Internetová encyklopédia Wikipédia funguje na princípe samosprávy zo strany verejnosti. Má síce vlastníka, ktorým je Wikimedia Foundation, tá však na rozdiel od mnohých iných internetových platforiem nezasahuje do obsahu príspevkov.
Tým pádom sú za obsah, jeho pravdivosť a kvalitu, zodpovední editori, ktorí túto činnosť v drvivej väčšine vykonávajú dobrovoľne vo svojom voľnom čase.
Yumiko Sato, jedna z najproduktívnejších editoriek japonskej Wikipédie sa domnieva, že „Wikipedia môže fungovať len, ak je komunita editorov rozsiahla a rôznorodá“. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že v anglických článkoch sa dezinformácie vyskytujú veľmi zriedka a bývajú rýchlo vymazané. Je to aj vďaka tomu, že anglická jazyková verzia má približne 40-tisíc editorov.
Pre porovnanie, existuje asi 150 jazykových verzií, ktoré majú menej ako 10 editorov. Pravdepodobnosť rôznorodosti názorov sa tak znižuje, rovnako ako schopnosť rýchlo reagovať na dezinformácie. Aj preto v poslednej dobe Wikipédia čelí nepravdivým či zavádzajúcim tvrdeniam o globálnom otepľovaní, historických udalostiach či Covid-19.
O čom sa na Wikipédii zavádza najčastejšie?
V dobe pandémie sa dezinformátori zameriavajú primárne na Covid-19. Často sú spochybňované spôsoby liečby či opatrenia zamedzujúce šíreniu ochorenia.
Alaa Najjar, editor, ktorému Wikipédia udelila ocenenie za jeho prácu v roku 2021, sa vyjadril, že počas pandémie skontroloval stovky článkov, pričom mnohé z nich odmietol pre zavádzajúce či chybné informácie.
Problémom na Wikipédii bolo aj falšovanie počtov nakazených a zomrelých. Covid-19 bol tiež lživo uvádzaný ako príčina smrti niektorých známych osobností.
Ďalšou horúcou témou je globálne otepľovanie. BBC sponzorovalo výskyt dezinformácií na túto tému na čínskej verzii platformy. Tamojší článok Wikipédie obsahoval rôzne nepravdivé teórie o tom, čo by mohlo otepľovanie planéty spôsobovať.
Medzi ďalšie obľúbené témy patrí napríklad údajná snaha o vytvorenie celosvetovej vlády, napojenie klimatických aktivistov na tajné finančné záujmy, ale aj hypotéza o tom, že globálne otepľovanie je spôsobené slnečnými erupciami. K poslednej menovanej téme zverejnila vysvetľujúci článok americká vesmírna agentúra NASA.
Zavádzajúce informácie na Wikipédii sa nevyhýbajú ani historickým udalostiam, pričom sa veľmi často jedná o obdobie druhej svetovej vojny. Konkrétnymi príkladmi, ktoré uviedli editori, môžu byť idealizácia nemeckej armády a jej predstaviteľov na anglickej Wikipédii či spochybňovanie vojnových zločinov zo strany japonských vojakov a vedcov na japonskej verzii.
V japonskom prípade sa jednalo najmä o Jednotku 731, ktorá používala civilistov, najmä Kórejcov a Číňanov, na biologické pokusy. Napriek tomu, že táto činnosť bola do veľkej miery zdokumentovaná, japonský článok pokusy na ľuďoch označoval iba za teóriu.
Je Wikipédia najbezpečnejšou internetovou platformou?
Wikipédia tento rok oslávila 20 rokov svojej existencie, čo si všimli aj mnohé svetové médiá. The Washington Post sa vo svojom článku venoval práve potieraniu dezinformácií na rôznych platformách.
Výhodu Wikipédie v porovnaní so sociálnymi sieťami Facebook či Twitter vidí autorka článku v tom, že na Wikipédii existuje len jedna verzia článku. Po iných platformách však môžu kolovať aj desiatky rôznych verzií týkajúcich sa jednej udalosti.
Toto tvrdenie podporila aj Katherine Maherová, bývalá generálna riaditeľka Wikimedia Foundation, v rozhovore pre spravodajský kanál Al Jazeera. Maherová vyzdvihla fakt, že existuje jedna jediná stránka, ktorú vidia ľudia po celom svete.
Editorka Yumiko Sato však reaguje tvrdením, že to nie je pravda – Wikipédia má totiž vyše tristo jazykových verzií, a zatiaľ čo tá anglická je výborne udržiavaná, existuje mnoho tých, ktoré nie sú na takej dobrej úrovni.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
