Odolnosť Slovenska voči dezinformáciám je na tom dobre. Aspoň oproti susedným štátom

Štúdia Disinformation Resilience Index in Central and Eastern Europe in 2021 z dielne EAST Center sa zameriava na problematiku dezinformácií. Mimo iného poukazuje na to, že vnútroštátne mechanizmy jednotlivých krajín CEE sú v boji proti nim častokrát neúčinné.

Obrázok: Pixabay

Región strednej a východnej Európy (CEE) ako nárazníková zóna medzi Západom a Východom je dnes jedným z najzraniteľnejších voči hrozbe dezinformácií. Kľúčovou sa pri ich riešení stáva spoločenská odolnosť.

Svoju úlohu stále hrajú neželané informačné a vplyvové operácie zo strany Ruska, ku ktorým sa postupne pridávajú aj aktivity Číny. Ich zámerným výsledkom je polarizácia spoločnosti a paralýza politiky.

V prípade CEE ide najmä o využitie neukončeného procesu demokratizácie a integrácie do západných štruktúr. Dezinformácie podporujú extrémizmus a národný populizmus, celkovo podkopávajú demokratické hodnoty a zahraničnopolitickú orientáciu jednotlivých štátov.

Na problematiku sa zameriava aj štúdia Disinformation Resilience Index in Central and Eastern Europe in 2021 z dielne EAST Center. Tá mimo iného poukazuje na to, že vnútroštátne mechanizmy jednotlivých krajín CEE sú v boji proti dezinformáciám častokrát neúčinné. Otáznou potom ostáva efektivita aktivít občianskej spoločnosti a nezávislých médií.

Slovensko v porovnaní s ostatnými

Štúdia hodnotí situáciu na základe indexu odolnosti voči dezinformáciám (Disinformation Resilience Index – DRI), a to v rámci troch kategórií: spoločenská odolnosť, legálna a inštitucionálna odolnosť a odolnosť v mediálnej sfére.

DRI sa prostredníctvom dotazníka expertov výlučne zameriava na odolnosť jednotlivých štátov voči nástrojom digitálnej vojny. Viaceré z otázok hodnotili pokrok, ktorý krajina zaznamenala od roku 2018.

Spoločenská odolnosť

Daný ukazovateľ odhaduje do akej miery je spoločnosť odolná voči dezinformáciám vedeným zahraničnými, najmä čínskymi a kremeľskými aktérmi. Hodnotí tak náchylnosť spoločnosti ako celku, ako aj úroveň reakcie občianskej spoločnosti na podobné výzvy.

V prípade Slovenska sú dôležitými aspektmi sociálno-ekonomické ukazovatele a existencia antisystémových politických aktérov, ktorí slúžia ako šíritelia ruského vplyvu. Okrem bujnejúcej dezinformačnej scény, ktorá už celkom ochotne preberá a umocňuje dezinformácie a škodlivé naratívy od proruských zdrojov, je významným prírastkom aj facebooková stránka ruského veľvyslanectva, ktorá celkom výrazne presahuje štandardy diplomatickej komunikácie.

Najväčšou zraniteľnosťou Slovenska je citeľný proruský sentiment v spoločnosti. Koncept slovanskej jednoty je základom naratívu, ktorý zobrazuje Rusko ako obeť Západu.

Slovensko si taktiež uvedomuje narastajúci politický vplyv Číny a vníma asertívny prístup pri presadzovaní svojich záujmov. Čínske záujmy na Slovensku súvisia s čínskym nacionalizmom a propagandou, no z hľadiska priamych zahraničných investícií je Slovenská republika pre čínskych investorov takmer zanedbateľná.

Za neúspešné možno označiť aj čínske informačné aktivity na sociálnych sieťach – chýba lokalizácia správ a ich dosah je značne obmedzený. Vo všeobecnosti neboli čínske dezinformácie považované za závažný problém. Výsledky prieskumu však naznačujú, že Česká republika, Poľsko a Slovensko sú na ne najviac náchylné.

Pandémia Covid-19 umožnila Rusku aj Číne využiť neistotu informačného priestoru na šírenie svojho vplyvu. Predovšetkým prostredníctvom “rúškovej” a “vakcínovej” diplomacie.

Legálna a inštitucionálna odolnosť

Pri hodnotení pripravenosti krajiny čeliť dezinformačným hrozbám je rozhodujúca kvalita legislatívy a inštitucionálneho usporiadania. Osobitná pozornosť je tak venovaná vzťahu medzi právnou odolnosťou a hybridnými hrozbami.

Prevažná väčšina respondentov zo všetkých desiatich krajín nebola spokojná s pokrokom, ktorý ich štáty dosiahli v odolnosti voči digitálnej vojne vedenej zo zahraničia. Väčšina respondentov vyjadrila názor, že zmeny právnych predpisov sú nedostatočné. Tento ukazovateľ je najnižší v prípade všetkých desiatich krajín.

Slovensko však v tomto ohľade paradoxne získalo najlepšie hodnotenie. Vďačiť za to môže predovšetkým legislatívnemu vývoju z posledných dvoch rokov.

V roku 2021 boli prijaté aktualizované verzie Bezpečnostnej stratégie a Obrannej stratégie. V oboch dokumentoch sa uvádza, že EÚ a NATO predstavujú pre Slovensko hlavné geopolitické a spoločenské kotvy a spomínajú hybridné hrozby ako vznikajúcu bezpečnostnú výzvu.

V prípade Bezpečnostnej stratégie je boj proti hybridným hrozbám vrátane dezinformácií a propagandy označený za jednu zo strategických bezpečnostných priorít štátu. Pozitívom je aj pripravovaný Akčný plán pre koordináciu boja proti hybridným hrozbám a dezinformáciám či konkrétne inštitucionálne zmeny na úrovni ministerstiev a ďalších štátnych orgánov.

Odolnosť v mediálnej a digitálnej sfére

Tento ukazovateľ odhaduje odolnosť tradičných a digitálnych médií voči kremeľským a čínskym dezinformáciám. Mimo tradičných médií sa však zameriava aj na aktivity blogerov, influencerov či online aktivistov, ktorých popularita a dosah v spoločnosti sa v posledných rokoch výrazne zvýšili.

Otáznou tak nie je len efektivita boja proti dezinformáciám na webstránkach alebo sociálnych sieťach, ale aj aktivita pro-ruských alebo pro-čínskych mediálnych aktérov.

​​Napriek tomu, že takzvaná alternatívna mediálna scéna nie je v printovom, rozhlasovom či televíznom sektore zvlášť vplyvná, online priestor a konkrétne sociálne siete sa v prípade Slovenska stali úrodnou pôdou pre všetky druhy dezinformácií a konšpiračných teórií.

Napriek zmene, ktorú priniesli posledné parlamentné voľby v roku 2020, sú verbálne útoky niektorých politických osobností namierené proti novinárom pretrvávajúcim problémom. Táto anti-mainstreamová mediálna rétorika sa často reprodukuje na takzvaných alternatívnych mediálnych platformách a webových stránkach.

Tieto verbálne útoky predstaviteľov štátu ďalej znižujú už aj tak nízku dôveru verejnosti v spravodajstvo a médiá vo všeobecnosti. Podľa Digital News Report 2020 patrí dôvera v spravodajstvo na Slovensku medzi najnižšie a „výrazne klesla z už aj tak nízkej úrovne, čo odráža úspech trvalej kritiky mediálneho ‚mainstreamu‘ zo strany straníckych značiek a ťažkosti čeliť tejto kritike bez pôsobiť cenzorsky.“

S pandémiou sa pozornosť dezinformačných médií presunula na medicínske dezinformácie a vývoj a distribúciu ruskej vakcíny Sputnik V a čínskych vakcín Sinovac a Sinopharm.

Najdôležitejšiu úlohu v boji proti dezinformáciám však stále zohráva občianska spoločnosť a iniciatívy vytvorené jej členmi, ktorí dlhodobo nahrádzajú štát v oblastiach, kde stále absentuje.

Výzva a odporúčania pre Slovensko

Napriek určitému pokroku v oblasti relevantných strategických dokumentov sa toho od roku 2018 v celkovom prístupe štátu k dezinformáciám do praxe veľa nepretavilo.

Okrem negatívneho dopadu, ktorý mala pandémia Covid-19, zmenila aj vnímanie dôležitosti boja proti dezinformáciám. Inak povedané, pomohla zvýšiť povedomie o probléme, ktorý dezinformácie predstavujú pre spoločnosť a štát.

Podľa respondentov, rezortu štátnej správy, ktorý by sa mal téme dezinformácií venovať, chýbajú personálne, finančné aj technologické zdroje. Potrebné sú aj školenia predstaviteľov štátu a zamestnancov štátnej správy vo veciach informačnej a kognitívnej bezpečnosti, ktoré sú nevyhnutne spojené s dobudovaním sekcií alebo odborov na úrovni jednotlivých ministerstiev.

Štát by sa mal zamerať na systematické riešenie strategickej komunikácie, ktorá by sa vzdialila od modelu “šikovných jednotlivcov”. Pútavé a jasné vysvetlenie problematiky skôr, ako sa z nej stanú dezinformačné témy, je kľúčové pre boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.

Cieľom by malo byť informovanie verejnosti o aktivitách Ruska a Číny. Verejnosť by mala poznať aj zahraničnú politiku Slovenskej republiky a jej jasnú orientáciu na euroatlantické partnerstvo.

Je nevyhnutné zvýšiť dôveru verejnosti v štát a jeho inštitúcie. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná transparentná a proaktívna strategická komunikácia medzi štátnymi inštitúciami a verejnosťou. 

Slovensko má prostredníctvom členstva v euroatlantických štruktúrach prístup k platformám, ktoré ponúkajú zdieľanie poznatkov, skúseností a osvedčených postupov. Inak povedané, je potrebné čerpať zo zdrojov, ktoré ponúkajú medzinárodné inštitúcie, ktoré v tejto oblasti dlhodobo pôsobia.

V školstve by sa Slovensko malo zamerať na reformy, ktoré by boli v súlade s potrebami 21. storočia. Kľúčová je mediálna a digitálna gramotnosť (alebo digitálne občianstvo), a to na na všetkých stupňoch vzdelávania – základné školy, stredné školy, univerzity, ale aj celoživotné vzdelávanie staršej generácie, ktorá sa v súčasnosti javí ako jedna z najzraniteľnejších skupín.

Celú štúdiu si môžete prečítať TU.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako doktorand. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk