V stredu 25. októbra bol zvolený konzervatívec Mike Johnson za predsedu Snemovne reprezentantov USA. Nahradil tak vo funkcii Kevina McCarthyho, ktorého začiatkom októbra odvolali po vzbure radikálneho krídla Republikánskej strany.
Vymenovanie Johnsona znamenalo ukončenie búrlivého trojtýždňového obdobia, počas ktorého snemovňa nemala predsedu. Ostala tak paralyzovaná a nemohla prijať žiadne zákony.
Spojenec Trumpa v boji za neuznanie výsledkov prezidentských volieb
Už počas kampaní k prezidentským voľbám v roku 2020 Trump tvrdil, že ho demokrati budú chcieť pripraviť o víťazstvo za každú cenu. Jeho rétorika napokon spôsobila, že väčšina republikánov mala problém akceptovať víťazstvo demokratického kandidáta a verila, že Biden nebol právoplatne zvolený za prezidenta USA.
Práve Johnson zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní právneho napadnutia volieb. Argumentoval tým, že úpravy volebných zákonov zavedených počas pandémie štyrmi tzv. swing states (štáty, v ktorých nie je jasné, či vyhrá republikánsky alebo demokratický kandidát), v ktorých Biden zvíťazil, boli protiústavné. Konkrétne išlo o štáty Pensylvánia, Michigan, Wisconsin a Georgia.
Johnson bol jedným z tvorcov nóty amicus curiae, v ktorej predkladatelia tvrdili, že vyššie spomenuté štáty v dôsledku pandémie uvoľnili obmedzenia hlasovania bez výslovného súhlasu zákonodarných zborov. Výsledky volieb v týchto štátoch by teda mali byť podľa nich neplatné. Najvyšší súd nótu zamietol.
Johnson spolu s Trumpom tiež označovali korešpondenčné a internetové hlasovanie za podvod. Nepravdivo argumentovali tým, že poštové hlasovacie lístky možno odoslať len do okrskov, v ktorých voliči demokratov tvoria majoritu. Ďalej zdôrazňovali, že mnohé hlasovacie lístky boli údajne predané a následne hodené do riek alebo do košov na papier. Ich tvrdenia však neboli podložené žiadnymi dôkazmi.
Spochybňovanie výsledkov prezidentských volieb posilnilo polarizáciu spoločnosti a nakoniec vyvrcholilo 6. januára 2021 do útoku na Kapitol, pri ktorom zomrelo päť ľudí.
Spochybňuje práva LGBTQ+, odmieta právo na interrupciu a popiera klimatickú krízu
Johnson je zarytým odporcom práva na interrupciu. Patrí medzi kongresmanov, ktorí hlasovali za celonárodný zákaz potratov. Spolupodieľal sa taktiež na návrhu federálnej legislatívy, ktorá by zakázala potraty po šiestich týždňoch tehotenstva, teda po zistení srdcového tepu plodu.
Takisto podporil Najvyšší súd v zrušení rozhodnutia Roe v. Wade. Ide o kľúčové rozhodnutie z roku 1973, ktoré poskytovalo ústavné záruky na potraty v celej federácii. „Roe v. Wade kryl ústavné zabíjanie nenarodených detí v Amerike, bodka,“ deklaroval Johnson. Jeho aktivity mu vyniesli hodnotenie A+ od organizácie Pro-Life, ktorá bojuje proti právam na potrat.
V roku 2022 Johnson predložil návrh zákona, ktorý zakazuje používanie federálnych fondov na vzdelávanie detí mladších ako 10 rokov o LGBTQ+ témach. Kritici prirovnali tento návrh k celoštátnej verzii floridského zákona „Don’t Say Gay“ („Nehovor slovo gay“). Okrem toho sa postavil proti návrhu zákona, ktorý požaduje federálne uznanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Johnson týmto názorom vyčnieval aj z radu republikánov, keďže táto legislatíva získala podporu oboch strán v snemovni aj v senáte.
Nový predseda Snemovne reprezentantov USA tiež bagatelizuje klimatickú krízu a spochybňuje vedeckú zhodu na tom, že globálne otepľovanie spôsobuje ľudský faktor. Johnson nepodporil mnohé iniciatívy v oblasti čistej energie a hlasoval proti návrhom zákonov, ktoré mali za záväzok zmierniť klimatickú zmenu.
Jeho nesúhlas sa vzťahuje aj na legislatívu, ktorá nariaďuje spoločnostiam transparentnosť a zverejnenie informácií v oblasti finančných rizík súvisiacich s klímou. V roku 2018 dostal Johnson od ropného a plynárenského priemyslu približne 240-tisíc dolárov v príspevkoch na kampaň, čo je viac ako od akéhokoľvek iného odvetvia.
Vojenská pomoc? Pre Izrael áno, Ukrajine len s podmienkami
Nový predseda snemovne jednoznačne vyjadril podporu Izraelu a vojne proti Hamasu. Podľa Johnsona, je povinnosťou Spojených štátov poskytnúť Izraelu podporu a zdroje potrebné na elimináciu teroristického režimu Hamasu.
Pred niekoľkými dňami Kongres schválil rezolúciu deklarujúcu solidaritu s Izraelom. Ide o prvú legislatívu schválenú počas predsedníctva Johnsona. Rezolúcia presadzuje právo Izraela brániť sa, odsudzuje hnutie Hamas a vyzýva na prepustenie zajatých rukojemníkov.
Pokiaľ však ide o Ukrajinu, situácia je pre Johnsona komplikovanejšia. Napriek tomu, že pôvodne odsúdil ruskú inváziu, v poslednom období sa zdržiaval hlasovaní za dodatočnú pomoc Kyjevu. Svoju pozíciu odôvodnil tým, že ukrajinská vláda musí zaručiť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých americkými daňovými poplatníkmi transparentnosť. Momentálne sa prikláňa k vojenskej pomoci Ukrajine, avšak tá musí prebiehať iba za „určitých“ podmienok.
Súčasný americký prezident Biden zablahoželal Johnsonovi k víťazstvu a povedal: „Aj keď máme skutočné nezhody v dôležitých otázkach, mali by sme nájsť spoločnú reč všade, kde je to možné.“
Biden a Trump sú horúcimi kandidátmi na post prezidenta aj v roku 2024. Je vysoko pravdepodobné, že Johnson bude naďalej zastávať pozíciu lídra Snemovne reprezentantov USA aj v tomto období. V takomto scenári vyvstáva zásadná otázka: bude ochotný uznať prípadné Bidenovo víťazstvo alebo sa postaví na stranu Trumpa? Bidena takáto možnosť neznepokojuje a zdôrazňuje, že Trump a Johnson prehrali množstvo právnych bitiek spochybňujúcich legitimitu predchádzajúcich volieb.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
