Digital Infospace Security Initiative naďalej pokračuje v snahe zlepšiť kvalitu a transparentnosť informačného prostredia. Opätovne sa vraciame k debunkovaniu problematického obsahu, avšak v rámci nového, komplexnejšieho systému. Už sa nezameriavame len na správnosť a nesprávnosť informácií, analyzujeme ich v celku, s pridanou hodnotou v hodnotení zdrojov, audiovizuálnych aspektov a celkového vyznenia. Kritická analýza si vyžaduje jednoznačnú, uchopiteľnú a zrozumiteľnú metodológiu, na ktorej budeme môcť ďalej budovať. Nemá však pomôcť len nám, ale aj čitateľom, ktorých vzdelávanie a motivácia ku kritickému mysleniu, sú jedným z hlavných cieľov našich aktivít. Zvýšenie digitálnej gramotnosti si vyžaduje neustále upozorňovanie na dezinformácie, hoaxy a hybridné hrozby, ktoré prichádzajú s radom naratívov a manipulačných techník cielených na nepozorné publikum. Prinášame tak verejne dostupnú metodológiu, náš hodnotiaci systém, ktorého základné otázky sa je potrebné pýtať pri každom pohybe v internetovom priestore. Aspoň v určitej miere.
HODNOTIACI SYSTÉM
Forma: Posudzovaná (dez)informácia môže mať formu článku, textového statusu na sociálnej sieti, obrázku/meme/infografiky alebo videa. Všeobecne pre ne platia rovnaké hodnotiace zásady, treba však brať do úvahy špecifiká jednotlivých formátov.
Obsah: Hodnotíme a debunkujeme primárne chybné informácie, nie jednotlivé príspevky/ľudí/médiá. Ku každej informácii preto pristupujeme ako k celku – vyhľadávame jej pôvodné zdroje, usilujeme sa rozlúštiť jej naratív, vnímať aký typ ľudí ju šíri a pod.
Cieľ: Cieľom projektu nie je len odhaľovať faktickú (ne)správnosť informácií, ale aj budovať mediálnu gramotnosť a návyky kritickej práce s informáciami tak, aby verejnosť dokázala v budúcnosti sama lepšie odhaľovať nelogickosť, nevyváženosť, propagandu, a rôzne manipulačné techniky.
Roviny: Každú informáciu hodnotíme v štyroch rovinách. Prvá je kvalita zdroja, resp. zdrojov. Druhou rovinou je faktická správnosť obsahu. Tretia rovina zahŕňa to, ako text pracuje s emóciami a či sa na problematiku pozerá zo všetkých strán. Štvrtá rovina, ktorá nemusí byť vždy aplikovateľná, je venovaná audiovizuálnej zložke, teda hodnotí na vhodnosť a autenticitu použitých obrázkov či videí. Za každú rovinu sa udeľujú body, ktoré sa na konci hodnotenia spriemerujú.
Hodnotenie: Každú informáciu hodnotí vo všetkých štyroch rovinách okrem autora debunku aj naša celá redakcia. Finálne hodnotenie, ktoré uvádzame, je teda priemerom hodnotení viacerých analytikov.
KVALITA ZDROJOV
Pri určení kvality zdroja sa pozeráme na jeho reputáciu, profiláciu, transparentnosť či hodnovernosť. Tie možno hodnotiť v dvoch rovinách:
- kvalita média, platformy či osoby, ktoré overované informácie publikovali;
- kvalita zdrojov informácií, na ktoré overované informácie odkazujú.
Pri vyhodnotení kvality zdroja či zdrojov v oboch rovinách sú dôležité tieto otázky:
- Ako sa zdroj profiluje? Možné je skontrolovať jeho reputáciu na iných stránkach: na zahraničné médiá napríklad Media Bias Factcheck, na slovenské konšpirátori.sk
- Ako vyznievajú staršie príspevky zdroja? Pôsobia systematicky ideologicky, politicky, či sú inak zafarbené? Je zdroj finančne či inak viazaný na nejaký politický subjekt?
- Je zdroj známy ako bulvár?
- Má informácia uvedené zdroje pre svoje tvrdenia, ktoré sa dajú prezrieť a overiť aj u iných zdrojov?
- Opiera sa informácia o tvrdenia odborníka/vedca? Ak áno, má kvalifikáciu sa k veci vyjadrovať? Nie je zapletený do konšpiračných/dezinformačných káuz?
- Je uvedené, kto príspevok napísal/vytvoril? Má kryptický nickname, alebo používa vlastné meno? Je možné o osobe autora čokoľvek zistiť?
Podobný systém môžeme uplatniť aj v prípade príspevkov na sociálnych sieťach, kde sa pýtame:
- Kto príspevok publikoval? Je to člen politickej strany alebo známy sympatizant politickej strany? Sú s danou osobou spojené kontroverzie?
- Je kvalifikovaný sa k danej veci vyjadrovať? Má adekvátne vzdelanie, skúsenosti, výskumnú či profesnú činnosť, aby ponúkol relevantný názor na vec?
- Odkazuje pri svojich tvrdeniach na zdroje? Ak áno, interpretuje tvrdenia či zistenia zdrojov korektne?
FAKTICKOSŤ
Kategória hodnotí faktickú overiteľnosť a správnosť tvrdení, argumentov a informácií v overovanej správe. Hlavnou úlohou je nájsť tvrdenia, argumenty a informácie, na ktorých je overovaný text/video/či iný formát vystavaný, a overiť ich faktickú správnosť. Využívame pritom prispôsobenú metodológiu projektu Demagóg.sk:
Hodnotíme iba overiteľné informácie, teda tvrdenia vystavané na faktoch v rôznych podobách, či už sú to numerické informácie, minulé činy osoby (hlasovanie o zákonoch, vyjadrenia), či historické udalosti.
Nehodnotíme politické vyhlásenia, hodnotové súdy, názory a predikcie. Tie zohľadňujeme len pri hodnotení zdroja či vyznení obsahu.
Hodnotíme na základe verejne dostupných informácií, najmä z primárnych zdrojov (databázy, štatistiky, tlačové správy a zverejnené informácie štátnych, mimovládnych a súkromných inštitúcií).
Nepravdivú informáciu nenazývame klamstvom. pretože s istotou nevieme, aké mal autor úmysly (či išlo o zámer).
Pri hodnotení faktickosti si kladieme tieto otázky:
- Opiera sa text a v ňom prezentované tvrdenia o fakticky overiteľné informácie?
- Sú uvedené informácie fakticky správne?
- Ak informácie nie sme schopní overiť napriek značnému úsiliu, ostávame skeptickí. Jedná sa o unikátne investigatívne/whistleblowerské informácie? Máme dôvod predpokladať, že sa jedná o neverejné informácie, ku ktorým môže mat daný zdroj prístup? Máme dôvod predpokladať, že si informácie vymyslel?
VYZNENIE
V tejto kategórii hodnotíme, akým štýlom, emóciami či jazykom komunikuje overovaný text či video. Všímame si, ako je použitý titulok, perex a podnadpisy, či popisný text k audiovizuálnej prílohe, ak sú tieto prvky prítomné.
Pri hodnotení vyznenia si kladieme tieto otázky:
- Má titulok charakter clickbaitu? Zodpovedá obsahom a vyznením zvyšku informácie, alebo klamlivo vyvoláva iný dojem?
- Sú v rámci obsahu prekrúcané, manipulované či z kontextu vytrhnuté a dezinterpretované oficiálne správy, fakty či tvrdenia inej osoby?
- Je negatívne alebo pozitívne sfarbený voči istej osobe či téme? Používa expresívne slová a jazyk? Je napísaný spisovne, jazykom vhodným pre danú tému a cieľové publikum?
- Ak je text kritický, je skôr útočný, vysmievačný alebo konštruktívne kritický? Opiera sa najmä o emócie alebo o fakty?
- Je prezentovaný názor vybalansovaný? Je poskytnuté vyjadrenie druhej strany, prípadne objektívna analýza tvrdení prvej strany?
- Je napísaný „senzacionálne“? Prejavuje sa ako bulvárny plátok či ako kvalitné spravodajstvo? Prípadne sa snaží vyvolať strach?
- Obsahuje náznaky iných dezinformácií či konšpiračných teórií, prípadne na ne priamo odkazuje?
- Ak používa citácie, sú riadne vyznačené?
- Je jasne označené, či sa jedná o článok novinára, externý komentár, názor, alebo osobný blog?
(AUDIO)VIZUÁLNE MÉDIÁ
Táto kategória sa venuje zhodnoteniu úrovne adekvátnosti obrázkov a videí, ktoré sú v článku použité. Nie je teda aplikovateľná vždy, nehodnotí sa v prípade, ak informácia neobsahuje obrázky ani videá, alebo ak obsahuje len neutrálne „stock photos“ a nevydáva ich za niečo, čím nie sú.
Pri hodnotení (audio)vizuálnych médií si kladieme tieto otázky:
- Sú vizuálne médiá v príspevku „senzacionálne“ či vyvolávajúce kontroverziu?
- Zodpovedajú obsahu príspevku a poznáme ich zdroj?
- Ak je prílohou mapa či infografika, je uvedený ich zdroj? Sú informácie presné a aktuálne?
- Ak príspevok obsahuje meme či karikatúru, je vulgárna? Hodí sa do kontextu príspevku? Opiera sa o skutočnosť?
- Ak príspevok používa video/obrázok ako ukážku nejakej udalosti, skutočne zobrazuje danú udalosť?
- Je obrázok digitálne upravený?
FINÁLNE HODNOTENIE
Každú informáciu hodnotí okrem autora debunku aj naša celá redakcia. Finálne hodnotenie, ktoré uvádzame, je teda priemerom hodnotení viacerých analytikov, ktorí sa na daný obsah pozorne pozreli a následne ho kriticky analyzovali. Snažíme sa tak ponúknuť výsledok, ktorý sa vyhne subjektivite autora debunku, a zároveň zaručí čo objektívnejší pohľad našej redakcie.
