Asi päťdesiat ľudí sa v pondelok 20. septembra za zvukov rockovej verzie slovenskej hymny presúva z bratislavského Námestia SNP smerom k sídlu Generálnej prokuratúry. Pred ňou dáva hlasno najavo podporu generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, na ktorého stranu sa prikláňajú v prebiehajúcom súboji bezpečnostných zložiek na Slovensku. Krátko predtým si hŕstka protestujúcich vypočula prejavy aktivistu Mareka Šouna a právnika Mareka Géciho.
Čo sa dočítate v analýze:
- Poslanec Tomáš Taraba je v spore policajtov mimoriadne aktívny
- Ako Smer v komunikácii využíva smrť Milana Lučanského
- Prečo sa do aktuálneho diania zapája aj krachujúca strana Vlasť
- Ako sa k téme stavajú kotlebovci a uhríkovci
- Komu držia stranu takzvané alternatívne médiá a stránky
- Ako zareagovali politici na prepustenie vyšetrovateľov NAKA z väzby
Marek Šoun na happeningu hovorí o čurillovskej mafii a útočí na spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, Ľudovíta Makóa, Borisa Beňu či Františka Imreczeho. Šoun je známy ako občiansky aktivista, ktorý v roku 2016 vďaka diere v zákonoch sformoval alternatívnu políciu pod názvom OZ Boj proti kriminalite, v roku 2012 neúspešne kandidoval do parlamentu za stranu Právo a spravodlivosť. Na facebooku má 32-tisíc sledovateľov a napríklad aj fotografiu s nástrojom pripomínajúcim československý samopal vzor 58.
Moderátorka podujatia, Michaela Hornáčková, ktorá v roku 2020 kandidovala na listine kotlebovej ĽSNS, neskôr uvádza právnika Mareka Géciho, ktorého na facebooku sleduje viac ako 17-tisíc ľudí. Zhromaždeným hovorí, že súčasná vláda sa bojí človeka, ktorý háji právo a zákon a vyzýva ich, aby podporili generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Géci je členom strany Život – národná strana. Na jeden z jeho príspevkov na Facebooku nedávno upozornila aj stránka Polície SR, ktorá sa venuje odhaľovaniu hoaxov.
Géci vo svojom statuse píše o americkej profesorke, ktorá údajne zomrela po podaní tretej dávky vakcíny proti ochoreniu covid-19. „Profesorka zomrela na rakovinu a posledné dni sa sťažovala, že ju do nemocnice nezobrali, lebo bola plná neočkovaných covid pacientov,“ objasňuje hoax policajná stránka.
Na čele strany Život – národná strana stojí nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Hoci sa Taraba do protestov na podporu generálneho prokurátora priamo nezapojil, analýza ICJK a Infosecurity.sk ukázala, že téme súboja v silových zložkách venuje mimoriadny priestor a prináša mu pozornosť na sociálnych sieťach.
Ako sa získava popularita
Situácia v silových zložkách, predovšetkým v polícii, prokuratúre a Slovenskej informačnej službe (SIS), je komplikovaná. S veľkou mierou zjednodušenia sa strany konfliktu dajú rozdeliť na dve skupiny. Na jednej strane stojí Národná kriminálna agentúra (NAKA), Úrad špeciálnej prokuratúry a ministerstvo vnútra, zjednodušene tím. Na druhej je potom Inšpekcia ministerstva vnútra, Generálna prokuratúra s časťou Krajskej prokuratúry v Bratislave a časťou SIS, takzvaný antitím.
Z komunikácie časti politikov, aktivistov a stránok, ktoré často ponúkajú aj neoverený až zavádzajúci obsah či niekedy priamo hoaxy, je však jasne čitateľná strana, na ktorú sa prikláňajú. Exemplárnym príkladom politika, ktorý pôsobí, akoby bol súčasťou sporu, je nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Naplno sa po prvý raz na sociálnych sieťach v tejto súvislosti demaskoval 27. augusta, keď zverejnil krátky status v znení: „Pčolinský išiel do väzby, aby nemohol ovplyvňovať vládnych kajúcnikov. U Kovaříka ako šéfa polície to nehrozí, on dáva rozhovory.” Na status získal 1 253 interakcií, teda lajkov, komentárov či zdieľaní.
Už o deň neskôr bol omnoho úspešnejší so statusom, v ktorom uvádza, že „Čaputová robí hrubý a nezákonný nátlak na prokuratúru.” Taraba v statuse kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú za „mlčanie pri porušovaní práv ľudí”, „zmarenie referenda” a žiadosť o vysvetlenie konania generálneho prokurátora Maroša Žilinku interpretoval ako „hrubý nátlak na nezávislú prokuratúru”. Na ďalší deň sa obvinenému policajnému prezidentovi, aj stretnutiu Čaputovej so Žilinkom, venoval opäť, tento raz mal 3600 interakcií.
Tridsiateho prvého augusta námestník Generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenia exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a Taraba zaznamenal mimoriadne úspešný deň. Celkovo publikoval štyri statusy, s ktorými získal 11 496 interakcií. Najúspešnejšie boli tie, v ktorých Taraba uvádza, že väzba Vladimíra Pčolinského „zaváňa sabotážou v čase núdzového stavu na bezpečnostný orgán štátu. Sabotáž v čase núdzového stavu, ktorý tu vtedy bol myslím, že na takéto činy pozná len jednu sadzbu – doživotie.” Prepusteniu Pčolinského sa Taraba venoval aj v treťom príspevku z 31. augusta, na ktorý získal 4 152 interakcií. V tomto príspevku hovoril o údere pre „organizovanú zločineckú skupinu napojenú na OĽaNO” a prejavil aj názor, že Pčolinský by sa mal vrátiť do čela SIS.
V ďalších dňoch Taraba pokračoval v tejto téme. V analyzovanom období, do 4. septembra, k nej zverejnil ešte šesť statusov, ktoré spolu získali takmer 20-tisíc interakcií. V publikovaní rôznych vyjadrení namierených predovšetkým proti vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi, a v menšej miere proti prezidentke Čaputovej, či súčasnej vláde, pokračoval aj naďalej. V priebehu septembra sa mu podarilo na svojej stránke presiahnuť 40-tisíc fanúšikov.
Biznis s Pčolinského kamarátom Koščom
Pre lepšie pochopenie možnej Tarabovej motivácie na vystupovanie proti policajnému exprezidentovi Petrovi Kovaříkovi, vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi či na podporu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, je potrebné sa pozrieť na jeho biznisovú minulosť. Z obchodného registra vyplýva, že Taraba v minulosti podnikal vo viacerých firmách spoločne s Petrom Koščom.
Košč je dnes obvinený z viacerých korupčných trestných činov vrátane podplácania bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a je na úteku pred políciou. Okrem iného Košč s Tarabom spolu pôsobili napríklad vo firme Dast Holding, ktorá ovláda spoločnosť Dast Security. Tá od roku 2004 až do roku 2021 zarábala na lukratívnych zákazkách od štátnej akciovky Slovenská elektrizačná a prenosová sústava.
„My sme sa s Koščovcami naposledy videli asi v roku 2013, keď sme sa rozišli. Ja som len zostal napísaný v tých firmách, lebo sme sa nedohodli o vysporiadaní Dlhé roky sme neboli v kontakte a skontaktovali sme sa až v okamihu, keď ma zvolili do parlamentu, lebo som sa musel z tých firiem vypísať ako konateľ,” hovoril Taraba pre ICJK ešte koncom apríla. Z katastra nehnuteľností však vyplýva, že Taraba vlastní rodinný dom niekoľko desiatok metrov od domu Petra Košča v zástavbe rodinných domov pri Pezinku. Väčšinu funkcií v spoločných firmách Taraba skutočne opustil v lete 2020, no jedno spojenie s Koščom predsa len zostalo.
Vo firme Pozemky Častá boli podľa obchodného registra spoločníkmi až do 20. apríla tohto roku. Hoci podľa Finstatu firma od roku 2017 nevykazuje žiadnu aktivitu, jej základné imanie má podľa oficiálnych údajov hodnotu 703 712 eur. Podľa firemných dokumentov založených v obchodnom registri väčšinu základného imania tvorili pozemky v Častej, ktoré do firmy vložil Taraba. Napriek tomu mali s Koščom podiely na polovicu. Firma ešte pod názvom TK Develop (ktorý taktiež niesla až do 20.apríla 2021) pripravovala development rodinných domov v obci na východnom úpätí Malých Karpát.
K odchodu Petra Košča z firmy Pozemky Častá došlo mesiac po zverejnení informácie, že je obvinený v prípade uplátku pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Do apríla 2021 boli Taraba a Košč spoločníkmi aj v eseročke Modranský dom. Tá, podobne, ako firma Pozemky Častá, nevykazuje zásadnú aktivitu, od roku 2018 má podľa Finstatu každoročne tržby vo výške 25 600 eur. Koščov podiel v tejto spoločnosti Taraba podľa obchodného registra nadobudol 16. apríla, teda približne tri týždne po Koščovom obvinení.
Okrem toho, že Košč bol dlhodobo vnímaný ako sivá eminencia v silových zložkách a predovšetkým v SIS (mal pôsobiť ako poradca bývalého riaditeľa SIS Jozefa Magalu a tiež sa pohybovať v okolí ďalšieho jej riaditeľa Antona Šfárika), má aj veľmi dobrý vzťah s exriaditeľom SIS Vladimírom Pčolinským. Pčolinský ho nedávno označil za svojho kamaráta, spája ich napríklad aj bývalá prokurátorka a dnes advokátka Eva Mišíková, ktorá Pčolinského aj Košča zastupuje pred orgánmi činnými v trestnom konaní. „S Vladimírom Pčolinským som sa nikdy nestretol a nerozprával,” tvrdí Taraba.
Tandem Blaha a Fico
Najväčší zásah v téme súboja policajných zložiek si, napriek aktivite Tomáša Tarabu, pripísali predstavitelia Smeru, jeho predseda Robert Fico a jeho najaktívnejší poslanec na Facebooku, Ľuboš Blaha.
Blaha sa k téme vyjadroval pravidelne a získaval najviac interakcií na svoje príspevky. Prvý príspevok zverejnil 26. augusta 2021 a venoval sa v ňom obvineniu prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka. „Policajný prezident Kovařík bol obvinený za marenie spravodlivosti. Veľkou otázkou je, prečo ho rovno nešupli do väzby ako Milana Lučanského či iných. Kto ho chráni?” pýta sa Blaha.
Samovraždu bývalého policajného prezidenta Lučanského vo väznici využívajú predstavitelia strany Smer pravidelne. „Slúži aj ako katalyzátor pobúrených reakcií svojich fanúšikov a táto stratégia sa odráža aj na dosahovaných číslach. Blaha vo svojich príspevkoch venujúcich sa situácii v policajnom zbore nazbieral len do konca septembra viac ako 50-tisíc interakcií,“ hovorí Michaela Ružičková z portálu Infosecurity.sk.
Top statusy Ľuboša Blahu a Roberta Fica
18 124 interakcií
17 963 interakcií
17 191 interakcií
15 484 interakcií
12 114 interakcií
Zatiaľ najviac interakcií – 18 124 – získal Blaha na príspevok z 2. septembra 2021, v ktorom reagoval na tlačovú konferenciu Maroša Žilinku. Tú Blaha označil za „preplesk” pre “liberálnu kaviareň,” opätovne spomínal aj Milana Lučanského a písal aj o tom, že: „Lipšic či Matovič sa mocensky potrebuje niekoho zbaviť a tak si jeho gestapo nájde nejakého zločinca, ktorému sa povie, čo má na nevinnú obeť nakydať. Takto dali dole Milana Lučanského a ďalšie desiatky ľudí.” Desiatky tisíc interakcií Blaha zbieral aj v ďalších dňoch.
Predseda Smeru Robert Fico sa spočiatku téme súboja v silových zložkách zvlášť nevenoval. Udalosti sa totiž diali v čase, keď Smer v Košiciach organizoval protivládny protest. Ak sa aj Fico dotkol témy silových zložiek, zvyčajne ju spojil s útokom na prezidentku či na súčasnú vládu. Výraznejšie sa začal boju v silových zložkách štátu venovať až v druhej polovici septembra.
Populárnym bol napríklad jeho príspevok z tretieho septembra, ktorým reagoval na košický protest. Príspevok nazval „Košické memorandum” a namieril ho proti prezidentke Zuzane Čaputovej a vláde. V texte Fico uvádza, že „vládna moc a hlava štátu zneužívajú ústavu a porušujú v rozsahu nemajúcom v dejinách samostatnej SR obdobu. Ich najväčším zločinom je zmarenie referenda. Prezidentka sa otvorene postavila proti státisícom ľudí, ktorí si želali predčasné voľby.” Týmto príspevkom získal takmer 10-tisíc interakcií.
Kým vo forme statusov Fico výrazne o vojne policajtov nehovorí, témy sa dotýka predovšetkým vo svojich videách. Či už ide o štylizované videá, alebo prejavy z tlačových konferencií. Išlo napríklad o prejav, v ktorom hovorí, že ak by na Slovensku existovala elementárna spravodlivosť, Roman Mikulec by už sedel vo väzbe, ktoré má vyše 7500 interakcií a viac ako 75-tisíc zobrazení. Podľa údajov z Facebooku majú jeho najpopulárnejšie videá aj viac ako 100-tisíc zobrazení.
Úspešné bolo aj Ficovo video z 19. septembra, v ktorom okrem komentovania situácie v silových zložkách útočí aj na novinárov. Získalo viac ako 11-tisíc interakcií a 124-tisíc zobrazení. Záznamy tlačových konferencií zvyčajne také úspešné nebývajú, počas septembra mali v priemere o málo viac ako 3000 interakcií.
Vo svojich prejavoch sa Robert Fico snaží navodiť dojem, že všetky výpovede spolupracujúcich obvinených sú manipulované vyšetrovateľmi NAKA. V skutočnosti sa k pozmenenej výpovedi zatiaľ priznal jediný kajúcnik, Csaba Dömötör, aj to v prípade nesúvisiacom so žiadnou zo závažných káuz. Okrem toho Fico čoraz častejšie útočí aj na novinárov.
Zvrat – prepustenie vyšetrovateľov NAKA
V piatok 1. októbra bratislavský Krajský súd prepustil na slobodu štvoricu vyšetrovateľov NAKA, obvinených zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Krajský súd vo svojom rozhodnutí o prepustení stíhaných vyšetrovateľov z väzby konštatoval, že nevidí žiadny dôvod na stíhanie štvorice vyšetrovateľov. Kým na stránkach takzvaných konšpiračných médií a facebookových stránok s nejasným pozadím sa správa objavila takmer okamžite, opoziční politici sa témy dotkli len veľmi pomaly a okrajovo. Napríklad Ľuboš Blaha do nedeľného večera (3.10.) k téme status nepublikoval vôbec.
Strana Smer na udalosť reagovala tlačovou konferenciou, na ktorej jej predseda Robert Fico zopakoval svoje pozície k prebiehajúcemu konfliktu v silových zložkách. „Títo štyria takzvaní elitní vyšetrovatalia NAKA, v našich očiach zločinci a podvodníci (…) neboli obvinení na základe výpovedí nejakých kajúcnikov, ale na základe presných prepisov odposluchov,“ vyhlásil Fico pred médiami. Video so záznamom z Ficovej tlačovky má 3139 interakcií.
Na druhej strane, spomedzi koaličných politikov sa k téme vyjadrili viacerí z nich. Minister vnútra Roman Mikulec napísal, že „Nezávislý súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že trestné stíhanie je neopodstatnené. Je to jasný dôkaz toho, že títo ľudia robili svoju prácu podľa najlepšieho svedomia a vedomia napriek tomu, že by si niektorí priali opak. Ako napríklad poslanec Fico.“ Na svoj status získal 4740 interakcií.
1930 interakcií na svoj komentár k prepusteniu vyšetrovateľov z väzby získal aj Juraj Šeliga zo Za ľudí, k téme sa vyjadrila aj predsedníčka hnutia Veronika Remišová, ktorá získala viac ako 2000 interakcií.
Dosah má premiér, Sme rodina nie
Vládna koalícia, s výnimkou hnutia Sme rodina Borisa Kollára, a prezidentka Zuzana Čaputová sa v sledovanom období vyjadreniami na sociálnych sieťach dostávali do kontrastu s tvrdeniami strán Smer či Hlas. Najvýraznejšou postavou bola Zuzana Čaputová, ktorá 31. augusta publikovala príspevok, v ktorom hovorí, že zrušenie obvinení Vladimíra Pčolinského je prekvapujúce „o to viac, že len minulý týždeň senát Najvyššieho súdu (…) nevidel dôvody na zrušenie väzby.“ Na svoj príspevok získala 7473 interakcií.
Najaktívnejšou v téme vojny v silových zložkách bola predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Vyjadrila sa už k obvineniu policajného prezidenta Petra Kovaříka, komentovala aj zrušenia obvinení Vladimíra Pčolinského či diskutovaný paragraf 363 trestného poriadku. Najväčší zásah, 4093 interakcií, získala Remišová pri videu, v ktorom reaguje na útok zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Spomedzi opozičných poslancov získal výraznejší počet interakcí, 4232, poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál, ktorý sa vo svojom statuse zastal redakcií Denníka N, denníka SME a portálu Aktuality.sk, ktoré generálna prokuratúra nepustila na tlačovú konferenciu, kde obhajovala postup vo veci Vladimíra Pčolinského. „Maroš Žilinka (…) bezočivo porušil tlačový zákon,“ napísal Dostál.
Výraznejšie sa k téme vyjadruje aj najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO, no bez výrazne vyššieho počtu interakcií, v priemere sa súčet lajkov, komentárov a zdieľaní pohybuje pri príspevkoch na túto tému na úrovni okolo 1500. Výnimkou sú niektoré statusy ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa k téme pravidelne vyjadruje. „Ficov tragikomický cirkus úbohosti. Každá tlačovka poslanca Fica je vždy zaručeným tragikomickým predstavením,“ napísal Mikulec 3. septembra a získal 8955 interakcií. Výrazný zásah, 13 673 interakcií, získalo aj video premiéra Eduarda Hegera s titulkom „Mafia a korupcia budú porazené.“
Obsah komunikácie vládneho hnutia Sme rodina v diskusii ohľadom konfliktu v silových zložkách je opačný, ako je tomu pri zvyšku vládnej koalície. Boris Kollár písal napríklad aj o „Čurillovskej mafii.“ Ján Čurilla je jedným z vyšetrovateľov NAKA, ktorý pracoval na najzávažnejších prípadoch a patrí aj k tym, ktorých obvinilia inšpekcia a po niekoľkých dňoch ho z väzby prepustil krajský súd. Dôvodom je predovšetkým fakt, že Vladimíra Pčolinského, ktorého obvinenie a väzba je jedným z hlavných sporných bodov ostatných mesiacov, do funkcie nominovalo práve hnutie Borisa Kolllára. Z počtu interakcií na Facebooku však vyplýva, že táto téma fanúšikov hnutia nezaujíma. Ani jeden zo statusov, ktorý v sledovanom období na túto tému hnutie alebo jeho predstavitelia publikovali, nedosiahol viac ako 1000 interakcií.
Najúspešnejším bol príspevok, v ktorom 20. septembra Boris Kollár zaútočil na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica „Nie pán špeciálny prokurátor, nič nie je vyriešené. Očakávam, že sa ospravedlníte Slovenskej informačnej službe za to, že ste ju klamlivo zatiahli do prebiehajúcej kauzy,“ napísal Kollár a na príspevok získal 1255 interakcií. Oveľa viac aj za posledný mesiac v Sme rodina fungovali témy ako ceny energií či nájomné byty.
Ako sa darí zvyšku Smeru
Podobne, ako pri antivakcinačnom hnutí, aj pri vojne v polícii je Ľuboš Blaha najaktívnejším sponzorom svojich vlastných príspevkov. Od konca augusta do 29.9. zaplatil reklamu s rozpočtom do sto eur pri devätnástich svojich príspevkoch, ktoré sa viac či menej dotýkali situácie v bezpečnostných zložkách. Robert Fico v rovnakom čase sponzoroval len osem príspevkov s touto tematikou, viac sa venoval iným témam.
Sponzoring ostatných predstaviteľov Smeru bol zanedbateľný, poslanec Ladislav Kamenický sponzoroval k tejto téme dva príspevky a Erik Kaliňák štyri. Všetky boli s rovnakým rozpočtom do sto eur. Ostatné strany či politickí predstavitelia príspevky na tému vojny v polícii nesponzorovali vôbec.
Medzi ďalšími populárnymi statusmi politikov zo SMER-SD sa objavil príspevok Erika Kaliňáka z 28. augusta 2021. Reagoval v ňom na články Mareka Vagoviča z portálu Aktuality.sk, v ktorých kritizoval Maroša Žilinku. „Okrem ostrého slovníka namiereného proti Vagovičovi sa Kaliňák zameral aj na osobu Daniela Lipšica. Špeciálnu prokuratúru považuje za mafiu s politickým a mediálnym krytím, ktorej mala cestu vydláždiť Matovičova vláda,” hovorí Michaela Ružičková, analytička portálu Infosecurity, ktorý analýzu pripravoval.
Na konci príspevku, ktorý získal 1418 interakcií sľubuje predstaviteľom silových zložiek a Špeciálnej prokuratúry spravodlivý súd. Viac ako 8000 interakcií a vyše 137-tisíc zobrazení, malo aj Kaliňákovo video, v ktorom spája Daniela Lipšica, Zuzanu Čaputovú a skupinu Penta. Erik Kaliňák vo všeobecnosti zaznamenával v súvislosti s analyzovanou témou široký dosah svojich príspevkov. Okrem písania statusov sa sústredí aj na prípravu rôznych krátkych videí.
Hlas Vlasti a ostatní
V porovnaní so Smerom sa strana Hlas Petra Pellegriniho v súboji bezpečnostných zložiek v priestore sociálnych sietí angažuje menej výrazne. Počas sledovaného obdobia napríklad na platené príspevky k tejto téme neminul Hlas a jeho predstavitelia ani euro. Sám Pellegrini zdieľal prvý status k téme obvinenia bývalého policajného prezidenta Kovaříka 26. augusta a získal 2389 interakcií.
V danom príspevku Pellegrini interpretuje obvinenie ako dôkaz toho, že polícia nie je nezávislá, „nemá rozviazané ruky, práve naopak, je ovplyvňovaná priamymi zásahmi jej najvyšších predstaviteľov, ktoré sú politicky motivované.” Výsledkom pôsobenia Igora Matoviča, Daniela Lipšica, Romana Mikulca a Petra Kovaříka má byť podľa Pellegriniho „organizovaná skupinka vyšetrovateľov a prokurátorov Špeciálnej prokuratúry, ktorá manipuluje vyšetrovanie politických káuz a koordinuje výpovede profesionálnych udavačov.”
V lete sa v médiách v súvislosti s možnou korupciou začalo objavovať aj meno Petra Pellegriniho. Podnikateľ Michal Suchoba a bývalý riaditeľ Finančnej správy František Imrecze vypovedali, že si Pellegrini vypýtal províziu za to, aby včas prešli žiadúce zmeny zákonov. Pellegrini podozrenia odmieta, polícia ho v tejto veci doteraz nevypočula.
Denisa Saková sa 31. augusta v statuse vyjadrila k zrušeniu obvinení voči Vladimírovi Pčolinskému. Okrem iného v texte poukázala na politický rozmer jeho prípadu, a teda otázku, či sa bude môcť Pčolinský vrátiť do čela SIS. Vážnejšou otázkou je však podľa nej, „kto za tento škandál prevezme zodpovednosť?” Na príspevok získala 2 342 interakcií.
Aj v nasledujúcich dňoch dvaja najvýraznejší predstavitelia strany Hlas pokračovali v nastolenej rétorike a opakovane sa zastávali generálneho prokurátora a útočili na vládnu koalíciu. Zaujímavým detailom je, že vo svojich príspevkoch sa politici Hlasu na rozdiel od Smeru dotýkajú prezidentky Čaputovej len veľmi okrajovo. V statusoch týkajúcich sa témy sa Zuzana Čaputová objavila len dva razy, pričom v statusoch strany Smer je prítomná takmer neustále.
Peter Pellegrini sa taktiež nedávno vyjadril aj k obvineniu novinárov Denníka N Moniky Tódovej a Konštantína Čikovského, keď vyhlásil, že „zákon musí platiť pre všetkých.” Tento príspevok získal 2000 interakcií, na rozdiel napríklad od statusu Ľuboša Blahu, ktorý svojím spracovaním tejto témy získal 16 483 interakcií.
Pozoruhodná je v otázke bojov v silových zložkách aktivita Romana Michelka, ktorý vo voľbách 2020 kandidoval za skrachovanú stranu Vlasť Štefana Harabina. Vo svojich príspevkoch vystupuje ako analytik s hlbším pohľadom do vnútra problému. Podľa Michelka sa „Peter Kovařík stal obeťou náhradnej vojny, ktorá sa odohráva na vyššej úrovni.” „Má ísť o konflikt medzi stranou Sme Rodina zastúpenou Borisom Kollárom a Vladimírom Pčolinským a na druhej strane Špeciálnou prokuratúrou, Danielom Lipšicom a Igorom Matovičom,“ vysvetľuje Michaela Ružičková. Michelko menuje ďalších aktérov, ktorí majú byť účastníkmi konfliktu.
Roman Michelko pravidelne píše pre Hlavné správy, Zem & Vek, Slovenské národné noviny či portál Veci-verejné, ktorý nadväzuje na magazín Dav dva. V registri občianskych združení figuruje ako štatutár občianskeho združenia Dav dva, ultraľavicového magazínu, ktorý mal blízko napríklad k Ľubošovi Blahovi. Aj nedávno sa Michelko s Blahom stretli v diskusii v rámci cyklu Neliberálna kaviareň.
Spomedzi nepolitických aktérov, respektíve politikov na úplnom okraji spektra, si analýza portálu Infosecurity.sk na strane takzvaného policajného antitímu všimla ešte aj politického analytika Eduarda Chmelára. Chmelár vo svojom príspevku z 3. septembra vehementne obhajuje paragraf 363, ktorý umožňuje generálnej prokuratúre zrušiť akékoľvek obvinenie a argumentuje pritom rúcaním základov právneho štátu. Jeho status získal 9184 interakcií.
Stránky s nejasným pozadím
Okrem politikov a individuálnych profilov na Facebooku sa do súboja policajných zložiek aktívne zapájali aj facebookové stránky bez zjavnej administrátorskej štruktúry či médiá, ktoré portál konspiratori.sk radí medzi stránky, pri ktorých je na mieste pochybovať o dôveryhodnosti ich obsahu. Jednou z nich je aj portál, respektíve časopis Extraplus, ktorý je dlhodobo označovaný za nacionalistický.
„Koncom augusta časopisu poskytol rozhovor Robert Fico, v ktorom sa vyjadroval aj k väzbe Vladimíra Pčolinského, ktorý mal otvorene hovoriť o manipulovaní v trestných konaniach,” hovorí Michaela Ružičková z portálu Infosecurity.sk. Strana Smer vo všeobecnosti dostáva na stránkach magazínu bohatý priestor, v minulosti Extraplus spolupracovalo na príprave knihy statusov Ľuboša Blahu. Výraznejší zásah však časopis na svojej stránke na Facebooku nedosiahol.
Téme konfliktu v silových zložkách sa široko venoval aj konšpiračný web Slobodný vysielač, ktorý obhajoval postoje generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Téma Žilinkovej tlačovej besedy, kde generálny prokurátor kritizoval prezidentku Čaputovú sa objavila na stránkach Hlavný denník (492 interakcií), Hlavné správy (1 015 interakcií), Dav Dva (866 interakcií). Úspešná bola aj v bulvárnych médiách Plus jeden deň (6 570 interakcií) a Nový čas (4 924 interakcií).
V kontexte problematických stránok na Facebooku bola téma taktiež pomerne atraktívnou. Venovali sa jej najmä stránky nocomment.sk, Informácie bez cenzúry, Matovičov cirkus, Nezomri, Trúba N či Neverím falošným politikom. Najúspešnejšou bola stránka Matovičov cirkus s videom z tlačovej besedy Maroša Žilinku s popisom, na ktoré získala 8 966 interakcií.
Príspevok obsahuje popis: „Lipšic si myslel, že Žilinka bude kryť jeho svojvoľný „americký” výklad našich zákonov, no zmýlil sa! Včera vytriezvel aj so svojimi novinárskymi ovečkami, ktoré cez média určovali, koho treba zavrieť a komu odpustia…” Zároveň hovorí o úpadku právneho štátu, ktorý mali nahradiť „politické popravy”.
ICJK oslovilo všetky spomenuté stránky na Facebooku s otázkami, kto za nimi stojí a či sú nejakým spôsobom prepojené na politikov alebo politické strany. S výnimkou stránky Informácie bez cenzúry sme však odpoveď nedostali. „Nie sme členmi žiadnej politickej strany ani mimovládnej organizácie. Všetko robíme zadarmo,” reagoval administrátor stránky.
Pri žiadnej zo stránok na Facebooku nie je možné na základe zdieľaného obsahu jednoznačne preukázať, kto za nimi môže reálne stáť.
