Dezinformácie v praxi: Ich vplyv na dôveru občanov v médiá a vybrané politické inštitúcie

Aký je vzťah medzi čítaním dezinformačných portálov a dôverou občanov v médiá a štátne inštitúcie? O negatívnom vplyve dezinformácií na konšpiračných weboch sa toho od Brexitu a zvolenia Trumpa v roku 2016 napísalo mnoho. Nie je prehnané konštatovať, že len máloktorá téma z oblasti politiky a sociálnych sietí  si v poslednej dobe vyslúžila medzi akademikmi, analytikmi, novinármi, či samotnými politikmi takú pozornosť , ako práve spomínaný fenomén.

Jedna z najväčších obáv spojených s čítaním konšpiračných webov je fakt, že pravidelná konzumácia dezinformácií, či iného lživého obsahu môže znižovať dôveru občanov a spoločnosti v demokratické procesy a inštitúcie.

Vedľajším javom pôsobenia dezinformácií v spoločnom infopriestore je podmývanie (erózia)spoločenskej súdržnosti, znižovanie dôvery občanov v média, ako aj nebezpečné a „klanové“ rozdeľovanie na „my” a „oni”, ktoré je častokrát založené na svojvoľných kritériách, no najmä nepravdivých informáciách.

Hoaxy, dezinformácie a klamlivé informácie útočia na základné piliere liberálnej demokracie a občianskej spoločnosti. Pravidelná návšteva dezinformačných webov a konzumácia ich obsahu má potenciál zvyšovať polarizáciu spoločnosti a zároveň znižovať dôveru občanov v tradičné média a politické strany.

Na strane druhej, experti sa domnievajú, že pri konzumácií dezinfo obsahu platí aj takzvaná reverzná kauzalita (súvislosť príčiny a následku), a teda že jednotlivci si vyberajú obsah dezinfo webov práve preto, že už nedôverujú médiám a politikom.

Týmto problémom, vzťahom medzi čítaním dezinformačných článkov a dôverou v médiá a politické inštitúcie, sa zaoberá nedávna štúdia autorov Ognyanova, Lazer, Robertson a Wilson, publikovaná v The Harvard Kennedy School Misinformation Review. Využitím dotazníkovej metódy, ako aj dát získaných z webových prehliadačov niektorých účastníkov, autori štúdie našli vzťah medzi čítaním dezinformačných článkov a zníženou dôverou respondentov v tradičné média. 

Dáta poukazujú na 5% pokles dôvery v tradičné média u voličov, ktorí v období medzi októbrom a novembrom 2018 (americké voľby do Kongresu sa uskutočnili 6. Novembra) opakovane navštevovali dezinformačné webstránky. Zistenie bolo konzistentné naprieč politickým a ideologickým spektrom – platilo rovnako pre liberálov, centristov ako aj pre konzervatívcov. 

V konečnom dôsledku, závery štúdie potvrdzujú obavy novinárov a politológov, ktorí sa oprávnene obávajú negatívneho vplyvu dezinformačných webov, konzumácie nepravdivých informácií a šialených konšpiračných teórií. Možno sa domnievať, že podobné výsledky by sa potvrdili aj u slovenských voličov, ktorí čítajú dezinfoweby a veria konšpiračným teóriám, napr. o víruse Covid-19 ako úmyselne vyrobenej biologickej zbrani, poprípade popierajú samotnú jeho existenciu.

Dáta tiež naznačujú priemerný nárast dôvery v politické inštitúcie (+4%), konkrétne v Kongres (+8%) a súdnictvo (štúdia bola uskutočnená na vzorke amerických voličov). Detailnejší pohľad na výsledky  však ukazuje, že zameriavať sa iba na celkovú (priemernú) dôveru v inštitúcie je zradné, keďže vynecháva dôležité informácie. Pokles dôvery v politické inštitúcie v súvislosti s čítaním dezinformačných webov sa potvrdil len u voličov, ktorí sa identifikovali ako silní liberáli. Naopak, pri stredových voličoch a konzervatívcoch, ktorí čítali takéto články, sa dá predpokladať zvýšenie dôvery  v politické inštitúcie. 

Tieto rozdiely sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi. Prvým z nich je, že väčšina webov, ktoré boli v štúdií označené ako dezinfo portály, produkovali krajne pravicový obsah. To isté platí aj pre slovenskú dezinformačnú scénu, kde časť portálov tvrdo obhajuje akési mýtické tradičné hodnoty, glorifikuje totalitné režimy, popiera holokaust a zločiny nacizmu, komunizmu, a taktiež útočí na určité skupiny v  spoločnosti, ako napríklad Rómov, LGBTI ľudí, komunitu či Židov a liberálov. 

Ak si človek, ktorý sa identifikuje s krajne pravicovým a radikálne konzervatívnym spektrom politickej ideológie, prečíta obsah prevažne krajne pravicových portálov, ktorý mu zapadá do jeho ideologického rámca, a existujúcich kognitívnych predsudkov, jeho dôvera v politické inštitúcie v tom čase kontrolované pravičiarmi (konzervatívcami/republikánmi) sa zvýši. Tieto mentálne procesy sú v odbornej literatúre označované ako konfirmačné skreslenie (konfirmácia – potvrdenie) a motivačná argumentácia.

Tu je potrebné podotknúť, že výsledky štúdie boli získané, a teda sú zatiaľ priamo aplikovateľné len na amerických voličov. Zvýšenie dôvery vo vybrané politické inštitúcie dáva zmysel práve v americkom kontexte, kde pred voľbami do Kongresu v roku 2018 Republikánska strana kontrolovala Biely dom (prezident Trump), ako aj obe komory Kongresu – Snemovňu reprezentantov a Senát. Voliči, ktorí dobrovoľne čítali obsah krajne pravicových dezinfo webov, v priemere viac dôverovali štátnym inštitúciám, ktoré boli v tom období tiež pod kontrolou pravicových Republikánov. Rovnako platí, že liberálni voliči vystavení obsahu rovnakých dezinfo webov, zvyknú vo všeobecnosti voliť kandidátov Demokratickej strany. 


Štúdia teda poukázala na dôležitosť skúmania efektov hoaxov a dezinformácií v širšom kontexte, kde vedci berú ohľad aj na aktuálnu politickú situáciu a dlhodobé trendy v správaní voličov, najmä v súvislosti s dostupnými socio-demografickými údajmi. Výsledky poukazujú na negatívny vplyv čítania dezinformácií na voličov a ich politické preferencie, konkrétne na zníženú dôveru v tradičné médiá a štátne inštitúcie, v závislosti od politickej strany, ktorá je práve pri moci.

Skrytým, no o to dôležitejším, je konštatovanie autorov v závere, v ktorom varujú pred skúmaním vplyvu dezinformácií nehľadiac na politickú situáciu. Ich dopad na občanov do veľkej miery závisí od spôsobu, akým je politický obsah dezinformačných článkov interpretovaný cez politické a ideologické preferencie jednotlivcov. 

V ďalšom článku z tejto série o dôsledkoch čítania dezinformácií na spoločnosť sa pozrieme na štúdiu, ktorá analyzovala vplyv analytického myslenia na mieru dôvery v konšpiračné teórie. 

Študent magisterského stupňa Political Science na Central European University (CEU) v Budapešti, kde sa špecializuje na metodológiu politického výskumu a sociálnej analýzy. Na bakalárskom stupni vyštudoval Európske štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave. V rámci programu Erasmus+ študoval taktiež na Vilnius University v Litve. Zaujíma sa o politickú komunikáciu, volebné kampane, dátovú analýzu a vplyv dezinformácií na politiku. Absolvoval odbornú stáž v Kancelárii Národnej Rady SR a bol výskumným pracovníkom v Center for Media, Data and Society (CMDS), kde sa spolupodieľal na reporte o mapovaní slovenských dezinformačných webov.