V návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s opakovaným predĺžením núdzového stavu sa píše o kolektívnej imunite, ktorú možno dosiahnuť zaočkovaním 60-80 % populácie, čo je podľa europoslanca Uhríka „jasný dôkaz toho, že núdzový stav slúži na vydieranie ľudí!“
Avšak, vláda si toto číslo nevymyslela. Vedci hovoria, že na to, aby sa vírus medzi ľuďmi prestal šíriť, je potrebné zaočkovať aspoň 70 % obyvateľov.
Vydieranie ľudí či ochrana zdravia?
Očkovanie spojené s lockdownom je momentálne jedinou cestou, ako znížiť počty nakazených, hospitalizovaných aj mŕtvych. Dôkazom je aj Veľká Británia, ktorá už zaočkovala viac ako 25% celkovej populácie.
V Británii čísla nových prípadov nakazených koronavírusom klesajú každým týždňom, vláde sa podarilo znížiť percento nakazených z januárových 60 tisíc na 10 tisíc denne. Nástrojom na utlmenie šírenia vírusu je spomínané očkovanie, ktoré Uhrík už niekoľko mesiacov kritizuje.
Situácia na Slovensku je zlá, aj keď to odídenec z ĽSNS nechce priznať. Slovensko sa posledné dva týždne nachádzalo na prvom mieste v rebríčku úmrtí na Covid-19 na počet obyvateľov, pred pár dňami ho však predbehla Česká republika, v ktorej bol núdzový stav nedávno zrušený a o pár dní opäť obnovený.
Demokratickejší odídenci?
Uhrík, Mazurek a ďalší predstavitelia sa rozhodli ĽSNS na konci januára opustiť, dôvodom mali byť zmeny v stanovách strany vykonané bez vedomia viacerých významných členov predsedníctva. Odídenci spočiatku deklarovali založenie novej, demokratickejšej politickej strany a hovoria o „razantnej, ale slušnej zmene“.
Podľa ich facebookových statusov to však vyzerá tak, že žiadna veľká zmena v ich správaní a hodnotách nenastane. Paradoxom je, že europoslanec, ktorý bol donedávna súčasťou extrémistickej ĽSNS, neustále šíri naratív o nedemokratickej vládnej koalícii, ktorá občanom upiera práva.
Uhrík či Mazurek neustále spochybňujú proti-pandemické opatrenia a využívajú argument šikmou plochou, ktorého zámerom je presvedčiť svoje publikum, že kroky vlády (ako napríklad očkovanie) nevyhnutne povedú k výrazne negatívnym dôsledkom (podľa Uhríka často totalita či obmedzenie práv Slovákov a Sloveniek).
Ústavnosť núdzového stavu
Núdzový stav slúži na zmobilizovanie síl a prostriedkov na prekonanie krízy a jeho odporúčaná dĺžka je 90 dní. Vláda však v decembri minulého roku rozhodla, že sa pandemický núdzový stav môže predĺžiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Ak by však parlament nevyslovil súhlas, predĺžený núdzový stav zaniká.
Opozícia často hovorí o neústavnosti. Ústavný súd však minulý rok rozhodol, že vládou vyhlásený núdzový stav s účinnosťou od októbra je v súlade s ústavou. Ústavný právnik Vincent Bujňák hovorí, že ak vychádzame z tohto záveru Ústavného súdu a porovnáme situáciu z hľadiska počtu obetí a hospitalizovaných teraz a v októbri, predĺženie núdzového stavu možno považovať za ústavné.
Podpora núdzového stavu
I keď núdzový stav parlament predĺžil, ešte donedávna nebolo jeho podporenie jednoznačné ani v koalícii. Poslankyňa Andrea Letanovská zo strany Za ľudí hovorí o tom, že treba systematicky pracovať na opatreniach, ktoré by koronakrízu riešili dlhodobo.
Bujňák však zdôrazňuje, že ak by núdzový stav zanikol, prestal by platiť zákaz zhromažďovania aj vychádzania, čo by znamenalo opätovný zvyšujúci sa počet nakazených a plné nemocnice, ktoré sú už niekoľko týždňov na pokraji svojich síl. Aj to je dôvodom, prečo Národná rada núdzový stav opäť predĺžila.
