V posledných týždňoch v slovenskom informačnom priestore dominujú témy spojené s predvolebnou kampaňou. Veľká časť pritom obsahuje sentiment namierený proti Európskej únii, NATO alebo Západu. Výnimkou nie je téma potravinárstva, kde sledujeme vzmáhanie naratívu o údajnom úsilí EÚ pridávať do jedla hmyz.
Zároveň je možné, že v tomto prípade sledujeme zárodky jedného z naratívov, ktorý bude vo zvýšenej intenzite cirkulovať v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu. Tie sa konajú v júni 2024.
Tajného pridávania hmyzu do potravín sa obáva až tretina Slovákov
Na sociálnych sieťach sú v posledných týždňoch trendujúce hoaxy na túto tému. Medzi ne patria napríklad klamlivé správy venujúce sa cvrčkom. Tie sa podľa dezinformačných príspevkov niektorých používateľov majú z iniciatívy EÚ povinne pridávať do potravín. Navyše, deje sa tak údajne bez akéhokoľvek označenia a bez uvedenia týchto prísad ako alergénu.
V podobnom duchu na tému údajného hmyzu v potravinách upozornili v článkoch aj dezinformačné portály Hlavný denník a Zem&Vek. Témy sa chopil aj Milan Mazurek z hnutia Republika v manipulatívnom videu s názvom: „CHCÚ do nás TLAČIŤ HMYZ“.
Podobne ako na Slovensku sa takéto správy objavili aj v Českej republike. Boli komunikované napríklad antieurópskou politickou stranou SPD, obzvlášť v období pred prezidentskými voľbami. Téma si svoju popularitu získavala na sociálnych sieťach. Na Telegrame dokonca vznikla skupina s názvom „Cvrčky nežeru“.
Nedávno realizovaný prieskum RTVS okrem iného upozornil na obavy tretiny Slovákov a Sloveniek z tajného pridávania hmyzu do potravín. Na tento fakt nedávno v príspevku na svojej webovej stránke reagovala Európska komisia (EK). Urobila tak prostredníctvom vyvracania mýtov, ktoré sa v súčasnosti s témou spájajú.
Najčastejšie mýty o pretláčaní jedenia hmyzu a ich vysvetlenie
EK uvádza, že potravinová bezpečnosť a živobytie ľudí môžu byť ohrozené zmenou klímy či stratou biodiverzity. Z tohto dôvodu prišla EÚ so stratégiou „Z farmy na stôl“ (Farm to Fork Strategy), ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody (European Green Deal).
Podľa EK je jedným z najčastejších mýtov o stratégii práve klamlivé tvrdenie o nútení európskych občanov ku konzumácii hmyzu. EK pripomína: „Každý obyvateľ v EÚ je slobodný a podľa svojej vôle môže, ale nemusí, konzumovať potraviny obsahujúce bielkoviny z hmyzu. V Európskej únii má spotrebiteľ tú výhodu, že na obale potraviny, ktorú si na európskom trhu kupuje, nájde jej presné zloženie.“
EK sa tiež venovala vyvráteniu mýtu o tom, že EÚ robí všetko preto, aby ľudia nemohli jesť mäso. Komisia zdôrazňuje, že sa „prostredníctvom stratégie zameriava na hľadanie metód, ktorými môžeme chovať zvieratá pre produkciu mäsa efektívnejšie, udržateľnejšie a šetrnejšie k prírode“.
Článok EK sa venuje aj mnohým ďalším mýtom a vyvracia tvrdenia o tom, že by bola so súhlasom EÚ v potravinách prítomnosť nebezpečných a toxických látok. Odmieta tiež tvrdenia o tom, že týmito stratégiami obmedzuje poľnohospodárov či ľudí v nízko príjmových skupinách.
Platí možnosť výberu s jasne vyznačeným zložením výrobkov
Konzumovanie hmyzu je vo viacerých častiach sveta považované za bežné. Hovoríme pritom najmä o Ázii, Afrike a Južnej Amerike. V Európe boli prvé druhy hmyzu určené na konzumáciu schválené v roku 2018.
Výživový poradca a spoluzakladateľ značky Futu Maroš Krivosudský pre Aktuality.sk uviedol, že „zo všetkých druhov hmyzu je konzumovateľné len veľmi malé percento“. V Únii sú v súčasnosti schválené „len štyri nutrične najhodnotnejšie druhy jedlého hmyzu“. Ide o larvy múčiara obyčajného, svrčka domového, potemníka stajňového a koníka sťahovavého.
Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová pre RTVS uviedla, že EÚ má v súčasnosti „najprísnejšie normy v oblasti označovania zloženia potravín na svete“. Rovnako to platí aj pri alergénoch, ktoré musia byť taktiež na výrobku viditeľne vyznačené. Zároveň odmieta obvinenia, že by EK nútila výrobcov povinne pridávať jedlý hmyz do potravín.
Na Slovensku a v EÚ je konzumovanie jedlého hmyzu stále len v začiatkoch. Poľnohospodári a potravinári sa venujú výrobe potravín tradičným spôsobom. Z praktických dôvodov, ako je napríklad vyššia cena tovaru, je jedlý hmyz momentálne okrajovou alternatívou. Všetko je však podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jany Holéciovej v rukách preferencii spotrebiteľov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
