Propaganda socializmu: Operácia Neptún

Obrázok: https://zpravy.aktualne.cz/domaci/obrazem-sumavska-operace-neptun-a-nalezeni-pokladu-v-rezii-s/r~20dceb9a54d611ebb1110cc47ab5f122/

Dňa 19. júna 1964 skupina príslušníkov ŠtB vyráža k Čiernemu jazeru na Šumave. Deň na to agenti na dno jazera potopia debny s prázdnymi papiermi. Tajná operácia Neptún sa mohla začať.

Operácia Neptún

V roku 1964 rozbehla ŠtB veľkú dezinformačnú akciu s krycím názvom Neptún. Jej cieľom bolo ovplyvniť verejnú mienku najmä na západe, posilniť protinemecké nálady medzi ich západnými partnermi a zdiskreditovať viacerých tamojších politikov z kolaborácie s nacistami. 

odtajnenom spise sa jednoznačne píše, že cieľom operácie je nielen vyvolať pobúberenie verejnosti, ale aj strach u hlavných protagonistov. „Vytvárať u týchto ľudí psychózu, obavy, že ich minulosť bude teraz odhalená, a to nielen u vedúcich funkcionárov, ale aj u niektorých rádových členov, príslušníkov gestapa Sicherheitsdienstu, prípadne ďalších nacistických zložiek,“ píše sa v spise.

Akcia bola úspešná – spôsobila odchod viacerých nemeckých funkcionárov z ich postov a taktiež niekoľko nevysvetlených samovrážd.

Poklad na Čiernom jazere

Uprostred šumavských lesov sa nachádzajú dve jazerá – Čierne a Čertovo opradené viacerými legendami. Na ich dne sa podľa Českej televízie mali nachádzať rôzne mŕtvoly, vrátane neznámej grófky a vojakov nacistického Wehrmachtu.

Legendy podnietili natáčanie dokumentu štábom „Zvědavá kamera“, ktorého súčasťou bol aj prieskum dna jazier. Štáb si na prieskum najal športových potápačov Svazarmu. Jedným z potápačov bol aj Ladislav Bittman. O čom už štáb nevedel, bolo, že išlo o agenta dezinformačného oddelenia komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). 

ŠtB sa totiž rozhodla využiť natáčanie na svoje propagandistické ciele. Rozviedka komunistickej tajnej služby zinscenovala objavenie nemeckých dokumentov z čias okupácie. Operácia mala mať tri etapy. 

Prvá spočívala v zhotovení niekoľkých dební a ich ponorení na dno jazera. V druhej etape mali byť potápači navedení tak, aby debny objavili. V poslednej fáze mala byť objavu zaistená dostatočná publicita, a tým dosiahnutie zamýšľaného cieľa. 

Svetová senzácia

Keď do šumavských lesov vyrazili kameramani, všetko už bolo pripravené. Potápači „objavili“ ponorené debne 3. júla 1964. Priestor okolo jazier pre verejnosť uzavreli a debny zaistili.

O pár dní na to vydalo Ministerstvo vnútra ČSSR prostredníctvom ČTK (Českej tiskovej kanceláře) oficiálnu správu, v ktorej tvrdilo, že debny obsahujú dokumenty z čias nacistickej okupácie.

Vo vylovených debnách však boli len prázdne papiere. V domácich archívoch sa totiž nenašlo dosť dokumentov, ktoré by usvedčovali západonemeckých funkcionárov z nacistickej minulosti. „Záchrana“ prišla až dodatočne z Moskvy.

Komplikácie však nebránili, aby sa z „objavu“ stala svetová senzácia. Zakrátko informácie o „úlovku“ obleteli médiá doma aj v zahraničí. Prvé informácie dostávala od ministerstva vnútra štátna ČTK. Od nej preberali správy aj zahraniční novinári neuvedomujúc si, že ide o podvod.

Dosiahli, čo chceli

Dokumenty spustili rozruch. Viacero politikov v Západnom Nemecku ale aj Rakúsku bolo usvedčených z kolaborácie s nacistickým režimom alebo inej zločinnej činnosti. 

Neskôr sa podarilo kompromitovať aj niektorých politikov v Taliansku. Na základe dokumentov sa začali nové súdne procesy a obnovili sa tie, pri ktorých chýbal dostatok dôkazov.

Po celom svete sa o objave písalo v médiách. Tiež sa podarilo dosiahnuť, aby lehota premlčania nacistických zločinov bola posunutá o ďalších päť rokov. V tomto ohľade sa dá povedať, že akcia mala aj svoje pozitívne stránky, zároveň však ide o ukážkový príklad propagandy s cieľom zdiskreditovať cudzie štáty.

Dlho utajované tajomstvo

Dlho nikto netušil, že ide o podvod, vrátane členov televízneho štábu „Zvědavé kamery.“ O tom, že sa stali súčasťou spravodajskej hry sa dozvedeli až z knihy potápača Jozefa Bittmana v 80-tych rokoch, ktorý však emigroval do USA, čo mu umožnilo aj napísať knihu.