktorých oddelene komunikoval s prezidentom Dodonom a jeho hlavnou pro-západnou súperkou, Maiou Sanduovou. V nich mal Hale apelovať na zaistenie slobodných a spravodlivých volieb, ktoré nebudú ovplyvnené nijakou zahraničnou mocnosťou, a v ktorých budú mať všetci kandidáti rovnakú šancu na úspech. Tento telefonát bol však Naryškinom zjavne vnímaný ako predzvesť zapojenia sa USA, keďže Hale priamo komunikoval s opozičnou kandidátkou.
Hale nie je jediný, kto vyzdvihuje dôležitosť slobodných volieb – americký veľvyslanec v Moldavsku, Dereck Hogan, tiež požaduje rešpektovanie volebného práva občanov Moldavska a zaistenie legitímneho volebného procesu. Jedná sa podľa neho o príležitosť vybudovania moderného a demokratického štátu, ktorý si bude môcť sám zvoliť smerovanie svojej politiky.
Obavy z manipulácie volieb zo strany Ruska sú, narozdiel od obvinení USA, podložené relevantnými dôkazmi a predstavujú reálne riziko.
Moldavská investigatívna nevládna organizácia, RISE Moldova, poukázala na spoluprácu ruských vládnych radcov a Dodonovho kabinetu s cieľom zaistiť jeho víťazstvo vo voľbách.
Zjavná je aj priama ruská podpora súčasného prezidenta. Samotný prezident Putin otvorene podporil Dodonovu kandidatúru a ruská vláda neustále vyzdvihuje Dodonove schopnosti vyriešiť problémy Moldavska – avšak nezabudla dodať, že by to bolo s pomocou Ruska. Tá zahŕňa napríklad finančné príspevky moldavskej vláde a Dodonovi, hoci podpora by bola zrejme podmienená úzkou spoluprácou Moldavska a Ruska, ktorú by zaistilo práve víťazstvo Dodona. Ruská „podpora“ by však významne obmedzila suverenitu Moldavska a efektívne by ho pripútala do ruských okov – tomu nasvedčuje aj fakt, že Moldavský ústavný súd minulý rok odmietol medzinárodnú dohodu medzi Dodonovou vládou a Ruskom o pôžičke vo výške 200 miliónov eur z dôvodu, že by podmienky tejto dohody narušili moldavskú suverenitu.
Motýlí efekt?
Neexistujú jasné dôkazy, ktoré by Naryškinovým tvrdeniam dodávali kredibilitu, jedná sa o konšpiráciu.
Celý text je položený na telefonáte amerického politika s prezidentom a jeho protivníčkou, čo to má podľa autora predstavovať prvý krok k revolúcii. Ide o argument šikmou plochou, kde malé kroky majú viesť k reťazovej reakcii s negatívnym výsledkom.
Autor taktiež argumentuje vysokou pravdepodobnosťou Dodonovej výhry. Jedná sa pritom o pomerne optimistický pohľad – napríklad podľa prieskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu má Maia Sandu o 2% väčšiu podporu obyvateľstva. Súboj o prezidentské kreslo by bol teda veľmi tesný a Dodon v ňom nemá úspech až taký istý.
Nelichotivá predpoveď
Použitý obrázok zobrazuje kyjevské Námestie nezávislosti počas nepokojov spojených s občianskou vojnou. Hoci sa jedná o udalosť v inej krajine, tak podčiarkuje tvrdenia uvedené v texte a dáva najavo názor autora o podobnej situácii, ktorá sa má podľa neho odohrať aj v Moldavsku.
Záver
Text trpí nielen nedôveryhodným zdrojom informácie, ale aj slabým obsahom, ktorý nesprevádzajú nijaké dôkazy. Článok síce prezentuje „jasné dôkazy,“ „existujúce informácie“ a „badateľné zasahovanie do suverenity,“ tie sú však iba prázdnymi frázami, ktoré autor nepodporuje žiadnymi hmatateľnými dôkazmi. Je preto zrejmé, že celý text slúži iba pre neoprávnené očiernenie USA a odvrátenie pozornosti od ruského ovplyvňovania verejnej mienky – to je totižto aj dokázateľné.
Celkové hodnotenie redakcie: 3/7
Autor analýzy: Marián Maraffko
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
