Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- O výsledkoch druhého kola prezidentských volieb rozhodli aj voliči mobilizovaní strachom a neistotou. Naratívy o vojnovom štváčstve či slúžení Západu, ktorými sa v antikampani útočilo na Ivana Korčoka, nabrali v dňoch pred voľbami nielen na intenzite, ale aj efektivite. Na ich šírení sa podieľal dezinformačný ekosystém, vrátane členov vlády.
- Blížiace sa eurovoľby otvárajú priestor pre ďalšie pôsobenie dezinformačných aktérov. Paradoxne, ide najmä o politikov, ktorí sa aj tento rok budú uchádzať o kreslo v Európskom parlamente. Pri svojej komunikácii využívajú najmä osvedčené témy – strašia stratou suverenity a apelujú na ochranu tzv. tradičných hodnôt.
- V slovenskom informačnom priestore čoraz viac dominujú naratívy, ktoré voči sebe priamo stavajú Európsku úniu a Rusko. Okrem kauzy serveru Voice of Europe, ktorým sa Moskva mala snažiť o ovplyvnenie eurovolieb, napomáha aj glorifikácia Ruska ako nezištného osloboditeľa a bojovníka proti fašizmu.
Antikampaň strachu a vojny
Víťazom prezidentských volieb na Slovensku sa stal Peter Pellegrini. V druhom kole získal predseda strany Hlas-SD 53,1 % hlasov voličov. Výsledku dopomohla aj relatívne vysoká volebná účasť. Časť voličov bola pred rozhodujúcim dňom mobilizovaná silnou antikampaňou voči Ivanovi Korčokovi a šírením strachu. Dominovali najmä dva naratívy – strašenie zatiahnutím do vojny a diskreditácia občianskeho kandidáta ako sluhu cudzích záujmov.
Do antikampane sa zapojili predovšetkým členovia vládnej koalície. Vo svojom podpornom videu pre Petra Pellegriniho sa Robert Fico vyjadril celkom jasne. Korčoka označil za vojnového štváča, ktorý by vraj neváhal pri vyslaní vojakov na Ukrajinu. Kým Korčok údajne počúva rozhodnutia zo Západu, Pellegrini má poznať hodnotu mieru. Fico sa touto rétorikou vracia k falošným volaniam po mieri, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcom reporte.
Na tejto báze boli nielenže rozdeľovaní kandidáti, ale aj spoločnosť či médiá. Aj v ďalšom videu Fico označil potenciálne zvolenie Korčoka za prezidenta za mimoriadne nebezpečné. Dôvodom opäť malo byť to, že Korčok má slúžiť výhradne svojim chlebodarcom – zahraničiu, mimovládnym organizáciám či médiám. Fico tieto tvrdenia priniesol bez akýchkoľvek dôkazov. Zároveň tak pokračoval v polarizácii spoločnosti na dva tábory – tých, ktorí uznávajú tzv. suverénnu zahraničnú politiku Slovenska, a tých, ktorí chcú slúžiť Západu. Aj do predvolebnej kampane tak Fico spolu s ďalšími aktérmi zaradili dlhodobo známe naratívy s mobilizačným potenciálom.
Pridal sa aj Matúš Šutaj Eštok, súčasný minister vnútra a spolustranník Petra Pellegriniho (Hlas-SD), ktorý Korčoka označil priamo za „prezidenta vojny“. S podobným strašením o zatiahnutí Slovenska do vojny a vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu prišiel aj Peter Kmec či Denisa Saková (obaja členovia vlády a Hlas-SD). V príspevku, kde aj ďalší členovia strany Hlas-SD koordinovane vyzývali k voľbe mieru a nie vojny, použili obrázok starej ženy objímajúcej vojaka. Z rukávu vojaka však vyretušovali ukrajinskú vlajku. Burcovanie negatívnych emócií a strachu voličov prostredníctvom upravených fotiek z konfliktu, v ktorom sa členovia vlády v niektorých momentoch snažia obhajovať agresora, ukazuje, ako manipulatívne sa dá pristúpiť k predvolebnej kampani.
S podobnou antikampaňou operoval vo svojich príspevkoch aj poslanec Ľuboš Blaha (SMER-SSD). Vo videu, ktoré prezdieľala aj oficiálna facebooková stránka SMER-SSD, sa Blaha o Korčokovi vyjadruje ako o vojnovom štváčovi. Cherry-pickingom ho spája s aktivitami NATO v Juhoslávii a Iraku, a zároveň ho obviňuje z toho, že Slovensko ženie do konfliktu s Ruskom. Poslanec pri tom opäť raz prílišne zjednodušuje komplexné situácie a útočí emočne nabitými témami, ktoré sú v slovenskom informačnom priestore dlhodobo zneužívané pre manipuláciu nálad v spoločnosti.
K mobilizácii voličov proti Ivanovi Korčokovi prispeli aj členovia hnutia Republika. Jeho predseda Milan Uhrík Korčoka označil za hrozbu. Miroslav Suja, člen Republiky, Korčoka zas vidí ako liberálneho poskoka EÚ a NATO. Podobnú rétoriku zvolila aj Lívia Pavlíková, ktorá sa v minulosti angažovala v dezinformačnom projekte KulturBlog a dnes kandiduje za hnutie Republika do Európskeho parlamentu. Prezidentské voľby na Slovensku tak pre mnohých aktérov z dezinformačného spektra znamenali aj príležitosť zviditeľniť sa a nastoliť agendu do ďalších týždňov.
Výsledky volieb ukázali, že šírenie dezinformácií či manipulovanie reality sú efektívnym nástrojom pre mobilizáciu časti spoločnosti. Tá je naďalej uvedomele polarizovaná na dva tábory práve naratívmi, ktoré umocňujú strach, neistotu a ďalšie negatívne emócie. Súčasťou procesu je aj budovanie nenávisti a posilňovanie dynamiky „my vs. oni“, ktorá môže byť využitá aj počas nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Deliacich línií je viacero, stačí si len vybrať.
Zlovestný Brusel, glorifikované Rusko
S blížiacim sa 8. júnom 2024, kedy sa budú konať eurovoľby, rastie v slovenskom informačnom priestore aktivita aktérov, ktorí na EÚ dlhodobo útočia aj prostredníctvom dezinformácií. Paradoxne, častokrát ide o politikov, ktorí sa aj tento rok budú uchádzať o miesto v Európskom parlamente.
Začiatkom apríla sa časť dezinformačnej scény venovala téme spoločnosti Voice of Europe, ktorá bola podľa Bezpečnostnej informačnej služby Českej republiky (BIS) nástrojom pre financovanie novinárov a niektorých kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu s cieľom obhajovať ruské zahraničnopolitické záujmy. Rozhovory obvinenému portálu poskytlo viacero slovenských politikov, ktorí sa dlhodobo podieľajú na šírení proruských naratívov.
Jeden z nich, Milan Uhrík (súčasný predseda hnutia Republika), tieto obvinenia odmietol a označil ich za súčasť eurokampane. Spoločne s ďalšími europolitikmi na zozname mali byť obvinení z toho, že sa otvorene stavajú proti vojne na Ukrajine a oponujú tajným kruhom, ktoré sa zasadzujú o predlžovanie konfliktu. Uhrík sa tak manipulatívne a bez akýchkoľvek dôkazov snaží o otočenie optiky, utieka sa k opätovnému použitiu falošných volaní po mieri a zároveň útočí na tých, ktorí na rozdiel od neho odmietajú kapituláciu Ukrajiny.
O čosi ďalej zašiel vo svojom vyjadrení k tejto téme Eduard Chmelár, súčasný poradca premiéra Fica. Ten sa vo svojom príspevku taktiež snažil o spochybnenie obvinení BIS, konšpiračne ich označil za vyššiu spravodajskú hru, ktorou sa vraj „Európska komisia pokúša cenzurovať svojich politických nepriateľov“. Brusel sa podľa Chmelára obáva výsledkov volieb. Bez dôkazov teda pred svojim publikom vytvára zdanie o tajnom a zlomyselnom konaní Bruselu, ktorý celkom manipulatívne stavia do opozície voči Rusku, ktoré touto rétorikou obhajuje.
Opakujúcou sa témou je oblasť ochrany tzv. tradičných hodnôt. Téma je dezinformátormi dlhodobo zneužívaná z jednoduchého dôvodu – umožňuje polarizáciu a budovanie nenávisti voči vonkajšiemu nepriateľovi. Brusel a EÚ sú v tomto kontexte dlhodobo vykresľované ako hrozba pre tradičné slovenské hodnoty a suverenitu. Médiom pre zdieľanie týchto polarizačných tvrdení sú predovšetkým naratívy súvisiace s témou LGBTI+, genderu či viery.
Ako príklad môžu poslúžiť nedávne príspevky, ktoré publikoval Milan Uhrík. V obidvoch nasleduje rovnaký modus operandi – prezdieľa prejav spriatelených kolegov z Európskeho parlamentu, ktorý v závere doplní o vlastné stanovisko. Spravil tak v prípade nemeckej poslankyne Christine Anderson (z krajne-pravicovej AfD), ktorá fabulovala o bruselskom ohrození pohlaví, či v prípade Balázsa Hidvéghiho (z maďarského Fidesz), ktorý EÚ obvinil z ohrozovania tradičných hodnôt. Uhrík sa takto snaží vytvoriť dojem legitimity svojich tvrdení o zlovestnej EÚ. Zároveň tým pokračuje vo vytváraní nielen strachu z bruselskej hrozby, ale aj fiktívnej predstavy, že práve on (prípadne ďalší podobne zmýšľajúci politici) reprezentujú potrebnú záchranu pred akýmsi hodnotovým úpadkom.
Pre útoky na EÚ a Západ bolo využité aj 79. výročie oslobodenia Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Oficiálneho kladenia vencov na pamätníku Slavín sa zúčastnili ruský aj bieloruský veľvyslanec na Slovensku. Práve kvôli ich účasti pozvanie odmietli veľvyslanci krajín EÚ. Fico ich za to vo svojom videu kritizoval, ich neúčasť označil za politikárčenie a prejav neúcty voči vojakom Červenej armády.
Podobne to vnímal aj poslanec Ľuboš Blaha. Vo svojom príspevku na Telegrame obvinil veľvyslancov štátov EÚ z toho, že nedokázali vyjadriť odmietnutie fašizmu. Preto chce v Bruseli „bojovať proti plazivému fašizmu“. V rámci svojej začínajúcej predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu sa v ďalšom príspevku Blaha držal rovnakej rétoriky. O čosi viac si však dal záležať na glorifikácii Ruska v úlohe bojovníka proti fašizmu. Podľa Blahu „by sa západoeurópske národy mali plaziť a ďakovať Rusom za oslobodenie“.
Ide o sediment sovietskej propagandy, pre ktorú bol tento naratív kľúčový a je živo využívaný dodnes. Okrem toho, že ignoruje úlohu Západu a napríklad aj predvojnovú spoluprácu nacistického Nemecka so Sovietskym zväzom, prispieva k budovaniu mýtu Ruska ako nezištného osloboditeľa. Blaha tieto naratívy využíva pre umelé a manipulatívne vytvorenie rovnice, v ktorej je Rusko nespravodlivo nenávidené zlými západoeurópskymi národmi. Operuje tak aj s myšlienkou panslavizmu, keď slovanské národy stavia do opozície voči Západu.
Keďže príspevky obsahujúce naratívy o Európskej únii boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch opäť dominantné a prítomné vo viacerých témach, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „EÚ“ alebo „Brusel“. Príspevky sme hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií je video publikované Robertom Ficom, v ktorom tvrdí, že Brusel používa pri hodnotení správania členských štátov dvojitý meter. Vo svojom príspevku premiér opätovne stavia do kontrastu záujmy Slovenska a EÚ. Za európskou kritikou slovenských krokov a možnosťou toho, že Slovensko príde o časť eurofondov, Fico vidí tzv. suverénnu zahraničnú politiku Slovenska, ktorá volá po mieri na Ukrajine. Opätovne sa vracia k tvrdeniu, že mier by nevyhovoval EÚ. Pri svojich tvrdeniach pritom úplne ignoruje skutočnosť, že Slovensko sa svojimi poslednými krokmi naozaj priblížilo Rusku a medzi partnermi z euroatlantického spoločenstva stratilo na reputácii. Naratívom o nespravodlivej EÚ, ktorá chce Slovensku zámerne ublížiť kvôli vojne na Ukrajine, sa vyhýba aj kritike za posledné návrhy úprav legislatívy ohľadom trestného zákona a RTVS.
Druhý príspevok obsahuje záznam z diskusie premiéra Roberta Fica a bývalého českého prezidenta Miloša Zemana v televízii TA3. Video publikoval na svojej facebookovej stránke Fico. Pokračoval v rétorike, ktorou Západ obviňuje z aplikovania neúspešnej stratégie na Ukrajine. Volal po tom, aby EÚ nebola vojenskou organizáciou. Vrátil sa k naratívu o tom, že Západ necháva Slovanov sa navzájom zabíjať, a zároveň vyjadril presvedčenie, že konflikt nemá vojenské riešenie. Inak povedané, Fico opätovne na svoje publikum apeloval volaním po mieri, ku ktorému však neponúkol žiadnu konkrétnu cestu. Potvrdil tiež, že volania po mieri vlastne znamenajú volania po kapitulácii Ukrajiny.
Tretie miesto obsadilo už vyššie spomínané video Roberta Fica, v ktorom kritizuje veľvyslancov EÚ za neúčasť na oficiálnom kladení vencov na počesť vojakov, ktorí padli počas oslobodenia Bratislavy na konci druhej svetovej vojny.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný Milanom Uhríkom. Spomínali sme ho už v kontexte kauzy serveru Voice of Europe. Predseda hnutia Republika v ňom za použitia whataboutizmu a ďalších manipulačných techník bagatelizuje zistenia českej Bezpečnostnej informačnej služby a taktiež odmieta obvinenia, že by sa Moskva snažila o ovplyvnenie eurovolieb.
Posledné miesto získal telegramový príspevok Ľuboša Blahu, ktorý na Facebooku prezdieľala oficiálna stránka SMER-SSD. Týmto spôsobom strana amplifikuje obsah svojho poslanca, ktorý je na platformách Meta zablokovaný kvôli šíreniu problematického obsahu. Vo svojom príspevku Blaha útočí na opozíciu a Brusel. Podľa Blahu je Brusel poslednou možnosťou opozície postaviť sa na odpor vládnej koalícii. Preto eurovoľbám, v ktorých sám za stranu SMER-SSD kandiduje, prisudzuje veľkú váhu. EÚ a opozíciu obviňuje z tzv. protislovenských rezolúcií, ktoré majú Slovensku zobrať eurofondy. Pragmaticky pritom ignoruje a nespomína fakt, že Slovensko tejto možnosti čelí práve kvôli krokom vlády, ktoré ohrozujú stav demokracie a právneho štátu. Z opozície a Bruselu pritom manipulatívne vytvára strašiakov, ktorí nespravodlivo ohrozujú záujmy Slovenska.
Nateraz sa zdá, že kľúčovými témami v týždňoch pred eurovoľbami budú pre dezinformačných aktérov predovšetkým otázky súvisiace so suverenitou Slovenska a ochranou tradičných hodnôt. Európska únia je naďalej viacerými aktérmi vykresľovaná ako vonkajší nepriateľ, ktorého záujmy nie sú kompatibilné s tými slovenskými. Modus operandi dezinformačných aktérov na Slovensku je jednoduchý – vytvoriť zdanie o hrozbe Bruselu, strachom mobilizovať k účasti na voľbách a ďalej pokračovať v rétorike o tzv. zjednotených vlasteneckých silách, ktoré prichádzajú na pomoc záujmom bežnej populácie.
Nápomocná bude v týchto snahách aj migračná politika EÚ. Nedávno prijatý nový pakt EÚ o migrácii a azyle bude s vysokou pravdepodobnosťou jeden z kľúčových nástrojov pre mobilizáciu voličov v eurovoľbách slovenským dezinformačným ekosystémom.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
