Uhrík a Radačovský patria v Európskom parlamente k najvernejším podporovateľom Ruska a Číny

Budova Európskeho parlamentu v Bruseli. Obrázok: Wikimedia Commons.

Výskum maďarského think-tanku Political Capital Institute v spolupráci s výskumníkmi z ďalších šiestich krajín (na Slovensku výskum realizoval Inštitút pre verejné otázky) ukazuje, že autoritatívne režimy v Európskom parlamente (EP) najviac podporujú poslanci krajne pravicových a krajne ľavicových strán.

Cieľom projektu bolo analyzovať postoje poslancov EP, európskych straníckych skupín a národných strán voči autoritárskym režimom vo svete a ich pokusom posilniť svoj vplyv v Európe. Výskumníci monitorovali hlasovania poslancov v EP, ale mapovali aj ich ďalšie aktivity (publicistická tvorba, komunikácia na sociálnych sieťach, verejné vystúpenia a pod.).

Výskum sa zameral na hlasovania v piatich tematických oblastiach – politika autoritárskych režimov vo svete, nedemokratické praktiky Ruska a Číny, ich agresívna zahraničná politika,  nepriateľské dezinformačné kampane a efektívnejšia spoločná zahraničná politika EÚ.

Analytici následne rozdelili europoslancov do piatich názorových kategórií. Zaradenie jednotlivých poslancov do týchto kategórií sa odvíjalo od toho, aké pozície zaujímajú voči zahraničným autokratom a ich snahám posilniť svoj vplyv v Európe, od toho ako podporujú demokratické hodnoty a ich presadzovanie v rámci spoločnej európskej zahraničnej politiky. Na analýzu bola použitá metóda cluster-analýzy, ktorá vytvorila index na škále od 0.00 do 1.00.

Päť kategórií poslancov: Od „integračných jastrabov“ po „euroskeptických objímačov diktátorov“

Najvyšší index majú poslanci zaradení do najpočetnejšej kategórie „integrační jastraby” (integrationist hawks), ktorí sa vyznačujú kritickým vzťahom k politike Ruska a Číny, podporou spoločných postupov EÚ v zahranično-politickej oblasti a ostrou kritikou dezinformačných kampaní autoritárskych štátov. Sú to predovšetkým poslanci z frakcií  Európska ľudová strana (EPP), Obnovme Európu (RE) a Socialisti a demokrati (S&D).

Do druhej kategórie „jastraby – kritici establišmentu“ (establishment-critical hawks) výskumníci zaradili poslancov, ktorí síce ostro vystupujú proti autoritárskym režimom, avšak sú skeptickí voči navrhovaným postupom EÚ v oblasti zahraničnej politiky a politiky voči dezinformáciám. Sú to hlavne členovia frakcií Zelení/Európska slobodná aliancia (Greens/EFA) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR), ale aj niektorí poslanci zo strán patriacich do EPP a RE.

Tretia kategória „zástancovia suverenity – vyvažovači“ (sovereignist balancers) sa skladá z poslancov, ktorí sú síce kritickí voči Číne a niektorým iným autoritárskym režimom, ale už nie voči Rusku, odmietajú spoločné kroky EÚ v boji proti dezinformáciám a nepodporujú snahy o formovanie spoločnej zahraničnej politiky únie. Sú to zástupcovia umiernenejších strán frakcie Identita a demokracia (ID) a radikálnejších strán skupiny ECR.

Do štvrtej kategórie „pokryteckí pacifisti“ (hypocritical pacifists) výskumníci zaradili väčšinu členov frakcie Ľavica (GUE/NGL) a časť členov frakcie ID. Títo poslanci vyjadrujú kritický vzťah k Číne v obmedzenej miere a kritické rezolúcie voči Rusku nepodporujú takmer vôbec. Odmietajú boj proti dezinformáciám, vystupujú proti spoločným postupom EÚ v zahraničnopolitickej oblasti.

Do piatej kategórie „euroskeptickí objímači diktátorov“ (eurosceptic dictator-huggers) patria zástupcovia strán krajnej pravice a krajnej ľavice, ktorí sa zdržiavajú akejkoľvek kritiky autoritárskych režimov, vrátane kritiky ich dezinformačných kampaní, odmietajú spoločné kroky EÚ prakticky v každej oblasti zahraničnej politiky.

Ako sú na tom slovenskí poslanci?

Slovenských europoslancov zaradil výskum na základe ich hlasovaní (pozri tabuľku 1.) do troch zo spomínaných piatich kategórií.

Tabuľka 1. Indexy slovenských poslancov EP

Poslanci EPChina-critical IndexKremlin-critical IndexCounter-authoritarian IndexCounter-disinformation IndexForeign Policy Integration Index
Vladimír Bilčík (EPP/Spolu-OD)1.001.000.961.000.96
Michal Wiezik  (EPP/Spolu-OD)1.001.000.951.000.96
Michal Šimečka (RE/PS)1.001.001.000.861.00
Ivan  Štefanec (EPP/KDH)1.001.000.901.000.91
Miriam Lexmann (EPP/KDH)1.001.000.980.850.84
Monika Beňová (S&D/Smer-SD)1.000.910.891.001.00
Martin Hojsík (RE/PS)1.000.981.000.860.94
Peter Pollák (EPP/OĽaNO)1.000.800.900.861.00
Lucia Duriš Nicholsonová (ECR; RE,  SaS/nestraníčka1.000.970.980.570.78
Eugen Jurzyca (ECR/SaS)1.000.940.920.390.56
Robert Hajšel (S&D/nestraník zvolený za Smer-SD)1.000.570.890.890.88
Miroslav Číž (S&D/Smer-SD)0.540.360.841.000.91
Miroslav Radačovský (nezaradený, nestraník zvolený za ĽSNS)0.710.090.500.320.18
Milan Uhrík (nezaradený,  ĽSNS/Republika)0.210.050.210.140.25

Zdroj: Political Capital Institute – Inštitút pre verejné otázky,  2019–2021.

Poznámka: Na škále od 0.00 do 1.00 hodnota 0.00 znamená absolútny nesúhlas a hodnota 1.00 absolútny súhlas.

Tematické oblasti hlasovaní:

„China-critical Index“ – hlasovania o Číne

„Kremlin-critical Index“ – hlasovania o Rusku

„Counter-authoritarian Index“ – hlasovania o autoritárskych režimoch vo svete

„Counter-disinformation Index“ – hlasovania o dezinformáciách

„Foreign Policy Integration Index“ – hlasovania o spoločnej zahraničnej politike EÚ

“Integračnými jastrabmi” sú podľa výskumných zistení deviati slovenskí poslanci a poslankyne – Vladimír Bilčík, Michal Wiezik,  Michal Šimečka, Ivan Štefanec, Miriam Lexmann, Martin Hojsík, Peter Pollák, Monika Beňova a Robert Hajšel.

Títo poslanci majú maximálne vysoký kritický index voči Číne a ostro kritický index voči Rusku a iným autoritárskym štátom (výnimkou je Hajšel s pomerne zmierlivou pozíciou voči Rusku, ten je pritom výrazným zástancom spoločnej zahraničnej politiky EÚ).

„Jastrabmi – kritikmi establišmentu“ sú Eugen Jurzyca, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Miroslav Číž. Prvých dvoch spája ostro kritické vnímanie autoritárskych štátov, vrátane Ruska a Číny, značne odlišné nastavenie má Číž, ktorý zaujíma mäkký až ústretový postoj voči Rusku a Číne. Iba pomerne vysoký index podpory pre boj proti dezinformáciám a pre spoločnú európsku zahraničnú politiku mu umožnil dostať sa do tejto kategórie, ináč by pokojne mohol patriť do kategórie „pokryteckých pacifistov“.

Pozoruhodný je v tejto súvislosti názorový rozptyl europoslancov zvolených na kandidátnej listine Smeru-SD v ich  vzťahu k Rusku. Beňová podporila drvivú väčšinu kritických rezolúcií o Rusku, avšak u Hajšela index kritických hlasovaní o Rusku je tesne nadpolovičný, u Číža dokonca tretinový. Zdá sa, že Beňová hlasuje väčšmi v súlade s líniou európskych socialistov, zatiaľ čo pre Číža a Hajšela je smerodajnejší  terajší proruský postoj Smeru-SD.

„Euroskeptickými objímačmi diktátorov“ sú  dvaja slovenskí poslanci Milan Uhrík a Miroslav Radačovský zvolení na kandidátke ĽSNS. Obaja sú veľkými sympatizantmi veľmocenskej politiky Ruska, odporcami spoločnej zahraničnej politiky EÚ a boja proti dezinformáciám.

Graf 2. znázorňuje pozície slovenských strán pri hlasovaniach o Ruska a Číne.

Graf 2. Pozície slovenských strán

Zdroj: Political Capital Institute, 2019–2021.

Grafy 3. a 4. ukazujú, že ĽSNS patrí v EP k najväčším sympatizantom politiky Moskvy a Pekingu, konkurujú jej v tom ortodoxní komunisti, Okamurova SPD a ďalšie krajne pravicové  a ľavicové strany.

Graf 3.

Zdroj: Political Capital Insti

Graf 4.

Zdroj: Political Capital Institute, 2019–2021. 

Rusko má v EP viac podporovateľov ako Čína, k výraznej zmene európskej politiky to však zatiaľ nestačí

Podľa autorov analýzy vonkajší autoritársky vplyv zasahuje väčšmi členské krajiny EÚ než jej inštitúcie, pričom aktivity Číny zamerané na vplyv na európske inštitúcie sú nateraz menej úspešné než aktivity Ruska.

Čínu tu trvalo podporuje predovšetkým krajná ľavica, jej podpora z prostredia mainstreamových straníckych frakcií je skôr výnimkou na úrovní jednotlivcov. K neľúbosti Pekingu EP nedávno zmrazil dlhšiu pripravovanú investičnú dohodu EÚ s Čínou v reakcii na genocídnu politiku voči Ujgurom.

Krajná pravica nepreukazuje výraznejší entuziazmus voči Číne, hoci je k Pekingu ústretovejšia než mainstream. V krajne pravicovom prostredí je jedným z najväčších sympatizantov Číny Slovák Milan Uhrík.

Kremeľ vsadil v Európe na taktiku vytvárania dojmu, že je silný medzinárodný hráč. V tejto taktike mu pomáhajú zástupcovia krajnej pravice a krajnej ľavice. Avšak i keď Rusko má v EP viac otvorených podporovateľov ako Čína, k želaným pre Kremeľ úspechom na úrovni EÚ-Rusko to zatiaľ neviedlo.

Sankcie proti Moskve za jej agresívnu politiku voči Ukrajine a iné nepriateľské a protidemokratické kroky zostávajú v platnosti napriek úsiliam Kremľa a agentov jeho vplyvu už viac ako 7 rokov.

Hlasovanie poslancov odráža vývoj v členských štátoch

Správa zaznamenáva, že europoslanci sú vo všeobecnosti kritickejší k iným autoritárskym štátom než k Rusku a Číne. Výskumníci poukazujú, že ľavica je menej kritická voči autoritárskym režimom s ľavicovou rétorikou a pravica je menej kritická voči režimom s pravicovou rétorikou.

Analýza si všíma aj kontext národnej politiky. Napríklad, Poľsko v súčasnosti posilňuje obrannú spoluprácu s Tureckom čo sa odráža na postoji vládnej strany PiS k vývoju v tejto krajine. V Maďarsku zase vládny Fidesz presadzuje v zahraničnej politike líniu  na užšiu spoluprácu s krajinami na Východe („Eastern Opening“), je preto menej kritický voči autoritárskym excesom v post-sovietskych štátoch a aj v Turecku.

Postoje zástupcov niektorých strán sa menia. Napríklad poslanci za maďarský Jobbik a taliansku stranu Lega v roku 2020 viditeľne zvýšili mieru kritickosti voči Rusku (predtým boli skôr voči Kremľu ústretoví), no zástupcovia francúzskej  strany Les Républicains, sa naopak zblížili s pozíciami Moskvy.

Aj dezinformácie a spoločná zahraničná politika výrazne rozdeľujú mainstream a radikálov

Krajná ľavica a krajná pravica odmietajú boj s dezinformáciami. Obhajujú autoritárske štáty a sami šíria prokremeľské dezinformačné naratívy. Časť mainstreamu  (najmä ECR) síce odmieta dezinformačné aktivity autoritárskych režimov, ale má problém s predkladanými riešeniami. V regulácii digitálnych platforiem napríklad vidí prvky cenzúry a prikláňa sa k posilneniu úlohy vzdelávania. 

Ďalšou trecou plochou je formovanie spoločnej zahraničnej politiky, najmä návrh na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade pre zahraničnú politiku. Zatiaľ čo frakcie EPP, RE a S&D tento návrh prevažne podporujú, frakcia ECR je proti (rovnako ako Fidesz, PiS a české stredo-pravé subjekty).

Výhrady má aj frakcia Zelených (Greens), jej členovia sa nazdávajú, že sa ich priority nedostávajú v dostatočnej miere do zahraničnej politiky únie, navyše vystupujú proti „militarizácii“ európskej zahraničnej politiky.

Analýza stredoeurópskych expertov potvrdila, že zo všetkých vrcholových inštitúcií EÚ zaujíma Európsky parlament najzásadovejšie postoje pokiaľ ide o podporu demokracie vo svete. Je dobré, že zásluhu na tom majú aj mnohí slovenskí poslanci. Treba im do budúcnosti v tomto úsilí držať palce.