Portál Bádateľ publikoval 9. novembra článok s názvom „Podľa plukovníka armády USA elita plánuje globálny finančný krach: „Voľby v roku 2024 budú zrušené““. Ako vypovedá aj samotný názov, článok obsahuje tvrdenie, že budúcoročné prezidentské voľby v USA budú zrušené. Udiať sa tak má preto, že Bidenova administratíva údajne zavedie stanné právo.
Okrem toho sú súčasťou článku absurdné konšpiračné teórie. K zrušeniu volieb má dôjsť v rámci plánov „globalistickej elity“ zmocniť sa sveta. Elita je vraj čoraz zúfalejšia, a preto plánuje globálny finančný kolaps. Cieľom je zrušenie štátov a národov, a zavedenie jednej svetovej vlády v podobe „technokraticko-fašistického otrokárskeho systému pod vedením Svetového ekonomického fóra v Davose (WEF) a skrytých rúk, ktoré budú kontrolovať verejne viditeľné bábky tejto kabaly”. Súčasťou tohto plánu sú údajne aj „globalistami vyvolané vojny a umelo vykonštruované hrozby, ako sú globálne otepľovanie a pandémie”.
Môže Bidenova administratíva vyhlásiť stanné právo?
Koncept stanného práva je v USA odlišný a komplikovanejší než aký ho poznáme v iných štátoch. V Ústave Spojených štátov amerických totiž neexistuje, nikdy nebol definovaný federálnymi zákonmi a chýbajú aj precedensy Najvyššieho súdu, ktoré by jasne určili jeho základné princípy.
V priebehu histórie bolo stanné právo v USA vyhlásené minimálne 68-krát, no vždy len lokálne a v limitovanom rozsahu. Vo väčšine prípadov bolo vyhlásené guvernérmi jednotlivých štátov, najčastejšie v konkrétnom meste alebo oblasti ako reakcia na občianske nepokoje, generálne štrajky či prírodné katastrofy. Naposledy ho v roku 1963 uvalil marylandský guvernér J. Millard Tawes na mesto Cambridge kvôli rasovým nepokojom. Stanné právo vyhlásil iba jediný americký prezident, a to Abraham Lincoln počas občianskej vojny (v rokoch 1862 a 1864).
Nezávislý inštitút Brennan Center for Justice v rozsiahlej štúdii skonštatoval, že „podľa platných zákonov, prezident nemá žiadnu právomoc vyhlásiť stanné právo“. Vyhlásiť ho môžu úrady na úrovni štátov, no neexistujú argumenty, ktoré by takúto moc prisúdili aj prezidentovi. Jediným riešením tejto právnej dilemy je prijatie novej legislatívy, ktorá by tieto medzery v zákone vyplnila.
Odložiť prezidentské voľby v USA je takmer nemožné
Zatiaľ čo sa vedú debaty, či stanné právo na federálnej úrovni vôbec existuje, konanie volieb je naopak v americkom právnom poriadku jasne zakotvené a definované. Právomoc odložiť voľby leží výhradne v rukách Kongresu, no aj ten je značne limitovaný. Prezidentské voľby sa preto napokon konali na deň presne aj počas občianskej vojny, španielskej chrípky, veľkej hospodárskej krízy, druhej svetovej vojny či pandémie COVID-19.
Neexistuje teda žiadny známy prípad odloženia prezidentských volieb. Prvých šesť dekád existencie USA bol konkrétny deň volieb ponechaný na jednotlivé štáty. Od roku 1845 je však pre všetky štáty určený jednotný dátum – utorok po prvom pondelku v novembri. V prípade, že by Kongres chcel voľby odložiť, musel by zmeniť zákon z roku 1845. Na zmenu by boli nutné obe komory Kongresu, čo by bolo v súčasnosti komplikované, keďže v Snemovni reprezentantov dominujú republikáni a v Senáte majú tesnú väčšinu demokrati.
Aj keby sa podarilo posunúť voľby, Bidenovej (alebo akejkoľvek inej) administratíve by to nijako nepomohlo. V roku 1933 bol totiž ratifikovaný 20. dodatok ústavy, podľa ktorého končí prezidentovi funkčné obdobie napoludnie 20. januára po volebnom roku, bez ohľadu na to, či sa voľby konali alebo nie. Ak by v tom čase nebol zvolený prezident, novým úradujúcim prezidentom by sa automaticky stal predseda Snemovne reprezentantov. Tým je v súčasnosti republikán Mike Johnson.
Jediný scenár, ktorým by si úradujúci prezident zachoval moc aj bez volieb, je zmena americkej ústavy. Ide však o zámerne náročný proces, ktorý má zaručiť, aby došlo len k zmenám, na ktorých je celospoločenská zhoda. Potrebné by boli 2/3 hlasov v Snemovni reprezentantov, 2/3 hlasov v Senáte a nakoniec by nový dodatok k ústave museli ratifikovať 3/4 štátov, teda 38 z celkového počtu 50. Do ústavy bolo zasiahnuté v histórii len 16-krát, ak nepočítame prvých 10 dodatkov (tzv. Listina práv) a 21. dodatok, ktorým bol zvrátený 18. dodatok (prohibícia).
Lživé tvrdenia o prezidentských voľbách šíria nedôveryhodné zdroje
Portál Bádateľ je jedným z najznámejších dezinformačných aktérov na Slovensku. Podľa nezávislého projektu Konšpirátori.sk je Bádateľ vysoko nedôveryhodný zdroj, ktorý okrem materiálov podvodného a šarlatánskeho charakteru šíri aj klamlivé, dezinformačné správy, lživú propagandu, konšpiračné teórie a ďalšie „bludy“.
Článok, v ktorom sú šírené klamlivé tvrdenia o prezidentských voľbách v USA, bol prevzatý z americkej stránky The People’s Voice. Podľa Poynter Institute ide o jedného z najpopulárnejších vydavateľov falošných správ na svete a podľa projektu Media Bias/Fact Check je to pochybný zdroj, ktorý má z dôvodu rutinného publikovania falošných správ nulovú dôveryhodnosť.
Tvrdenia v článku sa opierajú o výroky Douglasa Macgregora. Ten je pomerne známym aktérom, ktorý dlhodobo šíri konšpiračné teórie a prokremeľskú propagandu. V minulom roku pred ním varovala aj Polícia SR na svojom Facebooku. V konšpiračných médiách dochádza k vytváraniu falošnej autority, keď je MacGregor uvádzaný ako „plukovník armády USA“ či „americký vojenský predstaviteľ“, hoci v armáde prestal pôsobiť už v roku 2004. Odvtedy vystupuje skôr ako mediálna osobnosť, objavuje sa aj v ruských štátnych médiách, šíri preukázateľné lži a absurdné konšpiračné teórie.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
