Portál The Conversation uskutočnil výskum, ktorého cieľom bolo zistiť, do akej miery vplývajú fake news na správanie ich príjemcov. Rovnako sa výskumníci sústredili na otázku efektivity upozornení na dezinformácie. Hlavným cieľom výskumu bolo zanalyzovať reakcie na rôznorodé správy týkajúce sa verejného zdravia a pandémie Covid-19.
Každý účastník výskumu obdržal šesť náhodných článkov. Obsah vymyslených informácií sa podobal na tie, ktoré sa reálne šírili v informačnom priestore. Medzi ne výskumníci zaradili mylné informácie o tom, že pitie kávy môže ochrániť pred koronavírusom, konzumácia čili môže zmierňovať príznaky tohto ochorenia, farmaceutické spoločnosti vo fáze vývoja zatajovali škodlivé vedľajšie účinky vakcíny, a pripravovanú aplikáciu na trasovanie kontaktov vyvinuli ľudia s väzbami na spoločnosť Cambridge Analytica.
Aké poznatky štúdia priniesla?
Zistenia ukázali, že po prečítaní nepravdivého článku nastala zmena v správaní účastníkov, avšak nie dramatická. U tých, ktorí si prečítali dezinformáciu o trasovacej aplikácii, ochota stiahnuť si ju poklesla o 5 % oproti tým, ktorí s článkom oboznámení neboli.
U niektorých sa dokonca vynorili falošné spomienky. Pri rovnakom príklade tí, ktorí boli presvedčení, že už informáciu postrehli, mali o 7% menší záujem stiahnuť si spomínanú aplikáciu, ako ostatní účastníci.
Výskumníci skonštatovali, že i keď zistené vplyvy neboli zásadné, netreba ich bagatelizovať. Zároveň poznamenali, že nie pri každom vymyslenom článku boli jednotlivé vplyvy zaznamenané.
Úskalia výskumu
Autori deklarujú, že i keď sa výskum sústredil na analýzu zámerov niečo urobiť, ide o dôležitý prvý krok, nakoľko otvára pohľad na to, akým spôsobom ľudia premýšľajú.
Taktiež poukazujú na rozdiel medzi výskumom a realitou informačného priestoru. Vysvetľujú, že zúčastnení boli vystavení nepravdivej informácii len raz, avšak v druhom prípade človek prichádza do kontaktu s dezinformáciami na pravidelnejšej báze.
V nadväznosti na to pripomínajú, že čím častejšie sa rovnaká informácia objavuje, tým je človek náchylnejší jej dôverovať.
Súvisiace: Rusko používa dezinformácie o Charte OSN ako nástroj vlastných mocenských záujmov
Do akej miery sú upozornenia úspešné?
Výskum sa taktiež venoval efektivite snáh konfrontovať nepravdivé a zavádzajúce informácie vzťahujúce sa k ochoreniu Covid-19, ktorých autormi sú najmä štátne autority alebo médiá.
Upozornenia sa štýlom a formátom podobali na írskou vládou vydávané oznamy. Účastníkom boli prezentované ako ukážky správ, s ktorými mohli v čase pandémie prísť do kontaktu.
Dostávali ich náhodne, čo znamená, že nešlo o pravidlo pri každom článku.
Závery ukázali, že upozornenia tohto charakteru nemajú vplyv na to, ako recipient na dezinformačné naratívy zareaguje.
Výskumníci v závere apelujú na vlády, aby pri príprave stratégií, ktoré adresujú problematiku fake news, zohľadňovali vyššie popísané skutočnosti.
OSN a efektívna kampaň proti dezinformáciám o Covid-19
Štúdia Massachusettského technologického inštitútu (MIT) naopak ukázala, že kampaň Pause, ktorú zastrešuje Verified Initiative Organizácie Spojených národov (OSN), znížila tendenciu ľudí zdieľať dezinformácie.
Zmyslom iniciatívy je povzbudiť ľudí, aby sa pri prijímaní obsahu na internete pozastavili a overili si pôvod, dôveryhodnosť, relevantnosť a presnosť informácie predtým, než sa o ňu podelia na sociálnych sieťach.
Platforma sa rovnako sústredí na prinášanie vedecky podložených informácií. Prispieť má k zlepšeniu kritického myslenia spoločnosti a zodpovednejšiemu správaniu pri zdieľaní obsahu.
Kampaň vstupuje do novej fázy, v rámci ktorej vyzýva širokú verejnosť, aby sa pod #PledgetoPause zapojila na sociálnych sieťach do celosvetovej osvety.
