Čínske dezinformačné aktivity zamerané na Európsku úniu a jej členské štáty nabrali počas pandémie na intenzite a rozsahu. Preto by aj Európska únia mala zintenzívniť boj proti nim.
Už od prepuknutia pandémie sa zvýšila intenzita ruských a čínskych vplyvových operácií. Podľa poslednej správy Európskej únie ostáva Rusko na čele rebríčka krajín, ktoré na európsky informačný priestor útočia najčastejšie. Čína má však podľa najnovších údajov veľkú šancu v tejto pozícii Rusko nahradiť.
Rapídny nárast čínskych vplyvových operácií spôsobilo najmä to, že ohnisko nákazy, s ktorou už bojuje celý svet, sa nachádza práve v Číne. Tá sa už roky snaží zlepšovať svoj obraz v očiach svetovej verejnosti, aby sa pri rozširovaní svojho vplyvu stretla s čo najmenším odporom. Fakt, že nákaza sa prvýkrát objavila práve v Číne, spolu s chybami, ktorých sa čínska vláda dopustila v snahe dostať šírenie vírusu pod kontrolu, však predstavujú zásadnú prekážku pre jej doterajšiu snahu nakloniť si svetovú verejnú mienku.
Hlavným cieľom čínskej vlády sa tak stalo odvrátiť pozornosť celého sveta od vlastných chýb, preto umelo nafukuje chyby Európskej únie pri pomoci členským štátom. Čína pritom neočierňuje EÚ iba prostredníctvom skrytej propagandy a neoficiálnych kanálov, ale trúfa si útočiť aj cez tie oficiálne. Čínske veľvyslanectvo v Paríži napríklad na svojej oficiálnej webstránke krivo obvinilo francúzske zdravotnícke zariadenia z toho, že nechávajú svojich pacientov zomierať od hladu a rôznych chorôb, ktoré sa v týchto zariadeniach nekontrolovateľne šíria.
Čína tiež usiluje o to, aby ju svet vnímal nie ako pôvodcu problému, ale ako aktéra, ktorý problém rieši a aktívne proti nemu bojuje. Túto čínsku ambíciu stelesňuje “rúšková diplomacia”. V rámci tejto vplyvovej operácie Čína posielala rúška a respirátory do európskych krajín. Zásielky pritom prezentovala ako humanitárnu pomoc, ale po bližšom preskúmaní sa vo väčšine prípadov ukázalo, že ide len o bežné štátne nákupy.
Tento čínsky naratív je jednoduchý. Európska únia podľa neho svojim členským štátom pomáha iba minimálne alebo vôbec. Čína im naopak pomáha ako sa len dá. Vo výsledku je teda Čína pre európske štáty záchrancom a dôveryhodným partnerom, zatiaľ čo EÚ je nečinná a v boji proti pandémii zlyháva.
EÚ však určite nečinná nie je a bojuje ako proti pandémii, tak aj proti „infodémii“, ktorá šírenie vírusu sprevádza. S dezinformáciami dlhodobo bojuje napríklad cez platformu EUvsDisinfo, pomocou ktorej zvyšuje povedomie verejnosti o tejto problematike. Po vypuknutí pandémie sa projekt zameral aj na vyvracanie mýtov o koronavíruse a na boj proti snahám vyvolať nedôveru voči krokom, ktoré EÚ v boji s pandémiou podniká.
EÚ takisto disponuje špecializovaným tímom pre boj s dezinformáciami – Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Po prepuknutí pandémie v Európe sa EEAS začala sústrediť na monitorovanie dezinformácií, ktoré sa o víruse šíria v európskom informačnom priestore. Závery tohto monitoringu následne zverejnila 24. apríla v súhrnnej správe.
Hneď po zverejnení správa čelila ostrej kritike zo strany médií aj členov európskych inštitúcií. Hlavným dôvodom bolo, že závery o čínskych dezinformačných operáciách boli v správe zmiernené. Mnohí analytici, ako aj členovia európskych inštitúcii to prisudzujú tlaku Číny, ktorá sa snažila EÚ od zverejnenia správy odradiť. Toto podozrenie citeľne naštrbilo dôveru v nestrannosť a efektivitu EEAS aj samotnej EÚ. Tá síce na boj s čínskymi dezinformáciami prostriedky má, ale kvôli zvýšenej intenzite týchto dezinformácií, ako aj čínskeho politického tlaku už jej prostriedky nie sú dostatočné. To čo stačilo kedysi, už nestačí a EÚ musí robiť viac. Mala by sa predovšetkým sústrediť na skúmanie taktík využívaných čínskymi dezinformačnými operáciami.
Ako navrhujú Jakub Janda a Nathalie Vogel z informačného portálu Euractiv, Európska únia by mala zriadiť špecializovaný tím zameraný na škodlivé čínske aktivity v európskom informačnom priestore. Prínosom takéhoto tímu by boli týždenné analýzy trendov šírenia dezinformácií čínskymi štátnymi aj neštátnymi kanálmi. EÚ by takto mohla identifikovať nástroje, ktoré čínske vplyvové aktivity využívajú a následne tieto nástroje použiť v boji proti ich autorom.
Taktiež je potrebné, aby EÚ dokázala pôvodcov dezinformácií od takejto činnosti efektívne odradiť. To môže docieliť pomocou trestov a sankcií, ktoré síce k dispozícii má, ale len málokedy ich aj skutočne využíva. Vedieť efektívne zakročiť proti čínskym dezinformačným operáciám je dôležité aj pre ochranu slovenského informačného priestoru. Nielenže je Slovensko členským štátom Európskej únie, ale aj náš informačný priestor sa čoraz častejšie stáva terčom takýchto aktivít. Príkladom je aj nedávna séria memečiek zverejnených na facebookovej stránke čínskeho veľvyslanectva na Slovensku, ktoré mali za cieľ presvedčiť slovenskú verejnosť o tom, že kroky Číny v boji proti pandémii boli správne.
