Interpretácia proruských médií o pôvode protestov v Kazachstane sa mierne rozchádza s verziou prezentovanou kazašskými médiami. Tamojší prezident Kasym-Žomart Tokajev a miestne médiá označujú niektorých protestujúcich za teroristov a islamských radikálov vycvičených v zahraničí. Podľa Tokajeva sa islamisti pokúšajú o puč.
Naproti tomu, prokremeľské médiá hovoria o farebnej revolúcii a takzvaných „majdanských technológiách“, čím narážajú na údajný západný vplyv. Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina nepokoje zneužili vnútorné a zahraničné sily, v súvislosti s čím spomína revolúcie na Ukrajine, v Gruzínsku a Kyrgystane.
V Kazachstane draho
Protesty vypukli 2. januára v západnom meste Zhanaozen, a to následkom zvýšenia cien pohonných látok. Čoskoro sa však rozšírili aj do zvyšku krajiny a vygradovali až do násilných nepokojov. Najväčšie z nich sa odohrali v meste Almaty, ale neobišli ani hlavné mesto Nur-sultan (pôvodne Astana).
Protestujúci sú okrem cien nespokojní aj s nepriaznivou ekonomickou situáciou a údajnou rozsiahlou korupciou v krajine. Problémom je podľa nich najmä monopolizácia viacerých sektorov ekonomiky – od bankového sektora až po ropný.
Dlhoročný líder krajiny Nursultan Nazarbajev v roku 2019 síce odstúpil z postu prezidenta, ale prakticky dosadil Tokajeva do jeho funkcie. Naďalej tiež zastával úrad predsedu Bezpečnostnej rady, čím si zaistil pretrvanie svojho vplyvu a symbolu lídra národa.
Protestujúci sa dožadovali aj väčšej politickej liberalizácie a odstúpenia oboch predstaviteľov. Nazarbajev sa svojej pozície napokon vzdal, avšak ani to nestačilo na upokojenie situácie. Zároveň existuje obava, že zrejme pripravuje svoju dcéru Darigu, aby ho nahradila, keďže sa z nej stala predsedkyňa senátu len jeden deň po jeho odstúpení.
V krajine bol po vypuknutí nepokojov prerušený prístup na internet, čo znemožnilo zdieľanie verzií o ich priebehu a sťažilo monitorovanie situácie pre zahraničných pozorovateľov. Po tom, čo sa kazašským bezpečnostným zložkám nepodarilo upokojiť situáciu, prezident Tokajev požiadal o pomoc Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorej členom je aj Kazachstan.
Rusko ako „peacekeeper”
6. januára preto Ruská federácia, Arménsko, Bielorusko, Kyrgyzstan a Tadžikistan vyslali svoje jednotky do Kazachstanu, aby údajne ochránili kritickú infraštruktúru a pomohli zaviesť v krajine poriadok. Situácia môže pripomínať viaceré prípady potlačenia protestov v krajinách strednej a východnej Európy počas studenej vojny. V prípade štátov OZKB sa tak ale stalo po prvýkrát.
Počas protestov zomrelo viac ako 160 ľudí, ďalších 5-tisíc bolo zatknutých. Organizácia Spojených národov (OSN) kritizovala kazašské jednotky aj za nosenie modrých prilieb OSN bez oprávnenia jej mandátu.
Farebná revolúcia?
Samotná mierová misia OZKB je prokremeľskými médiami vyobrazovaná ako misia na záchranu Kazachstanu pred Západom organizovanou farebnou revolúciou. Podľa dostupných informácií už bola väčšina jednotiek OZKB stiahnutá.
Termín farebná revolúcia sa často používa v spojení s revolúciami na Ukrajine, v Gruzínsku a v Kyrgyzstane. Samotný termín prebrali proruské médiá a je používaný na vykreslenie akýchkoľvek demokratických protestov, či už pokojných alebo násilných, ktoré by mohli ohroziť niektorú z vlád naklonených Rusku.
Farebné revolúcie sú častokrát charakterizované masovými demonštráciami proti vláde, často organizovanými opozičnými silami za pomoci mimovládnych organizácií, ktoré tvrdia, že voľby boli zmanipulované, preto sa dožadujú ich opakovania.
V prípade Kazachstanu sa však nejednalo o povolebné protesty za podpory mimovládnych organizácií, nepokoje sú výsledkom dlhoročnej nespokojnosti verejnosti so situáciou v krajine. Zároveň neexistuje zjednotená opozícia alebo jasný líder, ktorý by predstavoval alternatívu voči Tokajevovi, ako tomu býva v prípade farebných revolúcií.
Proruské médiá taktiež tvrdia, že Západ sa snaží zvrhnúť režim v Kazachstane, aby oslabil Rusko pred rokovaniami medzi USA a Ruskom, uprostred rastúceho napätia na Ukrajine. Proruským médiám sa ale doposiaľ nepodarilo predložiť žiadne legitímne dôkazy o účasti Západu na nepokojoch v krajine.
Naratív o zlom a agresívnom Západe, ktorý dosadzuje sebe naklonené vlády v krajinách hraničiacich s Ruskom, nie je ani zďaleka nový. Rovnaký naratív o Západom organizovaných revolúciách je proruskými médiami šírený aj na Ukrajine a v Bielorusku. Tento naratív šíria dokonca aj niektoré čínske médiá.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
