V utorok 10. novembra sa po dlhých jednaniach medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ dospelo k dohode o Dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Jeho cieľom je podporiť nielen obnovu ekonomiky po pandemickej kríze COVID-19, ale aj zabezpečiť investície do zelenej a digitálnej transformácie. Počas vyjednávania však niektoré štáty nesúhlasili s podmienkou riadiť sa nariadeniami a smernicami Únie. Tie apelujú najmä na to, aby členovia EÚ rešpektovali zásady právneho štátu – mimo iné majú zaistiť rovnocennú spravodlivosť, nezávislosť súdov a zabrániť politickej korupcii – ak nechcú o dotácie prísť. Jednou z nich je aj Maďarsko, ktoré v tomto kroku vidí vydieranie zo strany EÚ, ohrozenie jeho národných záujmov a naplnenie „Sorosovho plánu.“
Zavedený argument
Článok na portáli Hlavný denník je prekladom textu uverejneného na stránkach spravodajstva RT. Jedná sa o ruskú, štátom vlastnenú spravodajskú televíznu sieť, ktorá je často obviňovaná zo šírenia pro-kremeľskej propagandy a z úmyselného uverejňovania dezinformácií. To potvrdili aj bývalí reportéri tohto spravodajstva.
Samotný článok vychádza z „tweetu“ Zoltána Kovacsa, hovorcu maďarskej vlády a člena vládnucej strany Fidesz. Pán Kovacs už začiatkom roku vyjadril svoj nesúhlas s politikou EÚ, pričom sa primárne zameral na problematiku migrantov a migračných kvót. Politické a spoločenské preferencie politikov sa líšia – práve táto rôznorodosť názorov je predsa len jednou z nosných pilierov demokracie – a pán Kovacs má ako jeden z hlavných predstaviteľov vlády plné právo vyjadrovať svoj názor. Je tu však možné vidieť určité nedostatky, respektíve náznaky selektívneho výberu argumentov, ktoré majú slúžiť čisto na podporu svojho pohľadu a odmietnutie iných názorov.
Dymová clona
Kovacs v priebehu tohto roka už druhýkrát argumentuje európskym napĺňaním tzv. „Sorosovho plánu.“ Vo svojej podstate sa nejedná o vyfabulovaný názov. Meno Georga Sorosa nebolo v tomto prípade použité iba ako spôsob, ako očierniť jeho alebo EÚ.
George Soros v roku 2015 skutočne predstavil svoj plán na riešenie migračnej krízy, podľa ktorého mala EÚ prijať minimálne milión migrantov ročne.
Podporoval v ňom povinné kvóty a zavedenie jednotnej migračnej politiky. Kovacs argumentuje práve týmto plánom – i keď v prípade dohody o Dlhodobom rozpočte sa jedná skôr o umelé vnesenie problematiky migrantov do vyjednávaní, keďže táto dohoda s migračnými kvótami priamo nesúvisí.
Zaujímavé je však to, že Kovacs neustále využíva plán Georga Sorosa z roku 2015. Je pochopiteľné prečo – jednoducho sa mu hodí do jeho naratívu. Zároveň však ignoruje plán na zlepšenie situácie v Európe, ktorý George Soros predstavil v roku 2018. Tu zastáva opačný postoj čo sa týka systému kvót – argumentuje, že EÚ by mala od povinného prideľovania migrantov upustiť. Naopak, svoje hranice by mala chrániť, ale nechať ich otvorené pre legálnu migráciu.
Soros rovnako spomína, že by nijaká členská krajina nemala byť nútená poskytovať azyl migrantom, ak to tento štát alebo samotní migranti nechcú.
Štáty by takisto nemali byť za odmietnutie nijako trestané. Sorosov “plán” z roku 2018 tak hovorí niečo diametrálne odlišné od vyjadrení z roku 2015. Hovorcovi maďarskej vlády sa však pravdepodobne viac hodia staršie a neaktuálne informácie.
Je teda zrejmé, že argumentácia „Sorosovým plánom“ je tu využitá takmer nasilu – aj keď je zrejmé, prečo sa k nej Zoltán Kovacs uchýlil. Pravdepodobne sa obáva, že by mohla byť podmienka riadenia sa smernicami EÚ využitá pre nútené prijímanie migrantov za hrozby prerušenia finančných dotácií. Táto kondicionalita je však zavedená pre zaistenie funkčnej demokracie a slobody v každom členskom štáte EÚ. Práve Maďarsko je pritom krajina, ktorá podľa demokratického indexu patrí medzi tzv. hybridné režimy a v rámci EÚ patrí medzi štáty s najhoršou mierou demokracie a slobody. V spojení so súčasnou pandemickou situáciou sa navyše vyskytujú obavy, že sa Maďarsko čoraz viac posúva smerom k autoritativnemu režimu. Tento pokles demokratických hodnôt by pravdepodobne nebol odmenený európskymi dotáciami. Maďarsko by buď financie nedostalo, alebo by muselo výrazne reformovať svoj vnútroštátny systém a upustiť od autoritatívnych prejavov – niečo, čo si Fidesz na čele s Viktorom Orbánom pravdepodobne nepraje. Maďarskej vláde teda neostáva nič iné, ako odďaľovať uzavretie dohody, vyvolávať rozpory s využitím argumentácie „Sorosovým plánom“ a dúfať, že EÚ eventuálne upustí od svojich podmienok.
Cez nepriehľadný závoj
Hlavné manipulačné techniky využité v článku sú zjavné – červený sleď a kombinácia cherry-pickingu a pštrosieho efektu. V prvom prípade Kovacs úmyselne odvracia pozornosť od skutočnej príčiny odporu maďarskej vlády voči novonavrhnutým podmienkam EÚ – od nárastu autoritatívnej moci Fidesz-u a úpadku demokracie. Kovacs do problematiky umelo zapája Georga Sorosa a migračnú krízu ako „obetného baránka“, s pomocou ktorého bude odporovať Dlhodobému rozpočtu EÚ. Navyše bude tento krok maďarská vláda vysvetľovať ako obranu tradičných hodnôt a národných práv. Realita je pritom tá, že jednoducho nespĺňa podmienky pre finančnú pomoc vďaka realite posledných rokov.
Čo sa Georga Sorosa týka, tak s ním súvisí práve druhá spomenutá dezinformačná kombinácia.
Kovacs úmyselne a opatrne vyberá iba staršie informácie, ktoré sa mu do jeho naratívu hodia. Ignoruje pritom iné, novšie informácie, ktoré hovoria niečo iné. Dostupné poznatky efektívne ignoruje.
Bežnému čitateľovi tak článok ponúka klamlivú a zastaralú informáciu – stačí pritom minimálna snaha a skutočné, aktuálne informácie sú na dosah ruky.
Záver
Článok je na prvý pohľad kvalitný – využíva informácie, ktoré sú dohľadateľné a dajú sa skontrolovať. Všetky použité argumenty sú do istej miery podložené a relatívne pravdivé, čím sa vytvára pocit skutočnej objektívnosti textu. Problém však nastáva pri hlbšej analýze – ukazuje sa, že všetky informácie sú dôkladne vybraté a „očistené“ od protichodných faktov. Celý článok slúži iba ako nástroj pre vykreslenie Maďarska ako zástancu národných hodnôt a pre odvrátenie pozornosti od skutočných problémov v kríze demokracie. Využitie starých vyjadrení Georga Sorosa hovorca maďarskej vlády aplikoval iba preto, aby pozornosť odklonil od skutočných dôvodov maďarskej nekompatibility s dotáciami – od narastajúceho autoritatívneho režimu v krajine.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,7/7
Autor analýzy: Marián Maraffko
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
