Česká polícia 18. januára v Prahe zadržala čínskeho občana a obvinila ho z neoprávnenej činnosti pre cudziu moc. České bezpečnostné zložky tým podčiarkujú potrebu takejto legislatívy. So ZUZANOU KOŠKOVOU z think-tanku Európske hodnoty hovoríme o tom, ako funguje „novinárske“ krytie a ako napomáha vytváraniu siete kontaktov aj medzi politikmi. Čo to znamená pre bezpečnosť a odolnosť Slovenska do budúcnosti?
V rozhovore zaznelo:
- v čom spočíva význam zadržania čískeho špióna v Českej republike,
- prečo si vybral novinárske krytie,
- z akého dôvodu si zámerne vyberal politikov, ktorí sú naklonení čínskemu režimu,
- prečo BIS a polícia prípad netradične zverejnili a akýto má súvis s novou vládou Andreja Babiša,
- že prípad zadržaného čínskeho špióna je aj slovenský príbeh: Stretol sa s najmenej štyri predstaviteľmi vlády Roberta Fica,
- ako vyzerá čínska spravodajská a vplyvová činnosť v Európe,
- aké praktické poučenia z toho vyplývajú, pre verejnosť a opozičných politikov, ktorí majú ambíciu súčasnú vládu vymeniť.
Česká polícia a BIS, teda česká civilná kontrarozviedka, oznámili 18. januára zadržanie osoby podozrivej zo spolupráce s čínskou spravodajskou službou. Čo je na tomto prípade najpodstatnejšie? Čo si o ňom máme povedať hneď na začiatku?
Podstatných je niekoľko vecí. Prvou je samotný fakt, že čínsky občan dlhodobo pôsobil v Českej republike a podľa polície je obvinený z konania v prospech cudzej moci, konkrétne Čínskej ľudovej republiky. Druhou je skutočnosť, že podľa dostupných informácií vystupoval ako novinár, čo mu pravdepodobne umožnilo lepší prístup k informáciám. Tretím dôležitým bodom je, že informácia o prípade bola zverejnená verejne a vo veľkom rozsahu.
S tým úzko súvisí aj nová legislatíva, konkrétne trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc, ktorý vstúpil do platnosti v českom právnom poriadku v januári 2026.
Zatknutý muž sa v Čechách aj na Slovensku pod zmienkou vykonania rozhovoru pre spomínané číske noviny stretával s politikmi. U nás to boli Richard Raši, Ľuboš Blaha, Michal Bartek, a tiež Artur Bekmatov, poradca Premiéra Roberta Fica. Čo z pohľadu spravodajských služieb znamená mať takúto sieť kontaktov, ako vzniká v rukách spravodajského dôstojníka, ktorý operuje s novinárskym krytím?
Zaujímavé je už to, aké profily ľudí si tento človek pre svoje rozhovory vyberal. Do veľkej miery išlo o politikov, ktorí sa k Číne a čínskemu režimu vyjadrovali pozitívne. Títo politici sa často samotnými rozhovormi neraz pochválili na sociálnych sieťach, čím na seba neúmyselne upozornili. Spomeniem príklad, ktorý sa objavil na Slovensku. Spomínaný Artur Bekmatov, poradca premiéra Fica zverejnil informácie a fotografie o rozhovore na svojom profile kde uvádzal aj to, že dostal knihu o Si Ťin Pchingovi a tešil sa, že si ich naštuduje.
Podľa informácií, ktoré som mala možnosť čítať, cieľom čínskehošpióna bolozisťovať plánované kroky českej politiky voči Číne, napríklad cesty na Taiwan a podrobnosti k smerovaniu českej zahraničnej politiky.
Prečo by si takýto človek vyberal práve politikov, ktorí sú naklonení politike čínskeho režimu? Je to aj preto, že môžu byť v priateľskom rozhovore ochotnejší povedať viac, aj mimo oficiálneho rozhovoru?
Áno, to je veľmi pravdepodobné. Jeden dôvod môže byť snaha, aby rozhovor vyšiel v pozitívnom svetle voči Číne. Druhý, spravodajsky podstatnejší dôvod je, že v priateľskej komunikácii, ktorá mohla prebiehať pred rozhovorom aj po ňom, vzniká vzťah a kanál, cez ktorý sa dajú získať ďalšie informácie. Ak máte na politika priamy kontakt a komunikácia je nastavená priateľsky, priestor na „vyťahovanie“ dodatočných detailov sa prirodzene zväčšuje.
Prečo to zverejnili práve teraz? V praxi nie je bežné, aby tajná služba o cudzích operatívcoch hovorila verejne, aj keď ich monitoruje. Prečo podľa teba BIS a polícia zverejnili túto správu a prečo práve v tejto chvíli?
Je to, pokiaľ sa nemýlim, prvý prípad, ktorý sa rieši v súvislosti s novým trestným činom neoprávnenej činnosti pre cudziu moc, účinným od januára 2026. A myslím si, že do toho vstupuje aj politický kontext. Okolo prijatia tohto paragrafu bola u nás minulý rok živá diskusia. Časť politickej scény ho kritizovala, že môže byť zneužiteľný, a v aktuálnom politickom prostredí sa objavujú aj snahy ho zrušiť. Zverejnenie prípadu môže byť spôsob, ako ukázať, že ide o legitímny oprávnený nástroj a že sa dá využiť na zásah proti ľuďom, ktorí na území nášho štátu pracujú pre cudziu spravodajskú službu.
Takže to môžeme čítať aj ako signál bezpečnostných zložiek smerom k politikom, že nový paragraf má zmysel a nemá sa rušiť?
Podľa mňa áno. Je to ilustratívny prípad, ktorý ukazuje, že nejde o vytváranie nátlaku na nevinných cudzincov žijúcich v Česku, ale o nástroj, ktorý umožňuje zasiahnuť proti špiónom pracujúcim pre nepriateľské režimy.
Je to aj slovenský príbeh, lebo tento spravodajský dôstojník pôsobil aj tu. Ak zadržaný robil rozhovory aj so slovenskými politikmi, čo si o tom máme myslieť? Mali napríklad Ľuboš Blaha, Richard Raši, alebo ďalší spomenutí uvedomiť, že osoba s takým profilom môže byť spravodajský dôstojník s civilným krytím? Mali to vedieť?
Myslím si, že to vedieť mohli, alebo minimálne mohli mať silné podozrenie. České spravodajské služby vo verejných výročných správach otvorene opisujú, že spravodajská činnosť môže mať rôzne formy, a že krytie novinára je jedna z klasických možností. Opisujú aj to, ako sa operatívci snažia pôsobiť prívetivo, lichotiť, vytvárať pocit dôležitosti, pozývať na cesty, alebo dávať priestor v médiách.
V týchto prípadoch išlo často o veľmi priateľské rozhovory, s otázkami, ktoré potvrdzovali svetonázor respondenta. Navyše, denník Quangming Daily je známy ako médium napojené na čínsku komunistickú stranu. To nie je tajomstvo. Politik s dostatočnou skúsenosťou, ktorý sleduje aspoň základné bezpečnostné povedomie, by si to mal vedeiť zrátať.
Aká je úloha kontrarozviedky? Má upozorňovať politikov, respektíve poslancov, keďže sú z titulu svojho postavenia prirodzeným cieľom zahraničných spravodajských služieb? Do akej miery je realistické očakávať, že poslanec bude v takomto prípade upozornený?
Nemyslím si, že sa to dá úplne paušálne očakávať. Tajná služba môže z rôznych dôvodov vyhodnocovať situáciu aj inak, a v niektorých prípadoch môže mať podozrenie aj voči samotnému politikovi. Ale existujú prípady, keď služba človeka kontaktuje a upozorní ho. V súvislosti s týmto prípadom sa napríklad objavila informácia, že európsky poslanec Jan Zahradil uviedol, že ho tajné služby kontaktovali a on následne kontakt s týmto reportérom prerušil.
Na Slovensku sa čoraz častejšie spochybňuje dôveryhodnosť a výkon inštitúcií, najmä v súvislosti s prebiehajúcim rozkladom právneho štátu. Ako by si porovnala situáciu s Českou republikou, kde sa podobný prípad dostal až na verejnosť? A ako naopak pôsobí stav na Slovensku, keď už dnes z verejných výpovedí bývalých vysokých dôstojníkov SIS vieme, že tajná služba prestala monitorovať ruskú operatívnu činnosť na našom území?
samotná informácia, že Slovenská informačná služba prestala monitorovať ruské aktivity na svojom území, je sama o sebe problémom. V českom prípade vidíme, že sa podarilo odhaliť činnosť osoby napojenej na cudziu moc – niečo, čo sa bežnému človeku môže zdať vzdialené a nepodstatné. Ale práve toto je typ práce, ktorú má kontrarozviedka robiť. A prirodzene sa potom vynára otázka, čo robí SIS, keď ten istý človek pôsobil aj na Slovensku a z dostupných informácií vyplýva, že tu mal pravdepodobne viac kontaktov, než len tie, ktoré sa dostali na verejnosť.
Presuňme sa do všeobecnej roviny. Ako funguje čínska spravodajská a vplyvová činnosť v Európe? Mnohí si predstavujú klasickú špionáž. Ty však pracuješ aj s pojmami ako šedá zóna a hybridné hrozby. Ako by si to vysvetlila na jednoduchom príklade? Aké typy aktivít do toho spadajú, napríklad špionáž, informačné operácie, únos elít, sieťovanie cez akademické a kultúrne väzby, alebo prienik korozívneho zahraničného kapitálu do kritickej infraštruktúry?
Všetko, čo si spomenul, je relevantné. Ak mám zhrnúť prehľad vývoja v poslednom období, okrem pôsobenia cez technologické firmy a akademický sektor sa objavujú aj konkrétne incidenty. V Česku sme zaznamenali prípady zakladania rôznych pročínskych centier na univerzitách. Typickou témou v tomto kontexte sú aj Konfuciove inštitúty, ktoré sa často nachádzajú pri pracoviskách zameraných na Áziu, sinológiu a podobne. Dnes ich už v Česku nie je toľko ako kedysi, čo možno vnímať ako pozitívny posun.
Veľký ohlas vyvolal aj prípad z roku 2024, keď bola počas návštevy Českej republiky sledovaná taiwanská zvolená viceprezidentka. Podľa dostupných informácií ju sledovalo vozidlo riadené osobou s čínskym diplomatickým pasom, išlo konkrétne o vojenského prideleneca, ktorý svojou agresívnou jazdou spôsobil aj dopravnú nehodu.
Ďalšou oblasťou je propaganda. Objavujú sa čínske mediálne projekty v češtine, ktoré Čínu vykresľujú v mimoriadne pozitívnom svetle. Viaceré médiá publikovali špeciálne rubriky, ako napríklad Reading China Plus, alebo opakovane prinášali texty prezentujúce čínsky režim výlučne v priaznivom svetle.
Číňania pozývajú novinárov a influencerov na organizované cesty do Číny s cieľom vytvoriť čo najpríťažlivejší obraz o krajine. Po návrate sa potom od účastníkov očakáva šírenie pozitívnych dojmov na sociálnych sieťach. V českom prostredí sa spomínali aj konkrétne osoby, napríklad tiktoker Jan Michálek, alebo influencer Martin Mikyska (Mikýř), ktorý natočil virálne video, v ktorom ukazuje, ako ľahko sa dá s takouto ponukou pracovať.
V médiách sa diskutovalo aj o prítomnosti tzv. čínskych policajných staníc v zahraničí. V roku 2022 organizácia Safeguard Defenders zverejnila správu, ktorá opisovala, ako tieto stanice fungovali. Oficiálne mali poskytovať pomoc čínskym občanom v zahraničí, no v praxi slúžili aj ako nástroj kontroly diaspóry a zberu citlivých údajov. V prípade Českej republiky sa spomínali dve takéto stanice v Prahe. Podľa posledných dostupných informácií čínska strana neskôr informovala české úrady, že ich uzavrela, ale otázne zostáva, ako sa to dá reálne overiť.
Napokon je tu aj fenomén tzv. elite capture – cielenej práce s politickými, mediálnymi či akademickými elitami. Mechanizmus býva podobný: niekomu je ponúknutá výhoda – cesta, pozornosť, prístup ku zdrojom – a neskôr sa očakáva protislužba. V českom prostredí sme mali skúsenosť s pokusmi ovplyvňovať politické smerovanie cez sľubované investície, najmä v období prezidenta Miloša Zemana. V tom čase mnohí verili, že Čína do krajiny prinesie významné ekonomické benefity. Táto predstava sa spájala najmä s čínskou energetickou spoločnosťou CEFC, no neskôr sa ukázalo, že veľká časť očakávaní bola prehnaná. Výsledky zaostali za sľubmi, firma sa dostala do problémov v Číne a z českého prostredia nakoniec prakticky zmizla.
Pamätám si aj diskusiu okolo Huawei. Prečo je problematické, keď pustíme takého technologického giganta do kritickej infraštruktúry?
Problém je v závislosti od technológie štátu, ktorý môže kritickú infraštruktúru obmedziť, ovplyvniť, alebo z nej získavať dáta. Preto proti tomu existovala silná opozícia. Zároveň však platí, že operátori v Európe aj v Česku s Huawei v určitých oblastiach stále pracujú. Huawei má veľmi silný lobing aj na celoeurópskej úrovni, preto je politicky aj prakticky náročné povedať im nie. Bezpečnosť by však mala mať prednosť pred cenou a výhodami.
Ako funguje Čína v univerzitnej výmene a v akademickej spolupráci?
Univerzity sú prirodzene otvorené prostredie. Bežné sú výmeny akademikov a študentov, spoločné výskumné centrá a projekty. Na papieri to znie pozitívne, ale má to aj riziká. V Česku sa spomínal prípad, keď na Karlovej univerzite vzniklo českočínske centrum, ktoré organizovalo konferencie financované čínskou ambasádou. Obsah týchto podujatí potom používali ako nástroj pozitívneho obrazu Číny. Podobne sa spomínal aj kurz o Novej hodvábnej ceste, teda čínskej iniciatíve na budovanie obchodných a infraštruktúrnych prepojení s Európou a ďalšími regiónmi, tiež financovaný čínskou stranou, s ambíciou ovplyvňovať nastavenie budúcich elít.
Ďalšia rovina sú platené cesty do Číny pre akademikov, ktoré môžu sú často príležitosťou na budovanie záväzkov a očakávaní. A potom sú tu Konfuciove inštitúty. Formálne ide o jazykové a kultúrne programy, ale súčasťou bývajú aj naratívy, ktoré vykresľujú čínsku vládu a jej politiku veľmi priaznivo.
Napokon je tu aj otázka know how a duševného vlastníctva. V praxi sa rieši, že cez študentov a akademikov sa môžu prenášať dáta a poznatky z hostiteľských inštitúcií späť do Číny. Zároveň sa niekedy objavujú situácie, keď čínski študenti aktívne, niekedy agresívne, presadzujú oficiálne štátne naratívy, napríklad v okolo Taiwanu, a narúšajú diskusiu na univerzitách.
Na Slovensku sa dlho hovorí o ruskom pôsobení v šedej zóne (o hybridných hrozbách). O Číne sa hovorí menej. Aký je najpodstatnejší rozdiel medzi tým, ako u nás pôsobí Čína a ako pôsobí Rusko?
Ciele môžu byť podobné, ale štýl je odlišný. Rusko je v českom prostredí vnímané otvorene ako hrozba a aj jeho postoj pôsobí konfrontačne. Čína naopak častejšie pracuje s pozitívnym messagingom a snahou vytvoriť priaznivý obraz, ovplyvňovať elity aj verejnosť tak, aby Čína nebola vnímaná negatívne. V Česku sa jej to podľa výskumov verejnej mienky darí len obmedzene, nálady voči Číne sú skôr negatívne, ale ich snaha pokračuje.
Zároveň uvidíme, ako sa bude vyvíjať politika vlády, ktorá deklaruje pragmatický prístup, vrátane záujmu o dialóg s veľmocami. Pri tom všetkom však aj oficiálne zaznieva, že bezpečnostné riziká spolupráce s Čínskou ľudovou republikou si vláda uvedomuje. Očakávam teda skôr pragmatizmus, a zároveň pokračovanie vzťahov s Taiwanom, zrejme menej viditeľne než v minulosti, a tiež iba pragmaticky.
Pýtam sa pre Slovensko: Čo majú robiť inštitúcie a verejnosť, keď štát zlyháva? Odhalený špión v Česku je pravdepodobne len špička ľadovca. Čo si majú odniesť poslucháči a čo naša demokratická opozícia, ktorá má ambíciu vymeniť súčasnú vládu?
Tento prípad ukazuje, že netreba podceňovať informácie, ktoré spravodajské služby majú a napríklad zverejňujú vo svojich výročných správach. Špionáž na našom území prebieha stále, aj keď si ľudia myslia, že môže znieť prehnane. A presne takto môže vyzerať: cez kontakty, rozhovory, krytie novinára.
Ak sa niekto, či už z biznisu alebo z politiky, rozhodne komunikovať s čínskym partnerom, mal by vedieť, kto je na druhej strane. Ak niekto plánuje cestu do Číny alebo do inej rizikovej krajiny, odporúčania bezpečnostných služieb sa týkajú aj elektroniky. Noste so sebou elektronické zariadenia, ktorých prípadná kompromitácia pre vás nebude problém, alebo zariadenia očistené od citlivých dát. Rátajte s tým, že môžu byť predmetom záujmu.
Pre vašu opozíciu je príklad čekej BIS príkladom toho, ako má fungovať spravodajská služba, keď pracuje v prospech štátu. Má odhaľovať, predchádzať, zasahovať, a vytvárať prostredie, v ktorom sa pre cudzích štátnych aktérov podobné aktivity realizujú ťažšie. Musíte tento štandard vyžadovať od vlastných inštitúcií.
Svet sa mení – a nie k lepšiemu. Sila krajiny je v schopnosti vidieť svet taký, aký je. Ak chceme čeliť budúcnosti so vztýčenou hlavou, musíme vidieť veci také, aké sú – nie také, aké by sme si želali. Preto je tu infosecurity.sk. Veríme, že len informovaná verejnosť môže zabrániť pádu krajiny do chaosu. Ak to cítite rovnako, prosím podporte nás. Disinfo Report je jediný podcast svojho druhu na Slovensku. Už šesť rokov ho tvoríme spolu s ľuďmi, ktorým záleží na tom, čo sa deje v našej krajine. Vaša podpora znamená viac, než si myslíte.
