V decembri minulého roka podali členovia etnickej skupiny Rohingov žalobu na spoločnosť Meta. Tvrdili, že sociálna sieť Facebook, ktorá je v Mjanmarsku jedným z najvyužívanejších zdrojov informácií, nesie značnú zodpovednosť za genocídu menšiny v krajine.
Nie je to prvýkrát, čo Meta čelila obvineniam z eskalácie politického napätia. Bývalá zamestnankyňa spoločnosti Sophie Zhangová verejne hovorila o tom, ako Meta cielene prehliadala nebezpečenstvá politickej manipulácie v Latinskej Amerike, Ázii, Afrike a na Blízkom východe.
Po tom, čo prípad Mjanmarska vzbudil vlnu medzinárodnej kritiky, bola Meta nútená zmeniť niektoré praktiky a pravidlá týkajúce sa nenávistných prejavov a šírenia dezinformácií. Prvýkrát vo svojej histórii spoločnosť odstránila profily vysokopostavených politických predstaviteľov zo svojich platforiem.
Situácia v Mjanmarsku a úloha Facebooku v jej eskalácii nepochybne znamenala zmenu v prístupe ku globálnym krízam a konfliktom. O tom, ako a či vôbec sa spoločnosť poučila z tohto konkrétneho prípadu, nám môže naznačiť reakcia na ruskú vojnu na Ukrajine.
Mjanmarsko ako príklad zlyhania
Dlhodobo napätá politická situácia v ázijskej krajine vyvrcholila v roku 2017, kedy armáda zahájila brutálne vojenské operácie proti moslimskej menšine Rohingov. Ich výsledkom boli tisícky obetí a približne 750 000 utečencov.
Vyšetrovatelia OSN, ktorí sa zaoberali systematickým násilím v Mjanmarsku povedali, že Facebook mal „určujúcu rolu” v jeho podnecovaní. Platforma sa totižto stala hlavným nástrojom šírenia dezinformácií, nenávistných prejavov a propagandy proti Rohingom.
Od začiatku nepokojov v Mjanmarsku spoločnosť Meta neprijímala takmer žiadne opatrenia vo veci regulácie svojich platforiem. Trvalo jej niekoľko mesiacov, kým začala bojovať proti škodlivému obsahu, a to aj napriek početným výzvam verejnosti. Nenávistná rétorika proti rohingskej menšine bola však na Facebooku prítomná už niekoľko rokov.
Facebook v tomto období nemal žiadne formálne zásady týkajúce sa ľudských práv, žiadne pravidlá spojené s dezinformáciami, ktoré môžu viesť k násiliu a takmer žiadnych zamestnancov, ktorí by hovorili miestnym jazykom.
Spoločnosť dokonca čelila obvineniam z toho, že si bola plne vedomá nenávistných prejavov propagovaných na Facebooku. Namiesto bezpečia používateľov bol však jej hlavným cieľom zisk z reklamy.
Z toho dôvodu vraj nespravila potrebné kroky na zmiernenie napätia. To, že spoločnosť dlhodobo uprednostňuje profit pred bezpečím svojich užívateľov potvrdila aj Frances Haughenová, bývalá produktová manažérka Facebooku.
V roku 2018 Meta napokon priznala, že v Mjanmarsku nespravila dosť na to, aby zabránila podnecovaniu násilia a šíreniu dezinformácií na svojich platformách.
Pohotová reakcia vďaka minulých skúsenostiam
Na druhej strane, v prípade vojny na Ukrajine začala spoločnosť konať takmer okamžite. Reagovala napríklad zavedením nástrojov na ochranu súkromia a bezpečnosti účtov ukrajinských používateľov, a to v dôsledku zvýšenej frekvencie hackerských útokov. Túto funkciu už predtým použila na viacerých miestach na svete.
Pomerne rýchlo zakročila aj v oblasti dezinformácií, keď v celej Európskej únii zakázala prístup k ruským štátom kontrolovaným médiám RT a Sputnik. Tie sú známe šírením dezinformácií, propagandy a konšpiračných teórií.
Podľa analytikov je táto reakcia práve výsledkom minulých skúseností s krízami a konfliktami. Meta a iné spoločnosti sa preto teraz ocitli v oveľa lepšej a pripravenejšej pozícii ako boli pred niekoľkými rokmi.
„Mnohé z našich súčasných reflexov sú tie, ktoré sme si do značnej miery vyvinuli už predtým,“ uviedol Nick Clegg, prezident spoločnosti Meta pre globálne záležitosti.
Pre správnosť je však potrebné uviesť, že síce bola reakcia spoločnosti Meta pohotová, ani zďaleka nebola dostatočná. Facebook svojim prístupom naďalej ukazuje, že dokáže prijímať len kozmetické opatrenia, ktoré naozaj nereflektujú potrebu boja s dezinformáciami.
Rýchla reakcia technologickej firmy tak môže predstavovať skôr nástroj k zlepšeniu svojej mimoriadne zlej reputácie v očiach bežných používateľov.
Čo bude nasledovať?
Podstatným zlomom pre pôsobenie technologického giganta v Rusku sa stali zistenia, že Meta umožňuje niektorým používateľom Facebooku a Instagramu podnecovať k násiliu voči ruským vojakom v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.
Moskva na túto skutočnosť reagovala zakázaním prístupu k Facebooku a neskôr aj Instagramu v krajine. Ruský generálny prokurátor dokonca vyzval k tomu, aby bola spoločnosť Meta označená za extrémistickú organizáciu.
Na to, ako ďaleko je Rusko schopné v informačnej vojne zájsť, neboli žiadne technologické spoločnosti pripravené.
Ruská invázia na Ukrajinu je jednou z najvýznamnejších geopolitických udalostí posledných desaťročí. Nie je to však ani zďaleka jediné miesto, kde má Meta povinnosť postarať sa o bezpečnosť používateľov proti rozsiahlemu násiliu.
Spoločnosť tak bude v budúcnosti čeliť nátlaku na uplatňovanie podobného prístupu ako v prípade Ukrajiny aj na iných miestach vo svete.
Bývalý šéf protiteroristického oddelenia Facebooku Brian Fishman však upozornil na to, že ľudia by mali byť vo svojich očakávaniach opatrní. „Obávam sa, že spoločnosti sa boja nastaviť štandardy, ktoré budú potom musieť dodržiavať stále,“ povedal Fishman.
Vlády, medzinárodné inštitúcie, a tiež občianska spoločnosť musia pokračovať vo vyvíjaný tlaku na spoločnosť Meta. Je nutné, aby tieto kozmetické opatrenia prerástli do skutočného boja s dezinformáciami, ktorý pomôže demokratickým krajinám čeliť hrozbám, ktoré aktívne využívajú totalitárne štáty a podobne zmýšľajúci jednotlivci.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
