Prešli dva roky, odkedy Rusko zahájilo inváziu na Ukrajinu. Boje si vyžiadali desaťtisíce mŕtvych a ešte viac zranených. O životy prišli nielen vojaci na oboch stranách, ale aj veľké množstvo civilistov.
Vojna sa však neodohráva len na fyzickom fronte. Putin a jeho politickí stratégovia sa každý deň snažia nanútiť ich pravdu o vojne na Ukrajine svojim obyvateľom, ako aj občanom iných štátov.
Ruská propaganda chce prostredníctvom rozličných dezinformačných kampaní dehumanizovať svojho nepriateľa, aby tak Moskva mohla ospravedlniť vojnové zločiny, ktoré na Ukrajine pácha.
Ukrajina údajne neexistuje. A ak aj áno, nie je suverénnym štátom
Jeden z už dobre známych dezinformačných naratívov sa opiera o tvrdenie, že Ukrajina ako štát neexistuje. Ruskí politickí stratégovia tak úplne ignorujú jazyk, kultúru a históriu svojho západného suseda. Naopak kľúčovým je pre nich obdobie, počas ktorého bolo územie Ukrajiny súčasťou Sovietskeho zväzu.
Práve preto má Putin, ale aj mnoho iných ruských politikov či komentátorov pocit, že Ukrajina ako samostatný štát nemá právo existovať. Kvôli spoločnému štátnemu zväzku z minulého storočia sú dodnes ukrajinskí obyvatelia považovaní za súčasť ruskej civilizácie. S odvolávaním sa na svoje územné historické nároky musí byť podľa ruských demagógov Ukrajina zničená a úplne pohltená svojím ruským susedom.
Ďalším často využívaným argumentom je, že „Ukrajina úplne podlieha vôli USA a NATO“. Rovnako tomu má byť aj pri vedení obrannej vojny proti Rusku. Na základe tohto tvrdenia teda Ukrajina síce formálne existuje, no nie je suverénnym štátom. Naopak, je vnímaná len ako bábka v rukách Západu.
Rusi rovnako obviňujú Západ z vymývania mozgu ukrajinskému obyvateľstvu. Práve to má byť dôvodom odmietania ruského spojenectva. Podľa Rusov to boli západné krajiny, ktoré zasadili do ukrajinskej mysle „falošné povedomie o oprávnení na vlastný štát“.
Nekončiaci boj Ruska proti „nacizmu“
Od začiatku vojny používa Putin a jeho propagandisti v oveľa väčšej miere slovo „nacizmus“ a s ním spojené príbuzné slová ako „nacisti“ či „nacistický Západ“. Údajná potreba „denacifikácie“ Ukrajiny bola dokonca jednou zo zámienok ruského veliteľstva pre prekročenie ukrajinských hraníc. Nebolo to však prvýkrát, čo Rusko obviňovalo iných z nacizmu.
Politickí predstavitelia a štátne médiá s týmto termínom operovali roky. V roku 2017 portál EUvsDISINFO preskúmal, koho každého považuje Kremeľ za nacistov. Z analýzy vyplýva, že ktokoľvek, kto nesúhlasil s konceptom tzv. Ruského sveta (Russkiy Mir), bol a je považovaný za nacistického sympatizanta. Najčastejšie sa toto pomenovanie ušlo Poľsku, pobaltským štátom a Ukrajine. Podľa RT, kremeľského média, ktoré je od začiatku invázie v roku 2022 v priestore EÚ zakázané, je celá Únia porovnateľná s nacistami.
Obľuba tohto slova vychádza z ruskej histórie. Ruský národ sa vždy hrdil svojím víťazstvom nad nacizmom v roku 1945. Tento triumf každoročne oslavuje v Deň víťazstva, ktorý je stanovený na 9. mája. Počas sviatku sa konajú veľkolepé vojenské prehliadky. Tie sa počas Putinovej vlády stali ešte pompéznejšími.
Nacizmus je teda vnímaný ako prirodzený nepriateľ ruského národa, ktorý musí byť porazený. Používanie tohto termínu v súvislosti s Ukrajinou má za cieľ jej obyvateľov dehumanizovať. Ak budú totiž Rusi považovať svojich susedov za nepriateľov a nacistov, tak vojenské akcie namierené proti nim budú vnímať ako opodstatnené. Kremeľskí propagandisti sa teda snažia prezentovať vojnu na Ukrajine ako nekončiaci boj proti nacizmu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
