Kyberpriestor: ako sa ovplyvňujú voľby

Portál EU vs Disinfo uverejnil prehľad najrozšírenejších metód zasahovania do volieb a ovplyvňovania volebných preferencií. Ktoré to sú, si ukážeme na nedávnom dianí na Slovensku a vo svete. V opodstatnených prípadoch sa pozrieme aj na to, ako môžu tieto byť použité na destabilizáciou štátu a jeho inštitúcií aj mimo politickej kampane – počas prebiehajúcej globálnej pandémie.

Metódy ovplyvňovania sa dajú rozdeliť na tri skupiny: manipulácia s informáciami, kybernetické narušenie a „grooming“. V praxi sú však často kombinované a používajú sa dlhodobo. 

Využívajú ich väčšinou silné štáty, aby ovplyvnili politické dianie v zahraničí, no čoraz častejšie ich vidíme aj v arzenáli krajín, ktoré ich využívajú na diskreditáciu opozície, či vytváranie ilúzie vlastnej popularity.

V našom priestore sú najpopulárnejšie metódy informačnej manipulácie.


Zdroj: upravená ilustrácia z portálu EU vs Disinfo (2019)

Dezinformácie

Najrozšírenejšou metódou zasahovania do volieb sú dezinformačné kampane – vedomé vytváranie a šírenie nepravdivého obsahu, s cieľom zavádzať a rozdeľovať.

V posledných rokoch sa ich výskyt stupňuje. Dali sa pozorovať pri ukrajinských voľbách v roku 2014, počas kampane pred referendom o Brexite roku 2016, či všetkých nedávnych voľbách do národných parlamentov členských štátov EÚ. Dezinfo kampane sa stali súčasťou predvolebného boja.

S narastajúcou intenzitou ich vnímame aj na Slovensku a v Čechách už od roku 2013. Angažujú sa najmä pro-ruskí aktéri, ktorých primárnym strategickým cieľom je spochybnenie euroatlantického ukotvenia krajín a diskreditácia oponentov Ruska – USA, NATO, EÚ a Ukrajiny. Väčšina z nich však, prirodzene, prepojenie na Kremeľ odmieta.

Zoznam najprominentnejších dezinformačných portálov u nás ako prvý zostavil Juraj Smatana. Podrobnejší zoznam so širším spektrom problematických webov je dostupný na stránke konspiratori.sk.

V posledných dňoch sme svedkami toho, že dezinfo scéna takmer úplne presedlala na témy pandémie koronavírusu. Častým cieľom vplyvových operácií je podrývanie dôvery v štát, národné a medzinárodné inštitúcie, podobne ako u predvolebných dezinformačných kampaní. Objavila sa dezinformácia o slovenských rúškach zadržaných Nemecku, konšpirácia o existujúcom lieku na Covid-19, ktorý nám však Západ tají, obviňovanie EÚ z nečinnosti, utečencov z roznášania vírusu, a mnohé iné.

Politická reklama

Nie sú ňou iba oficiálne billboardy politických strán, ale aj o dezinformačné príspevky na sociálnych sieťach, ktoré sa šíria z falošných profilov. Šíria nepravdy o vybraných stranách či kandidátoch. 

Metóda sa využívala v roku 2016 počas referenda o Brexite, či počas kampane pred americkými prezidentskými voľbami. V reakcii na tieto udalosti, sociálne siete sľúbili, že podniknú kroky, ktoré majú obmedziť a stransparentniť politickú reklamu. Twitter ju koncom roka 2019 dokonca úplne zakázal. Google obmedzil možnosti jej cielenia. Na Facebooku zostáva povolená. Kvalita a účinnosť týchto opatrení čelí kritike a ostáva prinajlepšom neúplná.

Znásobovanie emócií

Na sociálnych sieťach a fórach pozorujeme aj nárast politicky angažovaných „botov“ (automatizovaných počítačových programov) a „trolov“. Vďaka svojmu počtu, ktorý mnohokrát prevyšuje počet skutočných užívateľov, dokážu „uniesť“ online debaty a pretvoriť ich podľa ľubovôle. Fenomén botov je vlastný najmä Twitteru.

Vytváraním a šírením negatívneho a dezinformačného obsahu znásobujú boti a trolovia najmä pesimistické názory. Tento obsah sa často vďaka ich veľkému počtu stáva virálnym – rapídne sa šíri po sociálnych sieťach a vytláča tak skutočné správy. Vďaka svojej nízkej cene a vysokej efektivite je táto metóda čoraz populárnejšia aj u vlád menších krajín, na účely vlastnej glorifikácie, či očierňovania opozície, tak ako sa to dalo vidieť v Zimbabwe, Bahrajne, či Mjanmarsku.

V kontexte pandémie koronavírusu túto taktiku využíva aj Rusko. Pomocou botov šíri na sociálnych sieťach dezinformácie a konšpirácie o víruse a zároveň využíva atmosféru chaosu a strachu na zväčšovanie existujúcich trhlín v spoločnosti. Za touto aktivitou sa opäť skrýva snaha podrývať západné vlády a inštitúcie. Viac o fungovaní ruskej propagandy v dobe súčasnej pandémie sme písali tu.

Kybernetické narušenie

Metódy narúšania kyberpriestoru môžu mať mnoho podôb. 

Patria medzi ne operácie typu „hackni a prezraď“, ktorých cieľom je získať a zverejniť citlivé informácie a dokumenty politických oponentov. Medzi rokmi 2016 a 2017 boli napríklad hacknuté e-mailové schránky českého Ministerstva zahraničných vecí a začiatkom minulého roka zverejnené citlivé osobné informácie mnohých nemeckých politikov.

Poznáme aj prieskumné hackovanie, kedy útočníci prenikajú do systémov dôležitých inštitúcií a médií. Cieľom je zozbierať informácie o ich aktivitách a identifikovať slabiny pre budúce využitie. Na prelome rokov 2018 a 2019, počas príprav na voľby do Európskeho parlamentu, týmto útokom čelilo mnoho európskych krajín.

K najzávažnejším metódam kybernetického narúšania patria útoky na infraštruktúru. Elektrárne, finančné inštitúcie, nemocnice a podobne. Cieľom môžu byť aj weby vládnych inštitúcií a politických strán, ktoré sú pri útoku znefunkčnené, alebo naplnené zosmiešňujúcim obsahom. V krajinách s možnosťou voľby cez internet môže byť skompromitovaný priamo volebný systém. Nemecko sa stalo terčom takýchto útokov v roku 2015, kedy došlo k pokusu infiltrovať hardware pracovníkov parlamentu.

Počas pandémie COVID-19 sme útok na infraštruktúru mohli vidieť v susednom Česku, kde bola v polovici marca – tesne po vyhlásení krízového stavu – kyberneticky napadnutá brnenská nemocnica. Útočník je zatiaľ neznámy. Za podobnými útokmi v menších českých mestách z konca minulého roka stál ruský počítačový vírus Ryuk.

Grooming

Pod slovom „grooming“ chápeme kultiváciu nadštandardných vzťahov s kľúčovými aktérmi politického života. Jedná sa o metódu primárne aplikovanú mimo kyberpriestoru, no jej dôsledky dokážu znásobovať spomínané online metódy ovplyvňovania. 

Grooming je kooptácia/naverbovanie elít, v ktorej si aktér buduje nadštandardné vzťahy s kľúčovými osobami spoločenského, či politického života. Cez obchodné dohody, konferencie, inštitucionálne siete, alebo politické partnerstvá. 

Grooming môže prebiehať aj formou financovania politických kampaní a strán. Túto metódu využili napríklad Spojené štáty na podporu opozičných kampaní v izraelských voľbách roku 2015, či Rusko pri podpore európskych strán s anti-EU postojmi. Mnohé krajiny EU, vrátane Slovenska, majú uzákonený úplný alebo čiastočný zákaz zahraničného financovania politických strán, no evidentne existujú cesty, ako zákaz obísť. 

Spôsobov ako využiť kyberpriestor na ovplyvňovanie volieb, či názorov populácie, je mnoho. Regulácií, ktoré by tento problém upravovali, je však vážny nedostatok. Kým dôjde k posunu správnym smerom, najdôležitejšiu rolu v ochrane štátu pred zahraničným vplyvom majú práve jeho občania – užívatelia internetu, konzumenti médií a iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré tieto praktiky odhaľujú a o nich informujú.

Katarína Kondrótová
Absolventka Bezpečnostných štúdií a študentka Medzinárodných vzťahov na Karlovej Univerzite v Prahe | Medzi jej hlavné tematické záujmy patria dopady nových technológií na vedenie konfliktov a rola kultúrnych determinánt v správaní štátov | Vo svojich prácach rada prepája odbor bezpečnostných štúdií s ďalšími sociálnymi vednými disciplínami a skúma, ako sa vzájomne ovplyvňujú.