Novela Trestného zákona z dielne bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa prešla do druhého čítania. Cieľom je modernizácia slovenského trestného práva v súlade s európskymi právnymi tradíciami. Súčasťou zmien má byť aj posilnenie restoratívnej justície, spravodlivejšie rozhodovanie súdov v rámci harmonizácie trestných sadzieb a vyšší dôraz na resocializáciu a nápravu negatívnych dopadov trestného činu.
Do druhého čítania novelu posunuli všetky parlamentné strany okrem poslancov Republiky a ĽSNS. Tým sa tŕňom v oku stalo hlavne doplnenie zločinu podnecovania na trestný čin, ale aj úprava sadzieb pri ekonomických trestných činoch.
Reforma totiž cez trestný čin podnecovania reaguje aj na nárast útokov smerovaných voči novinárom, zdravotníkom, ale aj iným zamestnancom poskytujúcim tovary a služby.
Zahrnuté je v nej aj sprísnenie trestu za jazdu pod vplyvom alkoholu a odlíšenie dílerov a užívateľov drog. Cieľom je aj väčšie využívanie tzv. alternatívnych trestov pri menšej kriminalite, mladistvých a prvopáchateľoch a väčší dôraz na následnú resocializáciu. To má zároveň odbremeniť väznice a predísť opakovanej trestnej činnosti.
Podľa bývalého predsedu vlády Eduarda Hegera sa novela Trestného zákona snaží odrádzať od páchania ekonomických trestných činov, a tým posilňovať boj proti korupcii. Tresty za samotné korupčné trestné činy ostávajú bez zmeny.
Za kritiku do basy?
Milan Mazurek už počas rozpravy v parlamente novelu kritizoval a vládu obvinil z radikálneho znižovania korupčných trestov. Počas svojej reči v parlamente sa však rozsiahlo venoval hlavne navrhovanej zmene trestného činu podnecovania, ktorý dezinterpretoval ako obmedzovanie slobody slova a nástup totality.
Na svojom telegramovom a facebookovom účte trestnoprávnu úpravu dezinterpretoval ako kriminalizáciu názorov a akejkoľvek kritiky. Tvrdil, že novela by sudcom dala možnosť kohokoľvek poslať do väzenia. Reforma Trestného zákona však nerobí z „každého, kto sa kriticky vyjadruje k menšinám, vláde, novinárom či zdravotníckemu personálu extrémistu a zločinca“. Rovnako automaticky nepôjde do basy ani ten, kto „pochváli Putina“ alebo sa „nahnevá na remeselníka“ za zle prerobený byt.
Novela nie je porušením slobody slova a nerobí zo Slovenska nedemokratickú krajinu tak, ako to interpretuje pán Mazurek. Úprava Trestného zákona len reaguje na nárast útokov a podnecovania k násiliu voči lekárskemu personálu, novinárom, ale aj politikom počas pandémie koronavírusu, ktoré často podporoval aj samotný Mazurek.
Zaradenie trestného činu „pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie“ medzi osobitné motívy spáchania trestného činu podnecovania tak má odrádzať od vážnych útokov, a tým chrániť jednotlivcov. Nejde teda o žiadnu kriminalizáciu slobody slova, ale o ochranu demokratických hodnôt a tých, ktorí čelia vyhrážkam. Zmena reaguje aj na pandémiu Covid-19, počas ktorej sa niektorí stali obeťami útokov len preto, že podporovali očkovanie proti koronavírusu.
Úprava zákona má trestať toho, kto „verejne podnecuje, vyvoláva alebo podporuje nenávisť voči inému pre výkon jeho zamestnania,” alebo „verejne vyzýva na zhromaždenie pred skutočným alebo domnelým obydlím iného s cieľom vystaviť ho obťažovaniu, vyvolať proti nemu nenávisť alebo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, alebo život jeho blízkej osoby.“
Pri takto závažnom porušení by páchateľovi hrozilo odňatie slobody na jeden až tri roky. Za obyčajnú kritiku alebo vyjadrenie nesúhlasu s niekoho názorom alebo životným štýlom tak, ako to prezentujú poslanci strán Republika a Kotlebovci – ĽSNS, nikto stíhaný nebude.
O totalite a kriminalizácii slova hovorí najmä antisystém
Mazurekove výroky o údajnej totalite na Slovensku a kriminalizácii slobody slova sa na internete šíria a amplifikujú aj za pomoci ďalších aktérov. Je nimi napríklad spolok ARCHA o.z., ktorý na svojej webovej stránke a Telegrame zdieľal Mazurekove slová z rozhovoru pre konšpiračnú stránku Kulturblog, kde tvrdil, že reforma na Slovensku zavádza totalitu.
O prechode k totalite hovorili aj poslanci strany Kotlebovci – ĽSNS. Tí počas tlačovej konferencie upozorňovali na rozklad právneho štátu. Podľa nich novela zasahuje do práva na zhromažďovanie a slobodu slova. Na sociálnych sieťach novelu obsiahlo kritizoval aj Rastislav Schlosár, poslanec za ĽSNS, ktorý hovoril o „definitívnom konci právneho štátu na Slovensku“.
Okrem parlamentných pravicovo extrémistických strán sa k novele negatívne vyjadrovali aj členovia mimoparlamentných antisystémových strán Slovenský Patriot a Národná koalícia/Nezávislí Kandidáti. Takéto politické strany majú silný sklon k populizmu a často využijú každu príležitosť na kritiku systému a vlády, v tomto prípade cez manipuláciu a dezinterpretáciu úprav Trestného zákona.
Verejne kritizujú novelu za údajné porušovanie práv a rozklad právneho štátu a pritom to sú často práve ich vyjadrenia, ktoré ohrozujú demokratické hodnoty na Slovensku. Vyššie uvedené tvrdenia sa nezakladajú na faktoch, zveličujú a dezinterpretujú dlhoočakávané úpravy Trestného zákona.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
