MÝTY o NATO: Rozširovaním na východ Aliancia zradila Rusko

Kremeľský naratív o zrade Ruska Západom a o podlom rozširovaní NATO smerom na východ je jednou z ústredných tém ruského zdôvodňovania vojny na Ukrajine. K žiadnym formálnym dohodám o nerozširovaní Aliancie smerom na východ však nikdy nedošlo. Rusko navyše samo v medzinárodných zmluvách deklarovalo, že spôsoby zaisťovania vlastnej bezpečnosti sú výhradným právom každého suverénneho štátu.

Aktuálne prebiehajúca vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine vnáša do politického a verejného diskurzu mnoho tém týkajúcich sa našej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Jedným z najčastejšie skloňovaných objektov týchto debát je Severoatlantická aliancia, ktorej súčasťou je Slovensko od roku 2004. Verejné povedomie o histórii a súčasnosti NATO je však preplnené mýtmi a nepresnosťami, čo býva často zneužívané dezinformačnými aktérmi na deformovanie legitímnej verejnej diskusie.

Dlhodobou mantrou ruskej politickej vrchnosti je obviňovanie západných mocností z toho, že porušili dohodu o nerozširovaní Severoatlantickej aliancie smerom na východ, ktorú údajne uzavreli pri rozpade Varšavskej zmluvy so Sovietskym zväzom. O tejto údajnej historickej krivde sa zmienil aj ruský prezident Vladimir Putin v príhovore z 24. februára 2022.

Do kremeľského naratívu o zrade zo Západu však nezapadajú historické fakty ani svedectvá vtedajších predstaviteľov Sovietskeho zväzu. Ide o ukážkové využitie taktiky stavania sa do role obete. Tú Kremeľ často zneužíva pre získavanie sympatií a ospravedlňovanie vlastných zločinov.

Tvrdenie: Rozširovanie NATO smerom na východ je porušením sľubu, ktorý dali západné mocnosti Rusku

Fakty: Koniec Studenej vojny a rozpad bipolárneho usporiadania založeného na súperení medzi USA a Sovietskym zväzom so sebou priniesol množstvo otázok, ktoré bolo nutné bezodkladne riešiť. Jednou z nich bolo zjednotenie východného a západného Nemecka. Táto udalosť je kľúčovou pre ďalší vývoj naratívu o “zrade zo Západu”, keďže ústredná časť vyjednávaní o nerozširovaní NATO sa odohrávala práve v tomto kontexte. 

S ohľadom na historickú skúsenosť z druhej svetovej vojny nemali USA ani vtedajší sovietski predstavitelia záujem na tom, aby sa Nemecko ocitlo po zjednotení v geopolitickom vákuu a muselo si svoju bezpečnosť zaisťovať po vlastnej osi. Sovietsky prezident Michail Gorbačov preto v júli 1990 súhlasil so začlenením zjednoteného Nemecka do NATO.

Vtedajší minister zahraničných vecí USA James Baker uistil sovietskeho prezidenta, že po začlenení Nemecka do NATO sa aliančná jurisdikcia neposunie smerom na východ. Tento prísľub sa však neskôr ukázal ako prakticky nerealizovateľný, keďže by bolo znemožnené napríklad plnenie článku 5 Washingtonskej zmluvy. V rámci dohody so západonemeckým kancelárom Helmutom Kohlom tak bolo Gorbačovovi prisľúbené, že jednotky NATO nebudú rozmiestňované ďalej na východ. Toto uistenie sa však týkalo vnútorných hraníc vtedajšieho Nemecka, keďže na území NDR sa v tomto období stále nachádzalo približne 340-tisíc sovietskych vojakov. 

Debata o rozširovaní Aliancie o ďalších členov zo strednej či východnej Európy vôbec neprebehla, keďže v tomto období ešte stále existoval Sovietsky zväz aj Varšavská zmluva. Túto verziu napokon v rozhovore potvrdil aj samotný Gorbačov, ktorý nepožadoval žiadne formálne záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ a takéto záruky mu ani neboli ponúknuté.

Navyše, kolaps Sovietskeho zväzu o rok neskôr priniesol úplne novú geopolitickú realitu. Ruské hranice sa zásadne zmenili, došlo ku vzniku niekoľkých samostatných republík a tiež k rozpadu východného bloku a Varšavskej zmluvy.

V rámci princípov Helsinského záverečného aktu (1975) a Parížskej charty (1990) sa Sovietsky zväz zaviazal rešpektovať spôsob, akým si okolité štáty zaisťujú svoju bezpečnosť a Ruská federácia ako hlavný nástupnícky štát ZSSR je povinná tieto záväzky plniť. K rovnakému princípu sa už post-sovietske Rusko zaviazalo aj v rámci Zakladajúceho aktu NATO-Rusko v roku 1997.

Vo výsledku tak Rusko nedisponuje žiadnymi medzinárodnými zmluvami či dohodami, ktoré by potvrdzovali príbeh o údajnej zrade zo Západu. Verbálne záruky ohľadom nerozšírenia NATO boli dané v kontexte zjednocovania Nemecka a samotné Rusko deklaruje v medzinárodných zmluvách svoju vôľu umožniť ostatným štátom vybrať si vlastnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku.

Článok vznikol s podporou NATO.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študent bakalárskeho stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií a Sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zaujíma sa o islamský radikalizmus, výskum organizovaného zločinu a autoritárskych režimov. Kontakt: adam.mazuch@infosecurity.sk