O krehkej pluralite, odolnosti a boji proti korupcii: Správa o zajatí médií na Slovensku

Najnovšia správa Medzinárodného tlačového inštitútu sa zaoberá súčasným stavom mediálnej plurality a nezávislej žurnalistiky na Slovensku. Uznáva pokrok v oblasti mediálnej slobody, hlavne v posledných rokoch, zároveň ale odporúča niekoľko opatrení pre jej zlepšenie.

Správa Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) analyzuje súčasný stav slovenského mediálneho prostredia. Zvýrazňuje problémové oblasti vo verejnom a súkromnom vlastníctve, a potenciálne následky vplyvu politických aktérov. Jej autorom je Peter Hanák – novinár, výskumník a súčasný moderátor podcastu Aktuality Nahlas.

Odstrašujúcim príkladom je Maďarsko

IPI v správe konštatuje, že je potrebné zaistiť nezávislosť predovšetkým verejnoprávnych médií, zabezpečiť transparentné procesy prideľovania štátnej reklamy a kreovania regulačných orgánov, ako aj vytvoriť vhodné prostredie pre prosperujúcu kritickú žurnalistiku. 

Pre krajiny strednej a východnej Európy je vo všeobecnosti typické ovládanie mediálneho sektora oligarchami v spolupráci so štátnymi orgánmi. To môže mať devastačný efekt na demokratické princípy. Ako príklad správa uvádza Maďarsko, označené v reporte z minulého roka za najpokročilejší model kontroly médií v EÚ.

Vládnucej strane Fidesz sa podarilo zaviesť cenzúru nad verejnoprávnymi médiami, vlastníctvo tých súkromných previesť do rúk svojich sympatizantov a utlačiť tak nezávislú kritickú žurnalistiku. Tieto taktiky sa postupne rozšírili aj do štátov ako je Slovinsko či Poľsko.

Aké slabiny má Slovensko?

V rámci V4 máme stále najvyššiu mieru mediálnej plurality, silne zastúpený je aj nezávislý sektor a moc oligarchov je relatívne limitovaná. Avšak slovenský mediálny sektor je značne ochromený vysokou mierou politizácie.

Medzi hlavné hrozby správa zaraďuje:

  • diskreditáciu investigatívnej žurnalistiky,
  • netransparentné štátne financovanie verejnoprávnych médií,
  • nedostatočné pravidlá ochrany nezávislosti regulačných orgánov. 

V tejto oblasti správa pozitívne vyzdvihuje nedávne legislatívne reformy, ktoré ale môžu byť ohrozené zmenami po septembrových predčasných voľbách do NR SR. Konkrétne ide o zákon o mediálnych službách a zákon o publikáciách, zostavené v súlade so smernicou EÚ o  audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD).

Zákony napríklad rozširujú ochranu zdrojov na online médiá, zavádzajú povinnosť médií informovať o daroch nad 2-tisíc eur ročne alebo posilňujú ochranu maloletých. Taktiež zlepšujú prístup k audiovizuálnemu obsahu pre osoby so zdravotným postihnutím či podporujú vysielanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

Poslanci parlamentu si však v pozmeňujúcich návrhoch k týmto k týmto zákonom zaviedli aj „právo na vyjadrenie“ pre verejných činiteľov. To je použiteľné na hodnotiace úsudky vychádzajúce zo sporných tvrdení v médiách aj na spravodajských weboch. Týmto spôsobom si zaistili väčšiu dominanciu v mediálnom priestore.

Okrem troch zvýraznených problematických oblastí Hanák upozorňuje aj na rétoriku a agresiu voči novinárom, a to aj zo strany politikov: „Je to nebezpečný trend, ktorý robí z novinárov ciele na rôzne útoky, či už online, ale objavujú sa aj útoky, ktoré sú osobné.“

Podľa dát prieskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), ktorý bol vykonávaný od 28. novembra 2022 do 16. januára 2023, až 66,2 % novinárov zažilo určitú formu hrozby alebo útoku v priebehu predchádzajúceho roka.

ICJK preto v spolupráci s organizáciou Reportéri bez hraníc, Holandským veľvyslanectvom na Slovensku a obdobnou platformou na ochranu novinárov PersVeilig založilo iniciatívu Bezpečná.žurnalistika.sk. Tá sa zameriava na monitoring útokov, nahlasovanie incidentov a zabezpečenie adekvátnej podpory novinárom.

Výber z hlavných odporúčaní IPI pre vládu SR

Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si Slovensko prešlo turbulentným obdobím, ktoré však prinieslo značné zmeny v oblasti boja s korupciou, prinavrátenia občianskej dôvery v policajné zložky či v mediálnej regulácii.

Pre pokračujúci progres v zaistení ochrany slobody tlače a redakčnej nezávislosti IPI vyzýva:

  • zabezpečiť úplné uplatňovanie nových mediálnych reforiem, 
  • posilniť ochranu nezávislosti médií, depolitizovať proces menovania mediálnych regulátorov,
  • upraviť proces menovania generálneho riaditeľa a členov rady RTVS,
  • zaviesť nový systém financovania RTVS chránený pred politickými vplyvmi,
  • zostaviť jasné pravidlá pre finančnú transparentnosť,
  • podrobiť vzťahy medzi mediálnymi vlastníkmi a štátom hĺbkovému preskúmaniu,
  • zaviazať sa k súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní v prípadoch trestných činov v súvislosti s novinármi.

V závere správa vyzýva vládu k podpore iniciatív a politík Európskej komisie ochraňujúcich slobodu a zaručujúcich bezpečnosť v mediálnom prostredí, akými sú smernica EÚ obmedzujúca strategické žaloby proti verejnej účasti (SLAPP) či Európsky akt o slobode médií (EMFA).

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolventka bakalárskeho programu Medzinárodné vzťahy na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, v súčasnosti študuje na Karlovej univerzite v Prahe odbor Mediálne štúdiá. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, environmentálne témy, dezinformácie a ľudskoprávne otázky.