Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Najviac problematických naratívov sa objavilo v súvislosti s prvým kolom prezidentských volieb. Hlavným terčom dezinformačného ekosystému bol občiansky kandidát Ivan Korčok. Okrem manipulatívnych tvrdení o vojnovom štváčstve a ohrození suverenity Slovenska sa po vyhlásení výsledkov objavili aj konšpiračné teórie, ktoré ich spochybňovali. Cieľom je okrem iného mobilizovať časť voličov pred druhým kolom volieb.
- Časť politického spektra sa začína pripravovať na voľby do Európskeho parlamentu. Aktívni sú najmä kandidáti hnutia Republika, ktorí bagatelizujú klimatickú zmenu a svoje publikum strašia starou známou kartou – migrantmi. Vládna koalícia zatiaľ pokračuje v útokoch na Progresívne Slovensko, kvôli možnému zmrazeniu eurofondov označuje opozíciu za vlastizradcov. Podobnej rétorike čelí aj prezidentka Čaputová.
- V predchádzajúcom reporte sme sa venovali útokom na adresu RTVS, ktoré sa pretavili do kontroverzného návrhu zákona o zrušení a nahradení verejnoprávneho média. Veľká časť dezinformačného ekosystému v posledných dvoch týždňoch vyjadrila svoje nadšenie, pokračovali však aj útoky a manipulácie, ktoré ďalej RTVS manipulatívne obviňovali zo zaujatosti a vojnového štváčstva.
Prvému kolu prezidentských volieb dominovali útoky na Ivana Korčoka
Prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku sa konalo 23. marca 2023. Do druhého kola postúpili Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Počas dvoch týždňov, ktoré voľbám predchádzali, dominovali v slovenskom informačnom priestore najmä útoky a dezinformačné naratívy týkajúce sa Ivana Korčoka. Prichádzali predovšetkým zo strany vládnej koalície.
Premiér Robert Fico sa v útokoch na Ivana Korčoka pred prvým kolom volieb príliš neangažoval. Sústredil sa skôr na témy, ktoré popisujeme nižšie. V predvolebných týždňoch držal štafetu za stranu SMER-SSD predovšetkým jej poslanec Ľuboš Blaha. Blahova rétorika rámcuje útočné naratívy, ktoré používal aj zvyšok dezinformačného ekosystému.
Blaha sa vo svojom príspevku na Telegrame snažil Korčoka vykresliť ako zradcu Slovenska a prívrženca západných mocností. Označil ho za marketingový produkt a výsmešne ho kritizoval za podporu Ukrajiny. Tŕňom v oku je pre mnohých dezinformačných aktérov práve zahraničnopolitická orientácia Korčoka. Aj Blaha sa týmto príspevkom pokúsil o manipulatívne vytvorenie reality, v ktorej sú slovenské a ukrajinské záujmy nekompatibilné. Nadviazal tak na emóciami nabitú rétoriku, ktorá dlhodobo cieli na tému vojny na Ukrajine, s cieľom polarizovať a mobilizovať časť slovenskej spoločnosti.
Blaha v ďalšom príspevku pokračoval aj útokom na agentúru NMS, ktorá vo svojom prieskume verejnej mienky z 19. marca 2024 umiestnila na prvé miesto Ivana Korčoka. Výsledky prieskumu označil za zmanipulované, agentúru cielene prepojil so Sorosom a prezidentke Čaputovej spolu s Korčokom odkázal, že by si spoločne so svojimi pánmi z ambasády mali uvedomiť, že ich má Slovensko plné zuby. Pokračoval tým vo formovaní manipulatívneho obrazu, v ktorom je každá opozícia voči názorom a krokom súčasnej vládnej koalície prezentovaná ako sluha (alebo až agent) cudzích záujmov. Oba zmienené telegramové príspevky Blahu prezdieľala na Facebooku oficiálna stránka strany SMER-SSD (1 a 2).
O čosi apokalyptickejšie sa vo svojom príspevku vyjadrila bývalá politička a členka SNS Anna Belousovová. Svoje publikum strašila právomocami, ktoré by mal Korčok ako potenciálny prezident v zahraničnej politike. Vrátila sa nielen k téme obrannej dohody s USA, ktorú označila za okupačnú zmluvu, ale aj k vyslaniu slovenských vojakov na Ukrajinu. Je však potrebné dodať, že prezident Slovenskej republiky túto právomoc (rozhodnutie o vyslaní vojakov) ani nemá. Tiež teda mierila na naratív, v ktorom je Korčok manipulatívne prezentovaný ako strata slovenskej suverenity a stotožňovaný so zatiahnutím Slovenska do vojny proti Rusku. Belousovová stavila najmä na kartu strachu, čo potvrdzuje aj označenie Korčoka za „veľmi nebezpečného človeka“ a „cynického sluhu cudzích záujmov“.
Objavili sa aj naratívy, ktoré Korčoka osočovali ako neschopného či nesvojprávneho kandidáta. Okrem iných takto k predvolebnej komunikácii pristupoval aj Tomáš Taraba, minister životného prostredia za SNS, ktorý vo svojom príspevku Korčoka označil za „nesvojprávneho vojnového štváča“. V inom statuse sa podobne ako Blaha venoval útokom na prieskumné agentúry.
Mnohé z naratívov a útokov namierených proti Ivanovi Korčokovi vyplývajú z jeho diplomatickej minulosti. Rôzni dezinformační aktéri svojou manipulatívnou rétorikou zvádzajú k tomu, že Korčok na Slovensku vraj nie je doma, nepozná ho, a jeho záujmy sú v protiklade s tými slovenskými. Zároveň je v rámci tejto antikampane vykresľovaný ako vojnový štváč či nebezpečenstvo pre suverénnu zahraničnú politiku Slovenska. V skutočnosti je však Korčok hrozbou jedine pre vytvorenie tandemu prezidentského paláca a vlády, ktorý by s vysokou pravdepodobnosťou otvoril priestor pre ďalší odklon zahraničnej politiky Slovenska smerom k Rusku.
Slovenský dezinformačný ekosystém Korčokova výhra v prvom kole volieb nepotešila. Stihol sa zaktivizovať v podstate okamžite – pokračoval v naučených naratívoch a posilňoval na obrátkach. Ľuboš Blaha deň po voľbách vo svojom príspevku na Telegrame vyjadril potrebu „poraziť Korčoka za každú cenu“, pričom ho neprávom obvinil z nenávisti voči Slovensku. Zároveň ho označil za „bezpečnostné ohrozenie národnej suverenity a mieru“. Opätovne Korčoka spájal so slúžením Washingtonu či Bruselu, prešiel však ešte ďalej a svoje publikum strašil konšpiračnou teóriou o pripravovanom majdane na Slovensku.
Podobne na výsledky reagovala aj Anna Belousovová – svojimi príspevkami sa pred druhým kolom snažila o mobilizáciu voličov proti Korčokovi. V jednom z nich sa svojho publika provokatívne pýtala, či „chceme, aby nám znovu slovenského prezidenta stvorili v zahraničí“. V ďalšom príspevku motivovala k tomu, aby prezident nebol zvolený Bratislavou a americkou ambasádou. Príspevky zdieľalo aj problematické médium eReport. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) počas debaty v TA3 obvinil Korčoka a opozíciu zo škodenia Slovensku.
O výsledkoch prvého kola informoval dezinformačný portál InfoVojna ako o víťazstve „sluhu cudzích záujmov“ a „militantného vojnového štváča“. V podobnej rétorike pokračoval aj Eduard Chmelár, dlhodobý šíriteľ dezinformačných naratívov a súčasný poradca premiéra Roberta Fica. Vo svojom príspevku označil Korčoka za „kandidáta neoliberálnych a militaristických kruhov“. Dá sa očakávať, že práve tieto naratívy budú v nasledujúcich dvoch týždňov hlavnou zbraňou antikampane tých, ktorí chcú v prezidentskom paláci radšej vidieť Petra Pellegriniho.
Okrem priamych útokov na Korčoka v snahe ho celkom vedome a manipulatívne zdiskreditovať ako vojnového štváča a sluhu Západu sa po konci prvého kola prezidentských volieb objavila aj konšpiračná teória, ktorá sa snažila o spochybnenie volebných výsledkov. Publikoval ju Róbert Merva, riaditeľ vydavateľstva Torden, ktoré sa dlhodobo podieľa na šírení proruskej propagandy. Jeho príspevok zdieľal aj dezinformačný portál Hlavný Denník.
Klimatická zmena a migranti. EÚ čelí dezinformáciám zo strany kandidátov do Európskeho parlamentu
Dezinformačný ekosystém zároveň ukazuje, že sa postupne pripravuje na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. Aktívni sú predovšetkým kandidáti krajne pravicového hnutia Republika. Naďalej sú však živené aj útoky na opozíciu a prezidentku Čaputovú v súvislosti s eurofondami.
Milan Uhrík, predseda Republiky, na svojom profile uverejnil záznam z jeho prejavu v Európskom parlamente, v ktorom útočil na zelené politiky EÚ a zároveň bagatelizoval výzvu klimatickej zmeny. Taktiež avizoval, že po voľbách bude potrebné zrušiť Zelenú dohodu (Green Deal). Podobnú rétoriku vo svojom videu zvolil aj Uhríkov spolustraník Milan Mazurek, ktorý plánované zvýšenie investícií do zelených politík manipulatívne vykresľoval ako zbytočné, prípadne ako na úkor iných dôležitejších sektorov. Svoje publikum strašil tým, že nebudú môcť vlastniť autá a budú musieť jesť trávu.
V ďalšom príspevku Milan Uhrík pokračoval strašením o rýchlo prijímaných zákonoch na pôde EÚ, ktoré majú byť tesne pred voľbami schválené tak, aby obmedzili suverenitu členských štátov. Nový európsky zákon zameraný na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo svojom videu manipulatívne zjednodušil, označil za zbytočný a pokračoval v umelom vytváraní konfliktu medzi Európanmi a migrantmi.
Uhrík a Mazurek spoločne hovoria o potrebe čo najväčšieho počtu vlasteneckých poslancov v Európskom parlamente. Hnutie Republika tak do istej miery kopíruje rétoriku, ktorú počas predvolebnej kampane v prezidentských voľbách používal aj Štefan Harabin. Svojich voličov okrem iného motivujú šírením strachu z neistej budúcnosti v EÚ, pred ktorou chcú Slovensko zachrániť.
Verným spojencom tejto rétoriky sú dlhodobo aj dezinformačné naratívy a konšpiračné teórie o migračnom pakte EÚ. Milan Uhrík na svojom profile zdieľal rozhovor Štefana Harabina s Líviou Pavlíkovou (tiež kandidátkou do Európskeho parlamentu za hnutie Republika). Migračný pakt EÚ spoločnými silami označili za trójskeho koňa EÚ a pokračovali strašením o povinnom prerozdeľovaní migrantov. Harabin v rozhovore tiež konšpiračne teoretizoval o záujmoch globalistov, ktorí chcú narušiť slovenský genofond.
Cieľom tejto rétoriky je v tomto období mobilizovať potenciálnych voličov pred voľbami do Európskeho parlamentu. EÚ patrí medzi najdlhodobejšie ciele dezinformačného ekosystému. Paradoxne, mnohí z jeho aktérov dnes do inštitúcií EÚ kandidujú. Manipulatívne vytvárajú obraz nepriateľa, ktorým strašia svoje publikum. Zároveň sa stavajú do pozície tých, ktorí Slovensko pred fiktívnou hrozbou z EÚ ochránia.
Keďže príspevky obsahujúce naratívy o Európskej únii boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch dominantné a prítomné vo viacerých témach, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „EÚ“ alebo „Brusel“. Príspevky sme hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií je video publikované Robertom Ficom k výročiu oslobodenia mesta Zvolen počas druhej svetovej vojny. Priestor využil pre odmietnutie modernej železnej opony medzi EÚ a Ruskom. Tiež sa vyjadril, že Slovensko nemá v pláne robiť z Ruska nepriateľa. Paradoxne, počas pokračujúcich volaní po prímerí z kontextu vynechal, že Slovensko stále figuruje na ruskom zozname nepriateľských štátov. Glorifikácia Ruska ako osloboditeľa a historického bojovníka proti fašizmu nielenže zapadá do naratívov ruskej propagandy, ale si aj protirečí. Vo videu Fico totiž spomínal na obete vojakov Červenej armády, ktorým ďakoval za oslobodenie Slovenska od okupácie. Dnes však odmieta poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc štátu, ktorý sa tiež bráni nátlaku a nechce byť súčasťou ruského sveta.
Druhý príspevok obsahuje vyjadrenie Ľuboša Blahu, ktoré prezdieľala oficiálna stránka SMER-SSD. V emočne nabitom príspevku poslanec obviňuje prezidentku Čaputovú a stranu Progresívne Slovensko zo spáchania atentátu na Slovensko. Reagoval tak na rozhovor prezidentky vo Financial Times, kde upozornila na negatívny vývoj demokracie a právneho štátu na Slovensku. Zároveň v ňom uznala, že ak na Slovensku dôjde k závažnému porušeniu zásad právneho štátu, mala by sa uplatňovať podmienenosť financovania EÚ. Blaha toto vyjadrenie manipulatívne prezentoval ako snahu o zmrazenie eurofondov. Vyhol sa tak medzinárodnej kritike, ktorú si novela Trestného zákona na Slovensku vyslúžila, a optiku manipulatívne otočil proti prezidentke a opozícii ako vlastizradcom.
Tretie miesto patrí ďalšiemu videu Roberta Fica. V rámci tlačovej besedy sa vrátil k naratívu o vzájomnom zabíjaní Slovanov, ktoré je podporované Západom. EÚ tiež opätovne nepriamo obvinil z vojnového štváčstva a ako protiklad prezentoval suverénnu zahraničnú politiku Slovenska a falošné volania po mieri. Pokračoval strašením o tom, že v EÚ bude v budúcnosti menej slobody či demokracie, ale viac útlaku voči malým členským štátom. Podobné naratívy Fico využíva dlhodobo – kultivuje nimi obraz EÚ ako vonkajšieho nepriateľa, pred ktorým dokáže ochrániť národnoštátne záujmy Slovenska.
Ďalší príspevok bol taktiež publikovaný Robertom Ficom. Zaútočil v ňom na predsedu strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku, ktorého v podstate bez dôkazov obvinil z nabádania orgánov EÚ k tomu, aby Slovensku zastavili eurofondy. Tému manipulatívne spojil aj s prezidentskými voľbami. Šimečka sa pritom v Bruseli zúčastňoval volebného kongresu Aliancie liberálov a demokratov pre Európu. Fico sa podobnými útokmi na opozíciu zbavuje zodpovednosti za novelizáciu Trestného zákona a odkláňa pozornosť od kritiky, ktorá bola návrhu adresovaná.
Posledné miesto získal príspevok Milana Uhríka, ktorý sme spomínali už vyššie. Možno hovoriť o začiatku predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu, ktorá sa pravdepodobne bude niesť v znamení útokov na EÚ a volaniach po potrebe slovenských „vlastencov” v európskej politike.
RTVS naďalej čelí manipulatívnym obvineniam
V predchádzajúcom reporte sme sa sa do hĺbky venovali naratívom, ktoré rôzni aktéri dezinformačného ekosystému využívali na diskreditáciu a útoky na RTVS. Medzitým sa do medzirezortného pripomienkového konania dostal kontroverzný návrh zákona z dielne ministerstva kultúry, ktorý má RTVS zrušiť a nahradiť ho novou inštitúciou. Aj napriek tomu, že návrh zákona bol kvôli množstvu pripomienok nateraz odložený, celkom jasne ukázal, aké zámery má vláda s verejnoprávnym médiom.
V posledných dvoch týždňoch sme v súvislosti s RTVS zaznamenali najmä naratívy, ktoré návrh zákona ministerky Martiny Šimkovičovej podporovali. Premiér Robert Fico vo svojom rozhovore pre problematický Denník Štandard pokračoval v obviňovaní RTVS z vytvárania „tendenčného mediálneho obrazu“. Inak povedané, na verejnoprávne médium opäť útočil kvôli fiktívnej neobjektivite a zaujatosti. Týmito pojmami nazýva tú skutočnosť, že RTVS odmietla rezignovať na konfrontáciu vládnych krokov.
Zo zlyhania obvinil RTVS aj Ľuboš Blaha – v príspevku, ktorý mu prezdieľala oficiálna stránka strany SMER-SSD, označil RTVS za „hlasnú trúbu progresivizmu a militarizmu“. Zároveň ospevoval alternatívne médiá, ktoré na rozdiel od tých mainstreamových dali priestor aj iným názorom. Opäť raz ide o prípad, keď je konfrontácia tvrdení s faktami manipulatívne zamieňaná za ohrozenie slobody prejavu. Podobnú rétoriku zvolil Erik Kaliňák (SMER-SSD), ktorý za tzv. neobjektivitou RTVS vidí jej ovládnutie progresívcami a liberálmi.
Rétoriku o RTVS ako nástroji pre šírenie liberálnej ideológie a progresívnej politiky využívali aj ďalší politici, vrátane Igora Melichera. Straník SMER-SSD a súčasný štátny tajomník ministerstva obrany vo svojom príspevku tvrdil, že RTVS šírila progresívnu politiku za peniaze daňových poplatníkov. Marek Géci, člen krajne pravicového hnutia Republika, zas hovoril o nádeji, že RTVS „prestane fungovať ako dúhový nástroj“. Opäť sa pridal aj Eduard Chmelár, ktorý vo svojom príspevku manipulatívne a bez dôkazov spomínal sprivatizovanie RTVS v prospech ideologickej (liberálnej) sekty.
Útokom sa novinári RTVS nevyhli ani počas predvolebných debát. Barbora Bodáková, ktorá 18. marca moderovala diskusiu s prezidentským kandidátom Štefanom Harabinom a konfrontovala ho s jeho problematickými vyjadreniami, bola následne označená portálom InfoVojna za „proukrajinskú a probanderovskú politickú aktivistku“.
Je potrebné dodať, že táto nenávistná atmosféra voči médiám a novinárom je priamym dôsledkom politického rozdelenia mediálneho priestoru na spriatelené (alternatívne) a nepriateľské médiá. Dezinformačné naratívy, manipulácie a útoky na adresu RTVS sú nástrojom pre diskreditáciu a pravdepodobne aj postupné ovládnutie verejnoprávneho média zo strany vlády. Práve prostredníctvom emočne nabitých tvrdení o neobjektivite a zaujatosti, a prostredníctvom manipulatívnych fabulácií o ovládnutí RTVS liberálnymi politikmi, sa súčasná vláda snaží o oslabenie podpory verejnoprávneho média.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
