Odvolanie ukrajinskej ombudsmanky zneužili dezinformační aktéri na spochybnenie správ o sexuálnom násilí zo strany ruských vojakov na Ukrajine

Dezinformační aktéri zneužili odvolanie ukrajinskej ombudsmanky na spochybnenie prípadov sexuálneho násilia zo strany ruských okupantov, ako aj celkovej dôveryhodnosti Ukrajiny. Vo svojich príspevkoch však zamlčali, že ombudsmanka síce preháňala o znásilneniach, avšak dôkazov o sexuálnom násilí je veľké množstvo.

Viaceré slovenské médiá známe šírením problematického obsahu priniesli 9. a 10. mája 2022 „škandalózne odhalenia“ o odvolaní ukrajinskej ombudsmanky Ludmyly Denisovovej. Príklady môžete nájsť tu, tu, tu alebo tu.

Portály informovali, že ombudsmanka bola odvolaná preto, že si vymyslela správy o sexuálnom násilí zo strany ruských vojsk na ukrajinskom obyvateľstve.

Tieto tvrdenia sú síce pravdivé, nie však úplné. Stránky s problematickým obsahom vynechali z kontextu informáciu, že preháňanie o znásilneniach bolo len jedným z veľkého množstva dôvodov na odvolanie.

Zároveň žiadny z portálov neuviedol na pravú mieru, že existuje značné množstvo dôkazov zozbieraných medzinárodnými organizáciami a vyšetrovacími tímami, ktoré potvrdzujú, že ruskí okupanti páchajú sexuálne násilie na Ukrajincoch.  

Ukrajinská ombudsmanka bola odvolaná kvôli veľkému množstvu sťažností rôzneho druhu

Ukrajinskú ombudsmanku Denisovovu odvolali 31. mája 2022, pričom poslanci Najvyššej rady (ukrajinský parlament, pozn. red.) uviedli niekoľko dôvodov na vyslovenie nedôvery. Medzi nimi boli napríklad úniky citlivých informácií, nedostatočná komunikácia s poslancami, neprimerané množstvo času trávenom na Západe namiesto pomoci vlastnej krajine či nízka angažovanosť pri organizovaní humanitárnych koridorov.

Poslanec Denis Maslov uviedol, že ombudsmanka odvolali kvôli veľkému množstvu sťažností, ktoré na jej úrad prichádzali. Medzi najzávažnejšie prípady patria úniky citlivých informácií, ktoré poškodili záujmy ľudí a celej krajiny.

Ako príklad Maslov uviedol nedávnu situáciu, keď sa na sociálnych sieťach objavila informácia, že v Chersonskej oblasti sa v kostoloch ukrýva 57 ukrajinských sirôt. Túto správu následne využili ruské špeciálne služby a tieto deti odviezli na územie Ruskej federácie.

Podpredseda parlamentného regulačného výboru Pavlo Frolov za najväčší problém označil Denisovovej neschopnosť dohliadať na otvorenie humanitárnych koridorov vo vojnových zónach Ukrajiny, riešiť únosy Ukrajincov okupovaných území a zabezpečiť ochranu a výmenu zajatcov.

Okrem toho sa dnes už bývalá ombudsmanka údajne príliš sústredila na prácu s médiami a na zbytočné opisovanie sexuálne motivovaných zločinov, vrátane znásilňovania detí. Niektoré z týchto opisov navyše neboli overené. To poškodilo povesť Ukrajiny a odvrátilo pozornosť od iných dokázaných zločinov a problémov.

Voči detailnému informovaniu o sexuálnom násilí sa ohradili aj mnohí ukrajinskí novinári a aktivisti za ľudské práva. Takéto zločiny sú totiž tragédiou a nie predmetom verejného škandálu. V otvorenom liste uviedli, že „úlohou ombudsmana je v prvom rade zohľadňovať práva a dôstojnosť pozostalých a ich príbuzných“.

Odvolanie ombudsmanky nedokazuje, že na Ukrajine nedochádza k sexuálnemu násiliu zo strany ruských vojsk

Je teda pravdou, že Denisovová zveličovala a nepredkladala relevantné dôkazy o sexuálnom násilí páchanom ruskými vojakmi na Ukrajine, avšak tvrdenia, že k takýmto udalostiam nedochádzalo, sú nepravdivé. Netvrdia to ani poslanci, ktorí Denisovovú odvolali.

Početné prípady sexuálneho násilia zo strany ruských síl potvrdzujú výpovede obetí, ako aj dokumenty získané medzinárodnými organizáciami.

Kyjev na konci mája evidoval okolo 15-tisíc možných vojnových zločinov zo strany ruských vojsk. Podľa hlavnej prokurátorky Iryny Venediktovej denne pribúda 200 až 300 nových obvinení. Momentálne sa vyšetrujú zločiny týkajúce sa mučenia, zabíjania civilistov, ničenia civilnej infraštruktúry aj sexuálneho násilia.

Medzinárodný trestný súd (MTS) zároveň zriadil 42-členný vyšetrovací tím, ktorý má skúmať údajné vojnové zločiny na Ukrajine. V rámci spoločného vyšetrovacieho tímu sa na objasňovaní zločinov podieľa aj Slovensko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Okrem toho začalo 18 krajín vlastné vyšetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) zdokumentovala prípady vojnových zločinov spáchaných ruskými silami na civilistoch na okupovanom území v Černihivskej, Charkovskej a Kyjevskej oblasti na Ukrajine. Tieto prípady zahŕňali znásilnenia, popravy bez súdu a iné formy nezákonného násilia a vyhrážok.

Existenciu dôveryhodných dôkazov o sexuálnom násilí potvrdila taktiež napríklad Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine alebo britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodardová.

Okrem toho priniesli nezávislé médiá niekoľko svedectiev samotných obetí sexuálneho násilia zo strany ruských vojakov. Súdni lekári, ktorí vykonali pitvu obetí nájdených v Kyjevskej oblasti, zároveň našli dôkazy, že ruské sily niektoré ženy pred zabitím znásilnili.

Aj napriek množstvu zdokumentovaných prípadov existujú dôvodné obavy, že prípadov sexuálneho násilia je omnoho viac. Práve preto neboli zverejnené oficiálne čísla o miere sexuálneho násilia zo strany ruských vojsk. Podľa ukrajinských predstaviteľov je o tomto type zločinov zatiaľ iba čiastočný obraz. Štatistiky by preto neukázali celkový rozmer tohto problému. 

Kateryna Čerepachová, riaditeľka organizácie La Strada Ukraine, potvrdila, že väčšina obetí sexuálneho násilia zo strany ruských okupantov, ktorá ich kontaktovala, nebola ochotná hovoriť s políciou alebo prokuratúrou. Organizácia La Strada Ukraine prevádzkuje národnú linku pre obete domáceho násilia a rodovej diskriminácie.

Pramila Pattenová, osobitná zástupkyňa OSN pre sexuálne násilie v konfliktoch, súhlasí, že tento typ zločinov je aj naďalej masívne podceňovaný a nedostatočne nahlasovaný. Obete sexuálneho násilia len v malom počte prípadov vypovedajú na kompetentných úradoch. Počas vojny je navyše situácia výrazne horšia.

Šíritelia proruskej propagandy zneužili informáciu o odvolanej ombudsmanke na propagovanie naratívu o „nedôveryhodnej Ukrajine“

Správu o odvolaní ukrajinskej ombudsmanky zneužili dezinformačné médiá a niektorí opoziční politici na spochybňovanie zločinov ruských vojsk na Ukrajine. Títo aktéri sa zároveň pokúšajú oslabiť dôveru a podporu Ukrajine, ktorá čelí agresívnemu útoku zo strany Ruska.

Marek Kurta zo strany Republika napríklad napísal: „Šokujúce? Nečakané? Koľko z tých správ, čo dennodenne vidíme sú vlastne pravdou?

V rovnakom štýle sa vyjadril aj Tomáš Taraba, predseda strany Život – Národná strana, ktorý bol do parlamentu zvolený za stranu ĽSNS. Ten v súvislosti s odvolanou ombudsmankou napísal, že „Ukrajina sa informačne hrá so svetom“ a zavádza „celú politickú európsku elitu“.

Presadzovaním tohto naratívu pomáhajú politici a stránky s problematickým obsahom šíriť ruskú propagandu na Slovensku. Jedným z hlavných zámerov kremeľských kampaní je totiž oslabiť podporu neprávom napadnutej Ukrajine.

V tomto prípade dezinformační aktéri odstránili alebo zamlčali z pôvodnej pravdivej správy informácie, ktoré im nevyhovovali. K tomu pridali zopár rečníckych otázok a poznámok, ktorými usilujú o podkopanie dôveryhodnosti Ukrajiny. Takáto stratégia môže viesť k ovplyvneniu verejnej mienky a k nižšej ochote pomáhať obeti agresie.

Zaujímavosť je, že správu o odvolaní Denisovovej prevzali dezinformačné stránky a politici prevažne z portálov HNonline a Pravda. Tie sa odvolávali na článok, ktorý zverejnilo české médium iDnes.

Zatiaľ čo iDnes svojim čitateľom pripomenul, že existuje množstvo dôkazov o sexuálnom násilí a iné formy zločinov páchaných zo strany ruských vojsk na Ukrajine, v slovenských médiách o tom nepadla žiadna zmienka.

Všetky tri spomínané portály sa v článkoch zamerali na obvinenia Denisovovej, že zveličovala sexuálne násielie zo strany ruských okupantov, ani jeden z nich však neuviedol ostatné dôvody na odvolanie. Takéto čiastkové a nedostatočné informovanie uľahčilo prácu dezinformačným aktérom a pomohlo legitimizovať ich zavádzajúce tvrdenia.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Karlovej univerzite v Prahe so zameraním na vnútroštátne a medzinárodné konflikty. Aktuálne sa venuje témam zaoberajúcim sa informačnou bezpečnosťou a problematike regulácie online platforiem. Kontakt: katarina.drevena@infosecurity.sk