Štáty ako Japonsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Veľká Británia, USA a Ukrajina podporili návrh rezolúcie, ktorá zdôrazňuje prvoradú úlohu vlád v boji proti dezinformáciám. Okrem toho Rada OSN pre ľudské práva (HRC) schválila vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie s cieľom vyšetriť porušovanie ľudských práv pri prebiehajúcej ruskej agresii.
Rezolúcia OSN o dezinformáciách
V uznesení OSN s názvom „Úloha štátov v boji proti negatívnemu vplyvu dezinformácií na uplatňovanie a realizáciu ľudských práv“ HRC rozhodla, že na svojom nasledujúcom zasadnutí zorganizuje panelovú diskusiu na vysokej úrovni s cieľom zabezpečenia efektívnej reakcie. V tomto kontexte ide o reakciu na dopady dezinformácií, ktoré podnecujú najmä etnickú nenávisť.
HRC so znepokojením berie na vedomie „rastúci a ďalekosiahly negatívny vplyv úmyselného vytvárania a šírenia nepravdivých alebo zmanipulovaných informácií s cieľom oklamať a zavádzať publikum, a to buď s cieľom spôsobiť škodu, alebo s cieľom osobného, politického alebo finančného zisku“, uvádza spravodajský portál OSN UN news.
Reakcia ďalších členov rady
Čína uviedla, že dezinformácie sú spoločným nepriateľom medzinárodného spoločenstva, avšak dištancovala sa od prijatia návrhu rezolúcie. Podľa Číny sa v rezolúcii kladie príliš malý dôraz na príčiny vzniku a šírenia dezinformácií.
Venezuela svoje odmietnutie zdôvodňuje zaujatosťou jej iniciátorov a hlavných podporovateľov. Podľa predstaviteľov krajiny iniciátori sami tvoria rôzne dezinformačné kampane, ktorých sa aj Venezuela cíti byť obeťou.
India napríklad upriamila pozornosť na sociálne siete, ktoré majú príliš veľký vplyv na spoločnosť, avšak nedostatočne bojujú proti šíreniu dezinformácií. India sociálne siete kritizuje dlhodobo. Zakročiť voči nim sa rozhodla aj v roku 2021 počas pandémie, kedy žiadala Facebook a Twitter, aby stiahli príspevky obsahujúce dezinformácie o koronavíruse na svojich platformách.
V Indii v súčasnosti dochádza k pomerne širokej dezinformačnej aktivite šíriacej naratívy ohľadom ruskej invázie na Ukrajine. V tomto prípade je prístup vlády k situácii skôr neutrálny, nesnaží sa proti dezinformáciám aktívne bojovať.
Na stretnutí vznikla aj komisia v kontexte ruskej agresie
HRC na svojom zasadnutí zriadila vyšetrovaciu komisiu ako reakciu na agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Komisia bude vyšetrovať hlásené porušenia ľudských práv či medzinárodného humanitárneho práva počas ruskej invázie na Ukrajinu. Na základe faktov by mala vypracovať odporúčania a opatrenia na vyvodenie zodpovednosti za všetky porušenia, ktoré sa preukážu.
Komisia sa má skladať z troch nezávislých členov, ktorých vymenuje priamo predseda HRC s mandátom na jeden rok.
Tu je možné nájsť spojitosť a nadväznosť boja proti dezinformáciám a vyšetrovaním porušenia ľudských práv. Moskva totiž kategoricky odmieta prijať zodpovednosť za akýkoľvek možný vojnový zločin alebo porušenie medzinárodného práva. Pravidelne šíri dezinformácie o činoch, ktoré ich armáda pácha na území Ukrajiny.
Pre úspešnosť boja proti dezinformáciám je potrebné, aby táto komisia bola zriadená, fungovala efektívne a priniesla medzinárodne uznávané výsledky podložené dôkazmi.
Ak totiž nebude existovať dostatok medzinárodne uznávaných dôkazov, iniciátori dezinformačných kampaní budú túto absenciu využívať naďalej vo svoj prospech a vyhýbať sa spravodlivosti.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
