Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Časť dezinformačnej scény sa opäť vrátila k osvedčeným naratívom, ktoré cielia na diskreditáciu Európskej únie (EÚ). Objavila sa rétorika o tzv. európskych totalitných praktikách, likvidácii národných štátov či podnecovaní vojny na Ukrajine.
- Boli to práve snahy o legitimizáciu ruskej agresie, ktoré dominovali v slovenskom informačnom priestore. Lavínu manipulatívnych reakcií vyvolalo najmä uznesenie poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom v Rusku. Časť dezinformátorov situáciu využila pre šírenie strachu z prichádzajúceho svetového konfliktu či jadrovej vojny.
- Predstavitelia vládnej koalície sa sústredili na prekrývanie témy konsolidácie verejných financií útokmi na opozíciu. Tá sa pretavila primárne do obviňovania predchádzajúcej vlády z rozvratu štátu a verejných financií, ktoré politici koalície adresovali aj strane Progresívne Slovensko, napriek tomu, že v danom období nebola pri moci. Tieto naratívy doprevádzali útoky na opozičnú poslankyňu Luciu Plavákovú, ktorá čelila v parlamente vulgárnym prejavom poslanca Rudolfa Huliaka.
Európsky diktát a vojnové štváčstvo na Ukrajine?
Po týždňoch dezinformácií a útokov na opozíciu sa v slovenskom informačnom priestore začínajú revitalizovať staré-známe naratívy, ktoré cielia na EÚ, prípadne sa snažia sebe vlastným, častokrát dezinformačným alebo konšpiračným spôsobom vysvetliť globálny vývoj medzinárodných vzťahov. Prirodzene, pod lupou dezinformátorov sa opäť ocitla aj Ukrajina, ktorá je démonizovaná, a Rusko, ktoré je glorifikované.
Čo sa týka EÚ, už tradične sa objavovali príspevky, ktoré napádali európske politické návrhy a stratégie, prípadne ich priamo označovali za prostriedky tzv. diktátu Bruselu. Prirodzene boli v tomto ohľade najaktívnejší práve súčasní europoslanci, ktorí vo voľbách do EP kandidovali celkom paradoxne s úmyslom postaviť sa proti Únii.
V súvislosti s povodňami, ktoré v posledných týždňoch trápili predovšetkým štáty strednej Európy, sa Milan Uhrík (Republika) rozhodol opätovne zaútočiť na Zelenú dohodu, ktorú bez pochopenia klimatických zmien stotožnil s alarmizmom. Zosmiešňoval predovšetkým elektromobilitu (špecificky používanie heavy-duty vozidiel počas povodní) a volal po solidárnej pomoci postihnutým štátom. Tá prišla pár dní po jeho prejave, v ktorom možno predčasne kritizoval vedenie EÚ za nezáujem o bežných Európanov. Nejde však len o zlé načasovanie – predseda krajne pravicovej Republiky je častokrát neodôvodnenou kritikou a útokmi na adresu EÚ dlhodobo známy.
K útokom na EÚ sa pridal aj Uhríkov stranícky kolega Milan Mazurek. Krajne pravicový europoslanec vo svojom prejave v EP reagoval na obavy z opičích kiahní. Tie využil pre návrat k naratívom, ktoré EÚ obviňujú zo zámerného šírenia strachu z pandémie či prijímania reštriktívnych opatrení. Mazurek patrí k tej časti dezinformačnej scény, ktorá dlhodobo spochybňovala a spochybňuje vážnosť ochorenia Covid-19.
Mazurek sa takpovediac k svojej reputácii vyviezol práve na vlnách infodémie, kedy o Covid-19 hovoril ako o ľahkej chrípke a opatreniach ako o totalitných praktikách. Svojej povesti neostáva nič dlžný ani po štyroch rokoch od vypuknutia pandémie, kedy EÚ upodozrieva z „totalitnej kontroly obyvateľstva“ a „likvidácie suverénnych národných štátov“.
V ďalšom príspevku Mazurek zas EÚ obviňuje z toho, že na Ukrajine nechce mier a že chce po vojne zarobiť na odkúpení ukrajinskej pôdy. Europoslanec pre svoje tvrdenia neponúka žiaden širší kontext či uchopiteľné dôkazy. Aj po opravách od moderátora zverejnenej debaty, ktoré vyvracali časť tvrdení o možnostiach korupcie na Ukrajine, Mazurek pokračoval v manipulatívnej rétorike, ktorá mala demotivovať publikum od podpory obete ruskej agresie.
S podobným vyhlásením o potrebe hľadania mieru s Ruskom sa v štátom kontrolovanom médiu RT objavil aj Milan Uhrík. Okrem iného navrhol, aby za extrémistov neboli označovaní členovia jeho strany, ale predstavitelia Európskej komisie. Uhrík si pravdepodobne neuvedomil, že týmto vyjadrením prinajmenšom poslúžil aj ruskej domácej propagande, ktorá si v EÚ aj takto hľadá legitimizátorov a partnerov.
Podobnú rétoriku v rozhovore pre dezinformačný portál InfoVojna zvolil aj Ľuboš Blaha (SMER-SSD). Europoslanec však za „extrémistickú bunku“ označil EP, v ktorom má atmosféra „pripomínať Hitlerovo Nemecko v roku 1941“. Podobnou rétorikou sa europoslanec dlhodobo snaží vytvoriť obraz, v ktorom je Rusko neprávom nenávidené. To, že vojnu započala Moskva, stabilne ignoruje.
Poslanci EP 19. septembra vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom v Rusku. Uznesenie sa nepáčilo najmä Györgymu Gyimesimu, ktorý ho využil pre strašenie svojho publika. Uznesenie prezentoval ako výzvu pre NATO, aby vstúpilo do vojny. Člen strany maďarskej menšinovej strany Aliancia-Szövetség priamo klamal, keď písal, že v uznesení nie je o mieri ani slovo. V podobnej rétorike pokračoval aj v ďalšom príspevku.
Obidva príspevky využil pre útok na europoslancov zo strany Progresívne Slovensko – tých obvinil z toho, že slúžia americkým geopolitickým záujmom a chcú Slovákov poslať do vojny. Naratívmi o tretej svetovej vojne Gyimesi strašil už aj pred niekoľkými týždňami. Podobne tomu bolo v prípade Ľuboša Blahu, ktorý zas rovno hovoril o hrozbe jadrového konfliktu. Iný príspevok ukončuje slovami: „Toto neskončí dobre. Bude vojna.“
Tak Gyimesi, ako aj Blaha sa sústavne vracajú k naratívom, ktoré nielenže strašia zatiahnutím Slovenska do vojny, ale aj vykresľujú obraz, v ktorom je Západ prezentovaný ako nejaké krvilačné monštrum. Podobne sa k otázke využívania západných zbraňových systémov postavil aj Marián Kéry. Poslanec za SMER-SSD v príspevku, ktorý zdieľala na Facebooku aj jeho strana, obviňuje ukrajinského prezidenta V. Zelenského z pokusu o zatiahnutie Západu, štátov a vojsk NATO do konfliktu.
Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy o rusko-ukrajinskej vojne a EÚ, sa v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch opäť dostávali do popredia, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „Ukrajina“, „Rusko“ alebo „EÚ“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí predsedovi národnej strany DOMOV. Pavol Slota, ktorý vo voľbách do EP kandidoval za krajne pravicovú Republiku, v príspevku glorifikuje Rusko a stavia ho na piedestál svetových mocností. To, že sa štáty EÚ snažia odstrihnúť od nespoľahlivého importu z Ruska, Slota predstavuje ako sprisahanie USA, ktoré sa vraj majú snažiť o zotročenie Európy. Zodpovednosť za infláciu a rastúce ceny produktov má niesť práve Washington. Stranícky predseda s jasným zámerom a manipulatívnym spôsobom ako dôvod ignoruje ruskú agresiu na Ukrajine. Dokonca sa ju snaží legitimizovať prostredníctvom známych naratívov o tzv. kyjevskom banderovskom režime či ukrajinskom fašizme. Podobne ako ďalší dezinformační aktéri prirovnáva konanie EÚ (špecificky Komisie) k nacistickým praktikám Tretej ríše. K nim má podľa Slotu patriť napríklad aj podpora brániacej sa Ukrajiny.
Druhý príspevok bol publikovaný Milanom Uhríkom. Predseda krajne pravicového hnutia Republika vo svojom prejave na pôde EP kritizoval európsku vojenskú pomoc Ukrajine. Opätovne sa vrátil k naratívom, ktoré akúkoľvek podporu vykresľujú ako istú cestu k započatiu tretej svetovej vojny. Rečami o zbytočnej eskalácii konfliktu zo strany EÚ sa snaží o vytvorenie falošnej reality, v ktorej zodpovednosť za stratené životy vo vojne nenesie Moskva (ako agresor), ale Brusel či ďalší spojenci Ukrajiny, ktorí sa jej snažia pomôcť odvrátiť útok Ruska. Netreba ani hlbšie zamyslenie a bežný čitateľ prichádza na to, že Uhríkova predstava o ideálnom riešení vojny na Ukrajine je vlastne jej kapitulácia. Spoločne s naratívmi, ktoré bez dôkazov a celkom konšpiračne obviňujú Demokratickú stranu z atentátov na Donalda Trumpa, je Uhríkov príspevok dobrým príkladom toho, ako nebezpečne sa dajú manipulatívne a dezinformačné techniky kombinovať.
Prostredníctvom tretieho príspevku sa Uhríkov stranícky kolega Milan Mazurek snažil obhajovať maďarské kroky, ktoré koncom júla viedli k zjednodušeniu podmienok vstupu do EÚ pre občanov Ruska a Bieloruska. Europoslanec Mazurek vo svojom prejave v EP úplne odignoroval obavy, ktoré z absencie bezpečnostných previerok a umožneného voľného pohybu prirodzene vyplývajú. Pravdepodobne to súvisí aj so skutočnosťou, že Mazurek, ktorý bol v minulosti uznaný za vinného v prípade rasistických rečí, dlhodobo Bielorusko a predovšetkým ani Rusko nevníma ako hrozby. Práve naopak, podieľa sa na glorifikácii týchto autoritárskych režimov, vrátane šírenia Kremľu naklonenej propagandy. V príspevku prípadné potrestanie Budapešti označuje za „totalitné praktiky“ a manipulatívne prirovnáva situáciu k migračnej kríze. Opäť sa vracia k svojim obľúbeným naratívom, ktorými paušálne škatuľkuje všetkých migrantov ako násilníkov či teroristov.
Ďalší príspevok v poradí patrí facebookovej stránke BRAT za BRATA. Tá nie je známa len láskou k motorkám, ale aj svojimi nadštandardnými vzťahmi s Ruskou federáciou. To zahŕňa aj časté šírenie proruských naratívov, ktoré sa ukázalo aj v prípade analyzovaného obsahu. V príspevku líder motorkárov Matúš Alexa vyjadruje nesúhlas s tzv. diktátom EÚ. Úniu obviňuje zo snáh o zničenie kultúry, tradícií a histórie Slovenska. Voči kritike, ktorá poukazuje na blízke vzťahy motorkárov a Kremľa, reaguje Alexa len veľmi stroho a útočne – kritikov obviňuje z toho, že sú platení USA. Opäť síce bez dôkazov, ale s presvedčením dlhodobého konšpirátora. Líder motorkárov sa ďalej pridáva k plejáde dezinformačných aktérov, ktorí stoj-čo-stoj apelujú na zastavenie akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine.
Posledné miesto patrí príspevku oficiálnej facebookovej stránky strany SMER-SSD. Ide o obsah, ktorý bol originálne publikovaný europoslancom Ľubošom Blahom na Telegrame. V príspevku sa Blaha vracia k druhému pokusu o atentát na Donalda Trumpa. Podľa europoslanca sa „v poslednej dobe v USA a v EÚ páchajú atentáty iba v mene progresivizmu a rusofóbie“. Blaha sa snaží o vytvorenie veľmi jednoduchej, čiernobielej reality, v ktorej akúkoľvek kritiku Ruska považuje za nenávisť. Limituje tým aj priestor pre odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine. To, že útočník Ryan W. Routh podporoval Ukrajinu, Blaha využíva pre vykreslenie konšpiračnej teórie, v ktorej situáciu spája s atentátom na Roberta Fica. Vinníkmi sú (samozrejme) opäť liberalizmus či progresivizmus, na ktoré útočí slovenská vládna koalícia v podstate nepretržite od svojho zvolenia.
Príspevkom Blaha nadviazal na konšpiračné naratívy, ktoré šíri už dlhšie. V príspevku z 10. septembra tiež napríklad hovoril o prepojenosti atentátov na Trumpa a Fica – vtedy ich však spojil s tzv. nacizmom prelezenou Ukrajinou. Prečo sú podobné obvinenia mylné a vychádzajú z historického revizionizmu sovietskej propagandy sme riešili aj v komplexnej štúdii.
Opozícia ako vnútorný nepriateľ: hľadanie vinníka za ekonomické problémy
Po úspešnom odvolaní Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) z postu podpredsedu slovenského parlamentu koaličné útoky na opozíciu už nie sú tak koordinované. Platí to aj v prípade ďalších aktérov dezinformačného ekosystému. V týždňoch, ktorým dominovala téma uťahovania opaskov a konsolidácie verejných financií, sú však dezinformačné a manipulačné techniky naďalej efektívnym nástrojom na odvracanie pozornosti.
V tomto ohľade prevažovali priame obvinenia opozície a konkrétnych politikov zo súčasného stavu verejných financií. Premiér Robert Fico – napriek niekoľkým vládam so stranou SMER – SSD na čele po sebe – tvrdil, že zodpovednosť za zlý stav verejných financií „nesie dnešná opozícia na čele s Matovičom, Hegerom a Šimečkovým Ódorom“. Daný naratív sa aktívne snažil etablovať aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V príspevku uviedol, že verejné financie neboli nikdy v takom zlom stave ako po vláde strán OĽaNO, SaS, SME RODINA a Za ľudí, a doplnil: „…my sme nezabudli, kam ste porozhadzovali peniaze, ktoré teraz v rozpočte chýbajú. Nezabudli sme na fantazmagórie OĽaNO a manažérske zlyhania progresívcov a SaSky.“
V skutočnosti malo Slovensko v roku 2019, a teda ešte pred Matovičovou vládou, siedmy najhorší výsledok zo štátov EÚ z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V súčasnosti je už udržateľnosť verejných financií na Slovensku najhoršia spomedzi všetkých krajín EÚ. Pripisovanie celej zodpovednosti opozičným stranám, vrátane Progresívneho Slovenska (PS), ktoré nebolo v predchádzajúcom volebnom období pri moci, je však účelové a zavádzajúce.
V ďalšom videu Fico uviedol, že PS malo v minulosti plne asistovať Igorovi Matovičovi pri rozvrate štátu. Vo vyjadrení v NR SR Fico siahol aj po vulgárnom slovníku, keď uviedol, že konsolidácia je nevyhnutná kvôli opozičným politikom, lebo „rozdrbali miliardy eur“. Podobne sa vyjadroval Ficov stranícky kolega a europoslanec Ľuboš Blaha na Telegrame. V jednom z príspevkov napísal: „Najskôr tu štát rozobrali na šróbiky, zadlžili nás na niekoľko generácií a rozbili verejné financie – a teraz vyhukujú.“ Rovnako ako Fico, aj Blaha celú zodpovednosť za konsolidačné opatrenia prenáša na opozíciu. Tá sa údajne previnila „vyciciavaním štátneho rozpočtu“ Šimečkovou „rodinnou mafiou“ a ničením verejných financií Ódorom, Matovičom a Sulíkom.
Fico útočil na opozíciu aj prostredníctvom staršieho dezinformačného naratívu o tom, že v rokoch 2020 – 2022 mala vláda zložená z dnešných opozičných strán likvidovať opozíciu reprezentovanú stranou SMER – SSD cez trestné právo. PS sa údajne zo zatvárania opozície tešilo a samotný líder strany Michal Šimečka žil na úkor štátu [pozn. ide o odkaz na obvinenia z nekalého čerpania verejných financií členmi Šimečkovej rodiny, o ktorom sme informovali v predchádzajúcom reporte]. Mix obvinení zaznel v ďalšom z Blahových telegramových príspevkov, podľa ktorého po minulej vláde zostal „fiškálny Armagedon“. Blaha doplnil, že „ľudia oprávnene žiadajú, aby títo gauneri na čele so Šimečkom niesli zodpovednosť – ošklbali národ a teraz majú ešte tú drzosť zvolávať protesty“.
Všetky uvedené príspevky dopĺňajú vládnu rétoriku o opozícii, ktorá má stáť za rôznymi zlyhaniami a negatívnymi javmi v štáte. Vládni predstavitelia a členovia SMER – SSD jej, či konkrétnym členom PS, pripisujú vinu nielen za zlú ekonomickú situáciu, ale aj polarizáciu spoločnosti, rast nespokojnosti a násilia naprieč obyvateľstvom. Dlhodobo pritom ide o snahu odvrátiť pozornosť od skutočných problémov a ich úmyselné nahrádzanie strašiakmi liberalizmu a progresivizmu.
Počas sledovaného obdobia rezonoval v dezinformačnom spektre aj prípad poslankyne Plavákovej, na ktorú verbálne zaútočil koaličný poslanec Rudolf Huliak (SNS). Vulgárne slová jej adresoval po tom, ako ju podpredseda parlamentu Andrej Danko vykázal z rokovacej sály pre nálepky na jej notebooku s argumentom, že sú v rozpore s rokovacím poriadkom. Žiadna z nálepiek neprezentovala konkrétnu firmu ani značku. Nachádzali sa však medzi nimi dúhové symboly vyjadrujúce solidaritu s LGBTI+ komunitou, ktoré mali byť podľa poslankyne Plavákovej dôvodom jej šikany v parlamente. Potvrdil to aj samotný Huliak, ktorý neskôr na brífingu uviedol, že malo ísť o šírenie „demagogickej ideológie progresívneho liberalizmu, ktorou je ideológia LGBT a 72 nezmyslov, ktoré nazývajú rodmi“. Plaváková je sama príslušníčkou queer komunity, čo otvorene komunikuje.
Po vykázaní z rokovacej sály sa Huliak vyjadril, že Plavákovú nepovažuje za ženu a označil ju za „suku“. Malo ísť o reakciu na jej vystúpenie k téme práva na interrupciu, kde uviedla, že plod nemá právo na život. Huliak sa za svoj vulgárny útok odmietol ospravedlniť, oficiálne ospravedlnenie adresoval v relácii STVR iba „ženám, ktorých sa tento výrok dotkol“. Plaváková neskôr uviedla, že spolu s jej šesťročnou dcérou čelia útokom a vyhrážkam, v dôsledku čoho disponujú ochrankou. Proti Huliakovi sa rozhodla podať žalobu na ochranu osobnosti. Voči diskriminačnej šikane v pléne NR SR sa bude brániť aj podnetom na Ústavný súd a na Huliaka podá trestné oznámenie. Okrem toho sa jeho výrokmi bude zaoberať mandátový a imunitný výbor NR SR.
Incident bol reflektovaný aj v dezinformačných kruhoch, ktoré reagovali posilňovaním toxickej rétoriky, útokov na Plavákovú a nenávistných výrokov o LGBTI+ komunite. V mizogýnnych a homofóbnych vyjadreniach je už tradične doma aktér, ktorý na Facebooku vystupuje ako Hrica Luboš. Ten o Plavákovej tvrdil, že sa vyjadruje „ako prechľastaný feťák z nejakej petržalskej garáže“. Malo ísť o reakciu na vyššie spomenutý výrok o tom, že plod nemá právo na život. Ten sa podľa Hricu mal uplatňovať aj na prípady, kedy chce tehotná žena svoje dieťa vynosiť. Hrica vo videu silne zavádzal a úmyselne dramatizoval, keď tvrdil, že Plaváková odkazuje napadnutým ženám, ktoré by v dôsledku zranení potratili, že je to úplne v poriadku, „pretože to bol len obyčajný plod, ktorý nemá právo na život“. Nič také z jej výrokov nevyplývalo. Hrica však pokračoval v osočovaní a uviedol, že Plaváková je „sociopatka, ktorá by sa mala liečiť z komplexov, pretože takúto vetu môže povedať len narušená a so sebou nevyrovnaná obluda“.
Na téme sa priživovali aj ďalší dezifnromační aktéri, napríklad Marek Géci, bývalý predstaviteľ politického subjektu Život – Národná strana, dnes člen krajne pravicového hnutia Republika. Géci vo videu na Facebooku zľahčoval Huliakovo správanie a pozornosť obracal na Plavákovú, ktorá mala uraziť všetky ženy a matky. Nezabudol podotknúť, že médiá vyrobili kauzu o Huliakovom vyjadrení miesto toho, aby riešili skutočný problém.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
