Snahy ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech nie sú v prípade Číny žiadnou novinkou. Podľa expertov však v poslednej dobe vykazujú isté nové charakteristiky, kvôli ktorým by mal byť Západ v nasledujúcich mesiacoch obzvlášť obozretný.
Prelínanie domácej a medzinárodnej dezinformačnej scény
Denníku The New York Times sa ešte v decembri minulého roka podarilo získať dokumenty, ktoré popisujú, ako čínski úradníci využívajú súkromné podniky k vytváraniu propagandistického obsahu na sociálnych sieťach.
Konkrétne ide o ponuky zo strany šanghajskej polície, ktorá hľadá súkromných dodávateľov služieb v oblasti tzv. správy verejnej mienky (public opinion management).
V praxi ide o produkciu zákazkového obsahu pre rôzne informačné kampane. Súčasťou je aj vytváranie falošných účtov, ktoré túto agendu zdieľajú na sociálnych sieťach.
Policajné stanice takéto aktivity doteraz obmedzovali len na lokálnu úroveň. Dokument však hovorí o obsahu určenom pre zahraničné platformy, ako je Twitter či Meta (Facebook), ktoré režim na svojom území blokuje.
Internetová polícia
Okrem šírenia propagandy a zbierania sledovateľov spomínané falošné účty čoraz častejšie slúžia aj k sledovaniu a prenasledovaniu kritikov režimu.
Donedávna sa zameriavali len na miestne platformy sociálnych médií. V súčasnosti sa však kampaň rozšírila aj na čínskych občanov žijúcich mimo Čínu.
Dokument hovorí o snahe odhaliť totožnosť kritikov režimu a vysledovať ich spojenie s pevninskou Čínou. Dôstojníci sa následne môžu vyhrážať ich rodinným príslušníkom žijúcim v Číne, zadržať samotných vlastníkov účtov pri návrate do krajiny, prípadne ich donútiť k odstráneniu kritických príspevkov alebo účtov.
Využívanie influencerov
Podľa analytikov došlo v posledných rokoch k zefektívneniu čínskej propagandy dvoma spôsobmi. Prvým je využívanie zahraničných vlogerov, ktorí fungujú ako tzv. „zahraničná légia“ internetovej armády určenej k šíreniu dezinformácií.
Druhou taktikou je akési lokalizovanie čínskej propagandy v zahraničí, a to prostredníctvom čínskych influencerov, ktorí danú propagandu šíria v lokálnom jazyku. V oboch prípadoch však influenceri ich napojenie na vládu skrývajú a hovoria o prezentovaní vlastných názorov.
„Bitka“ o verejnú mienku
Spomínaný „obrat“ do zahraničia je len ťažko prekvapivý, keďže túto stratégiu explicitne podporujú čínske vládne špičky a štátne médiá. Proaktívne pôsobenie v zahraničí je podľa nich potrebné k „vyrozprávaniu čínskeho príbehu“ v tzv. bitke o verejnú mienku.
Takýto vývoj je podľa niektorých analytikov obzvlášť znepokojivý práve kvôli súhre spomínaných faktorov. Rastúcu snahu pôsobiť v zahraničí spolu so schopnosťou viesť čoraz sofistikovanejšie dezinformačné operácie nemožno brať na ľahkú váhu. Dnes je však táto hrozba posilnená aj v dôsledku turbulentného vnútropolitického vývoja v krajine.
Ako bolo spomenuté vyššie, Čína okrem iného reaguje aj mobilizáciou domácej dezinformačnej scény, ktorá najnovšie začína pôsobiť v zahraničí. Ak by Čína rastúci potenciál tejto scény využila naplno, podľa niektorých analytikov hrozí, že svojimi informačnými operáciami zaplaví sociálne siete.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
