Politickí aktéri obviňujú prieskumné agentúry z manipulácie predvolebných prieskumov, anti-LGBT rétorika sa stupňuje (Infosecurity.sk: Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 24. septembra 2023)

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • S blížiacimi sa parlamentnými voľbami na Slovensku mnohí politickí aktéri šíria konšpiračné teórie o údajnej manipulácii volieb a obvinenia zo zmanipulovaných predvolebných prieskumov. Tieto naratívy však nie sú dostatočne podložené dôkazmi a slúžia na vyvolanie chaosu v predvolebnom období.
  • Mnohé politické osobnosti na Slovensku smerujú útoky na mimovládne organizácie a nepravdivo ich vykresľujú ako nedostatočne regulované. Tieto nepodložené obvinenia podkopávajú prácu mimovládnych organizácií, ktoré často podporujú znevýhodnené a ohrozené skupiny.
  • Počas volebnej kampane sa zintenzívnila nepriateľská rétorika voči LGBT komunite, pričom niektorí politici používajú hanlivé výrazy a nepravdivé tvrdenia o tejto menšine. Takáto rétorika nielenže poškodzuje LGBT komunitu, ale prispieva aj k normalizácii nenávisti a diskriminácie.

Politickí aktéri obviňujú agentúry a médiá z manipulácie predvolebných prieskumov

V posledných mesiacoch sa vývoj v slovenskom informačnom priestore niesol najmä v znamení tém súvisiacich s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 30. septembra. Rôzni politickí aktéri využívajú a zneužívajú rôzne témy, aby získali čo najväčšiu podporu verejnosti na dosiahnutie vlastných politických cieľov. S blížiacim sa termínom volieb sa však do popredia čoraz viac dostávajú škodlivé naratívy a dezinformácie.

Jedným z týchto naratívov je údajná manipulácia volieb. Tá nie je podložená žiadnymi dôkazmi, a preto zostáva len konšpiračnou teóriou šírenou tými, ktorí sa snažia pred voľbami vytvoriť chaos v informačnom priestore. Okrem tohto naratívu sa však začal šíriť aj ďalší podobný naratív, ktorý hovorí o údajnej manipulácii predvolebných prieskumov volebnými agentúrami. Túto dezinformáciu zo začiatku šírili najmä krajne pravicové strany, avšak netrvalo dlho a nepravdivá správa bola zdieľaná po celom informačnom priestore.

Milan Mazurek, člen krajne pravicovej strany Republika, zverejnil na svojej stránke na Facebooku video, v ktorom spochybňuje výsledky nedávnych prieskumov voličských preferencií. Zároveň naznačuje, že prieskumné agentúry sa snažia manipulovať verejnosť, pričom ako dôvod tohto podozrenia uvádza rozdiely medzi jednotlivými prieskumami. Video odvtedy prezdieľali ďalší členovia strany Republika a rôzne dezinformačné stránky, vďaka čomu v čase písania tejto správy nazbieralo viac ako 130-tisíc videní.

Rovnakú myšlienku prezentoval aj Erik Tomáš, člen sociálnodemokratickej strany HLAS-SD. Na svojej facebookovej stránke uviedol, že preferencie strany sa v rôznych prieskumoch líšia, čo má dokazovať, že „s prieskumami nie je niečo v poriadku“.

Je však dôležité poznamenať, že rozdiely v jednotlivých prieskumoch sú prirodzené. Preferencie tej istej politickej strany môžu byť vo viacerých prieskumoch v rovnakom čase namerané rozdielne, pretože výsledok závisí od rôznosti prieskumnej vzorky alebo použitej metódy zberu údajov.

Navyše je paradoxné, že keď prieskumné agentúry predpovedajú preferencie strán, s ktorými sú členovia spokojní, chvália sa výsledkami na sociálnych sieťach. V opačnom prípade ich prezentujú ako manipulatívne a nepresné. To len svedčí o nekonzistentnosti argumentov, ktoré títo politickí aktéri predkladajú verejnosti, a o prekrúcaní naratívov podľa svojej potreby.

Keďže obvinenia z manipulácie predvolebných prieskumov boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch veľmi rozšírené, pozreli sme sa na ne aj optikou zoznamu dezinformačných aktérov na Slovensku. Pomocou analytického nástroja CrowdTangle sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „prieskumy“. Príspevky sme hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).

Prvé miesto patrí už spomínanému príspevku Milana Mazureka, v ktorom obviňuje prieskumné agentúry z manipulácie prieskumov a spochybňuje pravosť výsledkov.

Druhé miesto patrí už zmienenému príspevku Erika Tomáša, ktorý nepresne poukazuje na nezrovnalosti vo výsledkoch prieskumov.

Dezinformačná stránka Neverím falošným politikom zverejnila fotografiu z predvolebného mítingu liberálnej strany Progresívne Slovensko, ktorá sa stala častým terčom útokov protisystémových a krajne pravicových strán v ich predvolebných kampaniach. S poukázaním na to, že míting je prázdny, na fotografii uvádza: meeting 18,5 % strany. V popisku sa píše: „Ešte, že tým médiám a agentúram, ktoré robia prieskumy nie je trápne!“ Stránka tým naznačuje, že prieskumy verejnej mienky sú zmanipulované v prospech strany, a fotografiu používa ako dôkaz jej nepopularity. Hoci fotografia je skutočná, bola zhotovená tak, aby to zámerne vyzeralo, že strana nemá žiadnych podporovateľov. Navyše, vytváranie korelácie medzi jedným prázdnym volebným stánkom a celonárodnými preferenciami strany je nelogické a vo svojej podstate manipulatívne.

Milan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu a predseda krajne pravicovej strany Republika, prezdieľal spomínané video Milana Mazureka. Zároveň dodal, že občania Slovenska by sa mali pripraviť na ťažké predvolebné manipulácie. To len ďalej posilňuje skepsu a nedôveru ľudí k legitímnym zdrojom informácií v už aj tak chaotickom období.

Posledné miesto patrí príspevku dezinformačného portálu Bádateľ, ktorý znie: „Nový prieskum nameral Smeru už 24,5% a všetky liberálno-progresívne médiá čušia ako voš pod chrastou!“ Stránka neuviedla, na aký prieskum sa odvoláva. Okrem toho sa snaží vykresliť médiá ako neobjektívne, pretože údajne neinformovali o tomto konkrétnom prieskume. Všetky výsledky predvolebných prieskumov, ktoré vyjdú, sú však vždy verejné a médiá o nich pravidelne informujú. To robí naratív, ktorý sa snaží presadiť Bádateľ, nepravdivým. Okrem toho tvrdenie o tom, že mainstreamové médiá uprednostňujú progresívne strany, využívajú často dezinformační aktéri vtedy, keď preferencie týchto strán stúpajú. Robia tak preto, aby spochybnili ich úspech v prieskumoch.

Politici a dezinformátori útočia na mimovládne organizácie

Ďalšou významnou taktikou mnohých politických aktérov v predvolebnom období boli útoky na mimovládne organizácie. Títo aktéri často obviňujú tieto organizácie z diania, s ktorým nie sú nijako spojené, účelovo dezinformujú o ich povahe a spájajú ich so zahraničnými vplyvmi. To sa v drvivej väčšine prípadov nezakladá na skutočnosti.

Jednoznačne najobľúbenejším príspevkom šíriacim negatívne nálady na adresu mimovládnych organizácií bol príspevok Roberta Fica, bývalého premiéra a predsedu protisystémovej strany SMER-SSD. V príspevku na Facebooku tvrdí, že jeho strana odmieta diktát mimovládok a že nedovolí cenzúru… len preto, že sa nezhoduje s hlavnou názorovou líniou, ktorú udáva Brusel či Washington.

Podobnú rétoriku použila aj oficiálna stránka strany SMER-SSD, podľa ktorej sa médiá a mimovládne organizácie snažia „zmýliť“ občanov v tom, „čo je dôležité“. Dagmar Kramplová, členka pravicovej a konzervatívnej strany SNS, zašla v jednom zo svojich príspevkov tak ďaleko, že mimovládne organizácie nazvala šmejdami. Príspevok bol prezdieľaný oficiálnym účtom strany.

Pri tejto rétorike politickí aktéri zneužívajú skutočnosť, že verejnosť často nie je oboznámená s tým, ako mimovládne organizácie fungujú a aké majú vlastne právomoci. Organizácie sú často vykresľované ako všemocné a neregulované, v niektorých prípadoch dokonca pôsobiace nad štátom, čo však zďaleka nie je realita. Mimovládne organizácie a ich činnosť sú regulované zákonom a kontrolované štátnymi orgánmi, preto sú tvrdenia o ich diktatúre a vplyve na verejnosť nepravdivé a veľmi manipulatívne.

Je tiež dôležité dodať, že väčšina mimovládnych organizácií na Slovensku sa venuje pomoci sociálne slabším, chorým alebo deťom. Takáto škodlivá rétorika preto priamo podkopáva prácu dôležitých častí neziskového sektora, najmä v oblastiach, kde pomoc štátu zaostáva. Okrem toho rétorika delenia mimovládnych organizácií na politické a nepolitické s cieľom kontrolovať ich alebo zastaviť ich financovanie pripomína praktiky autoritárskych režimov, ako je Rusko. Ich cieľom je umlčať akúkoľvek neštátnu opozíciu.

Rétorika proti LGBT komunite je na vzostupe

Počas volebnej kampane sa zvýšil počet škodlivých naratívov a nepriateľskej rétoriky pri viacerých témach. Okrem údajnej manipulácie volieb a predvolebných prieskumov či útokov na mimovládne organizácie a médiá sa šíria aj negatívne nálady okolo rôznych menšín. Jednou z nich je aj LGBT komunita, voči ktorej negatívna rétorika zo strany politikov za posledné dva týždne prudko zosilnela. 

Predseda konzervatívnej strany KDH Milan Majerský nedávno počas politickej diskusie označil LGBT za „pliagu“, ktorá má moc zničiť krajinu, a prirovnal ich ku korupcii. Hoci potom sa snažil svoj výrok preformulovať, niektorí politickí aktéri sa aj tak na sociálnych sieťach pustili do obhajoby tejto škodlivej rétoriky.

Milan Krajniak, podpredseda strany Sme rodina, tiež nazval LGBT „pliagou“ a tvrdil, že ničí spoločnosť na Západe. Podľa dezinformačnej stránky Slobodný vysielač boli navyše Majerského výroky korektné a údajne boli zmanipulované médiami, aby vyzeral ako nenávistný človek.

Na tému reagoval aj Erik Kaliňák, člen protisystémovej strany SMER-SSD, ktorý zverejnil video s popisom „Rodová ideológia je pliaga. Bodka!“ Zároveň tvrdil, že táto ideológia bola vytvorená „pedofilmi“. Vo videu sa tiež pokúšal zľahčiť svoju rétoriku tvrdením, že „nehovorí o L, G alebo B“. To však jeho výroky nerobí menej zraňujúcimi, pretože sú stále zamerané na falošný naratív o vysoko marginalizovanej skupine ľudí.

Mnohí politici a aktéri, ktorí ich podporujú, v súčasnosti využívajú tému LGBT na presadzovanie vlastných politických cieľov. Ťažia pritom z relatívne konzervatívnej povahy slovenskej spoločnosti, ktorú potom pragmaticky využívajú. Jazyk, ktorým sa vyjadrujú na sociálnych sieťach, však v spoločnosti rezonuje a normalizuje nenávisť voči príslušníkom tejto komunity. Tá sa príliš často prenáša do reálneho života. Táto rétorika je prítomná napriek tomu, že pred necelým rokom stratili dvaja ľudia na Slovensku v dôsledku tejto nenávisti svoje životy.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk varovať verejnosť pred vznikajúcimi a aktuálnymi trendmi v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/