Rusko naďalej posilňuje vzťahy so severoafrickými štátmi. Robí tak na úkor Západu

Severoafrické krajiny dlhodobo udržiavali blízke vzťahy s EÚ. Silný zásah do pokojného pokračovania spolupráce však prišiel v októbri 2023, keď sa znovu rozhorel konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Odvtedy región severnej Afriky zmietajú protiizraelské protesty a trpký sentiment voči západným krajinám, čo sa snaží zneužiť Rusko vo svoj prospech.

Reakcia európskych krajín a USA na konflikt na Blízkom východe v arabských krajinách negatívny vplyv na verejnú mienku voči nim. Podľa výskumnej agentúry Arab Barometer bol napríklad obraz Francúzska či USA značne poškodený. V Tunisku zase od začiatku októbra klesla popularita Washingtonu o 30 percentuálnych bodov. Obyvateľom arabských krajín podľa vlastných slov prekáža najmä ambivalentný až pasívny postoj Západu k vojenským operáciám Izraela v Pásme Gazy, ktoré sú odvetou za útoky Hamasu.

„Názory Tunisanov na svet sa zmenili tak, ako sa to málokedy stáva v priebehu niekoľkých rokov. V celom arabskom svete neexistuje žiadna iná téma, s ktorou by sa ľudia cítili tak individuálne a emocionálne spojení,“ vysvetľujú autori výskumu.

Úloha Ruska

Už Sovietsky zväz bol v 60. rokov 20. storočia veľmi aktívny v africkom regióne, ktorý zmietali dekolonizačné procesy a vznikanie nových samostatných štátov. V tom čase sa dva súperiace bloky – Západ a Východ – pretekali v snahe získať priazeň novovzniknutých krajín.

O 64 rokov od tzv. roku Afriky (v roku 1960 získalo až 18 afrických krajín nezávislosť) a viac ako 32 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu vytvárajú zmeny vnímania západných krajín ideálne podmienky pre etablovanie a vplyv iných mocností. A tak Rusko ešte viac zíntenzívnilo svoje doterajšie snahy o dominanciu na africkom kontinente. 

Do karát mu dnes okrem geopolitickej situácie na Blízkom východe hrá aj koloniálna minulosť Západu, najmä Francúzska. Na tú neustále upozorňuje Kremeľ: „Paríž naďalej zaobchádza s africkými krajinami z pohľadu svojej koloniálnej minulosti,“ uviedla napríklad hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Zdôraznila tiež, že „francúzsky kolonializmus na africkom kontinente sa skončil. Skončila sa éra, keď sa africké krajiny museli pred prijatím suverénneho rozhodnutia niekoho opýtať.“

Predstavitelia Moskvy si vymieňajú návštevy s lídrami severoafrických krajín a podpisujú rôzne geopolitické memorandá. Tie sa týkajú napríklad vojny na Ukrajine či situácie v Sýrii. Súčasťou týchto krokov je aj časté šírenie dezinformácií či protizápadných naratívov z úst ruských politikov pre severoafrické publikum.

„Je zrejmé, že niektoré vonkajšie sily sa neštítia využiť ďalšiu eskaláciu palestínsko-izraelského konfliktu vo vlastnom záujme, aby zapálili oheň regionálnej vojny,“ tvrdil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na arabsko-ruskom kooperačnom fóre v Marakeši. Lavrov na tomto fóre okrem iného diskutoval aj o ďalších ruských plánoch rozšíriť spoluprácu so severnou Afrikou. Týkala by sa najmä oblasti energetiky a poľnohospodárstva.

Tradičná diplomacia však nie je jediným nástrojom, ktorý Moskva využíva. Propagandistický kanál RT posilnil svoje pôsobenie v Alžírsku v marci minulého roka otvorením svojej pobočky a najatím lokálnych novinárov. Kremľom podporované médium si stavia svoje billboardy aj v Tunisku ako reklamu.

Geopolitický oportunizmus

Niektoré severoafrické krajiny ako Maroko, Tunisko či Alžírsko mali vždy lepšie vzťahy s USA a NATO než s Ruskom. Od začiatku vojny na Ukrajine sa odvolávajú na politiku neutrality. Tá im však umožňuje s Ruskom udržiavať politické a ekonomické väzby.

Maroko napríklad dováža z Ruska palivo a hnojivá. Tunisko je čoraz viac závislé od ruských dodávok pšenice a Alžírsko dostáva z Moskvy dodávky zbraní. „Moskva dúfa, že frustrácia zo Spojených štátov amerických a európskych krajín bude pôsobiť v jej prospech,“ tvrdí Olga Olikerová, programová riaditeľka Medzinárodnej krízovej skupiny pre Európu a Strednú Áziu.

Ivan Klyszcz, výskumník Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť v Estónsku, ktorý sa zaoberá výskumom ruskej zahraničnej politiky, uviedol, že postup Ruska voči severnej Afrike je v súlade s jeho širším diplomatickým cieľom. Moskva sa totiž dlhodobo snaží pretaviť do reality svoje ambície stať sa veľmocou a dať svojej zahraničnej politike globálny rozmer.

Podľa Klyszcza sa krajiny severnej Afriky zase chcú dostať do takej pozície, v rámci ktorej by mohli maximalizovať svoj prospech so všetkými veľkými hráčmi – s Ruskom, s USA, ale aj s Európou.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent práva na bakalárskom stupni Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujíma sa o medzinárodné vzťahy, európsku politiku a o budovanie občianskej spoločnosti. Je členom viacerých mládežnických organizácií aj na európskej úrovni.